Elena bola najstaršia sestra troch bratov. Od malička ju chlapci považovali za svoju druhú mamu namiesto tej, ktorá celé dni stála pri sporáku, kopala čosi na poli alebo prala bielizeň vo vani. Otec chodil do roboty do lesa a staral sa o dobytok. V tých časoch takto žili všetci na dedine, nebolo ničím nezvyčajným, že sa starší súrodenci starali o tých menších.
Keď sa Elena v devätnástich rokoch vydávala, brala si inžiniera, ktorý ju vytiahol z dediny do mesta. Sotva do roka sa im narodil syn, no ďalšie dieťa jej lekár zo zdravotných dôvodov neodporúčal. Elenin manžel bol veľmi silný introvert, ťažko z neho dolovala slová, ona však bola na niečo podobné zvyknutá z domu, jej otec býval rovnaký.
Navždy ako malé decko
Nebola zvyknutá robiť niečo len tak pre seba, nemala žiadne koníčky a celý svoj čas po príchode zo zamestnania trávila tým, že sa starala o domácnosť a o rodinu. Patril k tomu víkendový obed presne o dvanástej, pravidelný nedeľný koláč a poobedňajší chlapský šlofík, kým ona upratala kuchyňu.
Muži by nemali v domácnosti ženám pomáhať Čítajte Ráno vstávala o hodinu skôr, aby jej chlapi vstali k teplému kakau a odprevadila syna do školy. Poobede ho zase vyzdvihla, cestou nakúpili, uvarila večeru, vyprala, naložila na tanier, umyla riad a urobila so synom úlohy.
Večer zvyčajne žehlila alebo štopkala roztrhanú bielizeň, jedinú kultúrnu kulisu jej života tvoril seriál v televízii. Vzorná manželka, dokonalá matka.
A čo jej „chlapci“? Vravievala, že manžel predsa živí rodinu a potrebuje si po práci oddýchnuť. Syn sa zase musí učiť, aby sa z neho tiež stal inžinier ako otec. Ospravedlňovala tak pred okolím fakt, že sa z nej stala najlacnejšia slúžka na svete.
Keď syn dospel, pobral sa študovať na vysokú školu do Bratislavy. Elena ostala s mužom sama a ani si nevšimla, že sú celé dni zavretí každý sám vo svojej izbe. Preto sa celkom potešila, keď syn chodil z internátu každý víkend domov, ona opäť navarila, vyprala, upratala, proste bola vo svojom živle.
Keď mu odniesla batoh na stanicu a zamávala rýchliku, sotva o hodinu telefonovala, či je v poriadku. Jej chlapček sa pre ňu stal celým svetom, čo na tom, že netušil ako prichádza na svet šálka čaju a že ponožky sa po použití nekupujú nové, ale že ich niekto vyperie a uloží v úhľadnom tvare do šuflíka v skrini. Raz sa dokonca stalo, že keď sa jej v telefóne posťažoval, že nevie nájsť občiansky, nasadla do rýchlika a išla mu preukaz hľadať na internát.
Raz prišiel domov aj s priateľkou. Bolo to milé dievča, s ktorou chodil na prednášky a tak sa Elenka pomaly začala tešiť na vnúčatá. Dobiedzala do syna pri každom telefonáte, dokonca už plánovala pre nich svadbu a obzerala obchody s detským oblečením... až kým syn neprišiel so slzami v očiach so správou, že ho dievčina opustila. Vraj mu vyčítala, že je ako malé decko, ktoré nevie, kde je sever a jedinou ženou, ktorú bude vždy milovať, je jeho matka.
(zdroj: pixabay.com)Vzťah matka - syn
Určite ste počuli, ako to bolo s Oidipom. Jeho otcovi Laiosovi vyveštili, že ho jeho vlastