Správna starostlivosť o zuby je daná aj výchovou

Či sa nám to páči, alebo nie, najviac pokazené zuby v rámci celej Európy majú slovenské deti. Sfarbené, fľakaté, kazové, povytrhávané, skrátka nič, na čo môžeme byť pyšní. Pritom stačí celkom málo. Nepodceňovať ich význam pre celkové zdravie dieťaťa a trošku sa o ne aj starať.

V priemere sa deťom začínajú zuby meniť medzi piatym a šiestym rokom. Je však veľkou chybou myslieť si, že mliečne zuby našich detí nás nemusia príliš trápiť a netreba sa o ne veľmi starať, lebo sa ich aj tak zbavia. Majú totiž dôležitú úlohu pri správnom vývoji ústnej dutiny.

Od mliečnych závisia trvalé

Už od prvej chvíle, keď sa zúbky prerežú na svet, začínajú byť ohrozené rovnakými škodlivými vplyvmi ako trvalý chrup dospelého. Detské zuby sú navyše o niečo menej odolné, rýchlejšie sa na nich vytvára tmavý povlak a ľahšie podliehajú kazom. Stratiť mliečny zub len v dôsledku zlej starostlivosti môže viesť k nepríjemným a vážnym komplikáciám. V prvom rade je chrup už od narodenia súčasťou tráviaceho systému. Mechanicky pripravuje stravu na jej ďalšie spracovanie a chýbajúce zuby môžu spôsobiť zažívacie problémy a zhoršenie výživy. Pre nedokonalý chrup sa môžu zhoršiť aj podmienky na vývoj reči. Šušlanie alebo ráčkovanie spôsobené boľavými, pokazenými či chýbajúcimi zubami nevyrieši žiadna logopedická liečba. A posmešky spolužiakov tiež nikomu nezvýšia sebavedomie.

Ale najväčším problémom, ktorý spôsobujú pokazené mliečne zuby, môže byť porušenie vývoja čeľustných kostí. „Chýbajúce mliečne zuby nielen zhoršujú estetiku tváre, ale závažnejšie je, že v mieste ich skorého vypadnutia zaostáva rast čeľustí. Vývoj týchto kostí stagnuje, čo môže viesť až k asymetrii tváre,“ varuje zubná lekárka Irena Lacková. Nesmieme zabúdať, že dieťa je stále vo vývoji a aj malé zúbky majú vplyv na stav jeho chrupu v dospelosti. Dôležité je tiež vedieť, že hneď za prerezanými mliečnymi zubami vyrastajú okolo šiesteho roku prvé trvalé zuby – šestky. „Sú to zuby, ktoré sa už nemenia a mali by v ústach zostať po celý život. Treba ich preto strážiť a dôkladne čistiť,“ dodáva zubárka.

Ako na kazy?

S čistením ústnej dutiny by sme mali začať už od narodenia, najneskôr od 2. - 3. mesiaca, aby si aj dieťa zvyklo, že o zúbky sa treba starať a bralo to ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. „Aspoň jedenkrát za deň by mala mamička, najlepšie po dojčení, vyčistiť ústa bábätka jemnou gázou alebo vreckovkou namočenou vo vlažnej vode.“ Je vhodné, aby od prerezania prvého zúbka pocítilo dieťa čistenie zubnou kefkou aspoň raz do dňa. A rodičia by mu mali umývať zuby minimálne do veku štyroch rokov. Nesmieme podceniť ani výber správnej zubnej kefky, na výber je niekoľko druhov, pre tých najmenších aj s jemnými vláknami.

„Je dôležité čistiť zúbky pred spaním, keď sa výrazne znižuje vylučovanie slín. Dieťa si zvykne na pocit, že po jedle či večer ich treba mať čisté. Neskôr sa to mnohonásobne vráti. Materské mlieko, ktoré zostane v ústach, sa rozkladá rovnako ako iné potraviny. To znamená, že kvasí a tvorí kyslé prostredie, ktoré atakuje jemný detský chrup. Preto neraz vidíme dojčené deti s výrazne poškodenými zubami,“ vraví Irena Lacková.

Len nie sladké čajíky

K vysokej kazivosti mliečnych zubov prispieva v posledných rokoch pomerne rozšírené pitie sladkých čajov z plastových detských fliaš. Deti si ich ľahko dokážu udržať samy, zaspávajú s nimi a cucajú ich. Zuby sú v neustálom kontakte so sladkým, baktérie sa množia a kazy sú na ceste. „Cukor, med či sirup spolu s citrónom počas noci urobí svoje dielo skazy,“ varuje zubárka. V staršom veku túto „prácu“ zabezpečujú obľúbené sladké kolové nápoje alebo džúsy.

Rovnako ako v prípade kefiek by mali deti do šiesteho roku života používať len detské zubné pasty. Majú špeciálne zloženie a taký obsah fluoridov a ostatných látok, ktorý vyhovuje mladému organizmu. Zvýšený obsah fluoridov (ako je napríklad v pastách pre dospelých) môže u malých detí spôsobiť škvrnitosť zubov. Preto nie je dobré, ak dieťa takúto pastu používa či dokonca prehĺta.