Šport spája i rozdeľuje. Zvlášť vo vzťahoch

Aj váš partner sa už týždne pripravuje na dnešný zápas o postup na majstrovstvá sveta? Budete ho sledovať spolu s ním, alebo sa z vás stane na dve hodiny futbalová vdova?

Pred rokom sa objavila v médiách správa o hádke staršieho páru, ktorú ukončil policajný zásah. Manžel sledoval v televízii futbalový zápas a žena sa pokúsila prepnúť na Večerníček s Bobom a Bobkom. Na celom incidente bol najzaujímavejší titulok článku, ktorým o udalosti informovala tlačová agentúra: „Nepríčetná manželka chcela prepnúť futbal, muž zavolal políciu.“

Skúsme uvažovať, čím si odvážna žena vyslúžila nelichotivý prívlastok. Možno preto, že ju kreslení zajaci bavia viac než zápas medzi Španielskom a Ruskom. Alebo preto, že počas posvätného obdobia majstrovstiev neprenechala televízor potrebám manžela a drzo zmenila program. Keď tak premýšľame, nakoniec mohla byť rada, že vyviazla so zdravou kožou, pretože ktovie, v akom kritickom momente nastalo osudové prepnutie? Len si to predstavte – práve prebieha rozhodujúci moment, nálada na štadióne hustne, lopta smeruje niekam k bránke... a tu zrazu - dvaja veselí králici vyskakujú z klobúka. No nezabili by ste ju?

Aj keď sa necítime ako nepríčetné, väčšinu žien futbal nudí. Mnohé ho dokonca nenávidia. Na dlhé týždne nám predsa ukradne drahé polovičky, a tak potajme dúfame, že naši reprezentanti rýchlo vypadnú a v partnerových očiach budeme na prvom mieste opäť my. Horšia situácia nastane, ak sa nášmu mužstvu darí. Vtedy treba rátať s obdobím, počas ktorého nám bude sedieť v obývačke namiesto pozorného a jemného džentlmena zarastený, spotený a nadávajúci chlap.

Hlbiny fanúšikovej duše

Čo je najhoršie, na mužov sa nemôžeme ani hnevať. Počas športových zápasov sa v nich len ozvú gény, ktoré majú korene v temnej minulosti. „Fenomén povzbudzovania obľúbeného tímu je starý ako ľudstvo samo a jeho prapôvod by sme našli už v prvotnopospolnej spoločnosti, keď sa súperilo trebárs o post vodcu kmeňa,“ hovorí psychológ Karol Kleinmann.

„Ľudská psychika má niekoľko vrstiev. Mnohé z nich sú úplne skryté a nevedomé, a keď sa výnimočne vyderú na povrch, niekedy sa ani sami nestačíme čudovať nad zvieraťom, ktoré v nás drieme. V každom mužovi zostalo niečo z dávneho bojovníka a lovca, ktorý sa bil do pŕs a naháňal mamuta, no táto črta sa dnes prejavuje v spacifikovanej, papučovej podobe. V čase dôležitého zápasu sa zrazu naskytne možnosť zakričať si, vrátiť sa k svojim ,tarzanovským‘ časom – a túto šancu väčšinou aj využije.“ Muži sa vtedy cítia konečne ako muži a svoju chvíľu si nenechajú prekaziť nijakou ženskou. Ilustruje to aj replika zo známeho českého filmu, v ktorej sa vyhráža otec synovi: „Ak si ten futbal nevybojuješ, tak si u mňa mŕtvy Homolka!“

Zmeny sa vyskytujú nielen v hlbokých vodách ľudskej psychiky, ale aj na povrchu. Psychológ Charles Hillman z Univerzity v Illinois uskutočnil zaujímavý pokus, v ktorom ukazoval futbalovým fanúšikom rozličné fotografie. Pri pohľade na snímku hráča obľúbeného klubu vykazovali pokusné subjekty zvýšenú srdcovú frekvenciu, tep a množstvo potu. Hodnoty boli podobné ako pri ukážkach erotických fotografií.

Nadávky ako liek

Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, povzbudzovanie je prospešné. V prvom rade je sofistikovanou formou vybíjania agresivity.

„Určitá miera sa skrýva v každom jedincovi, no vo všeobecnosti platí, že mužom je vrodená viac než ženám. Agresivita sa dá vybiť tak, že niekoho prefackáme alebo si môžeme zvoliť náhradnú činnosť, ktorá je spoločensky prijateľnejšia. Napríklad začneme boxovať, hrať hokej, a keď nemáme nadanie na nijaký šport, môžeme sa stať fanúšikmi a svoje negatívne emócie zo seba dostaneme povzbudzovaním alebo nadávaním. Veľmi múdro to pochopili napríklad Američania, ktorí majú na každom priestranstve vybudované basketbalové ihriská. U nás takto fungovala základná vojenská služba, kde sa mladí chlapci dôkladne vybili a neskôr ich prešli chúťky na vojnové hry.“

Ustúpiť a neprovokovať

Aký vzorec správania treba teda zvoliť voči partnerovi, ktorý je zarytým fanúšikom? „Podľa skúseností z praxe mám niekedy pocit, že za manželskými rozbrojmi počas majstrovstiev sa skrýva partnerkina polovedomá-polonevedomá zlomyseľnosť. Nevšímavosť muža ju jednoducho hnevá, a preto má rôzne jedovaté pripomienky. Skôr by som odporúčal zbytočne nedráždiť, majstrovstvá predsa netrvajú celý rok, ale len dva týždne.“

Rozumná manželka teda zavelí na ústup a do vzťahu futbal – manžel sa nebude zbytočne motať, a to ani všetečnými otázkami typu: „Ktorí sú naši?“ Lepšie bude, ak ho zásobíme dostatočným množstvom piva a pečených rebierok, aj keď nám pravdepodobne zje hocičo, čo mu vložíme do ruky. Počas majstrovstiev máme skvelú príležitosť prečítať si knihu, prípadne sa vrhnúť na bezbrehé nákupy, pre ktoré by nám inokedy robil partner scény.

Tie odvážnejšie budú chcieť precítiť zážitok s manželom a sledovať turnaj. V takom prípade neodbiehajme, ani vtedy, keď máme nutkavú potrebu utrieť prach z televízora. Partnera neobťažujme zbytočnými otázkami typu „Aký je stav? (údaj je na obrazovke) alebo „Čo chceš na večeru?“ (nezaujíma ho to), či nebodaj zlomyseľnými poznámkami typu „Tento fešák je riadne svalnatý, to je náš hráč, nie?“

A ktovie, možno vystrelí motyka a pri pohľade na loptu v správnej bránke zvýskneme nefalšovanou radosťou (pozor na striedanie strán v druhom polčase).

A čo ženy?

V radoch fanúšikov nájdeme aj zopár žien. Žeby sa v nich prejavovali skryté prehistorické amazonky? „V každom z nás je mužský aj ženský princíp a v týchto prípadoch sa môže vynárať práve mužská stránka. Tajomstvo záľuby žien vo futbale alebo v hokeji môžeme nájsť aj v detstve a vo výchove, keď bol napríklad otec zarytý fanúšik. Niektoré sa so športom zoznámili prostredníctvom svojho partnera a niektoré si našli cestu k futbalu nezávisle od členov rodiny a známych, jednoducho hľadajú adrenalín a zážitok - a nájdu ho práve vo fanúšikovskom kotle,“ hovorí Karol Kleinmann a dodáva: „Sám nepatrím medzi vášnivých fanúšikov, ale každému odporúčam aspoň jedinýkrát sledovať zápas priamo z hľadiska štadióna a zažiť atmosféru, ktorá tam panuje. A možno až vtedy sa dá pochopiť správanie fanúšikov, ktoré sa nám dovtedy zdalo hlúpe.“

Zásadne som len v kotle
Barbora Lepeňová (24), študentka

K športu ma priviedol môj dedko, starý slovanista a hrdý vlastník permanentky. Spolu sme sa rozčuľovali pri zápasoch v televízii a moja stará mama a rodičia nad tým len krútili hlavami. K aktívnemu povzbudzovaniu na štadióne ma zasa priviedli spolužiaci z Česka, ktorí ma prvýkrát zobrali na Zbrojovku, teda na štadión 1. FC Brno. Mala som šťastie na neuveriteľný zápas so Slaviou Praha a prvýkrát som zažila neskutočnú atmo-sféru priamo v kotle a súdržnosť medzi fanúšikmi.

Odvtedy som zásadne v kotle, pretože na sedačkách je nuda. Ten pocit sa nedá ani opísať, raz je to sklamanie, raz radosť... a to najlepšie prichádza vtedy, keď vyhráme. A ak idú dva skvelé kluby proti sebe, vtedy je to doslova umelecký zážitok!

Rozhodne však nepatrím medzi nijakých „ultras“. Jasné, že sa dokážem poriadne rozparádiť, no na druhej strane sa neobliekam do klubových farieb, ani sa na zápasy špeciálne nemaľujem. Teda zatiaľ (smiech).

Našťastie máme dva televízory
Matúš Pavlík (26),programátor

Futbal ma nikdy zvlášť nebral. Viem, že priateľka si občas zájde na zápas - keď ju to baví, nech ide. Hlavne nech do toho nenúti mňa (smiech).

Ja si skôr v televízii pozriem formuly alebo rely, a to zasa nebaví ju, takže sa aspoň vieme pochopiť. Zo športov spolu sledujeme len hokej počas majstrovstiev, ale ani na to nemám vždy náladu. Hlavne ak chce priateľka vidieť aj zápasy cudzích tímov – a to mi už naozaj nič nehovorí! Našťastie máme dva televízory, každý si sledujeme svoj program a sme v pohode. Teda, až kým nezačne z vedľajšej izby hulákať – to je asi jediné, čo mi prekáža. Nechápem, ako môže šport niektorých ľudí až tak rozčúliť...

Na premeny môjho partnera som si zvykla
Katarina Repčíková (29), manažérka v IT firme

Na rozdiel od môjho priateľa ma futbal nebaví a ani mu nerozumiem. Nerozumiem vlastne ani tomu, ako sa z uhladeného bankára stane ukričaný fanúšik v drese, so šálom okolo krku.

Na podobné premeny som si však zvykla, a tak sa nedá povedať, že by nám futbal podstatne narúšal vzťah... Je to skôr jedna z vecí, ktoré vám znepríjemňujú život, podobne ako špinavé ponožky roztrúsené po koberci alebo zdvihnutá záchodová doska.

Stáva sa aj to, že uprostred nášho rozhovoru začnú v rádiu vyhlasovať športové výsledky. Vtedy Martin nadobudne sklenený sústredený pohľad a ja zmĺknem, pretože viem, že akýkoľvek pokus o komunikáciu je zbytočný. Zostala som celkom odzbrojená, keď mi na moju prosbu, aby mi v domácnosti viac pomáhal, venoval zúfalý pohľad a vetu: „Nemôžem predsa zanedbávať futbal na úkor upratovania...”

Víkendový zápas je pre mňa sviatok
Martin Slezák (27), projektový manažér v banke

Futbal je pre mňa jeden z mála únikov od každodennej reality. Víkendový zápas je sviatok, keď môžem konečne zhodiť oblek a navliecť na seba futbalový dres a šál a naplno sa oddať povzbudzovaniu svojho tímu. Nepatrím však medzi fanúšikov, pre ktorých by bol futbal všetkým a sú schopní sa preň aj pobiť – no napriek tomu je dôležitou súčasťou môjho života. Príjemný relax a dobrodružstvo zároveň, pretože nikdy vopred neviete, aký bude konečný výsledok zápasu.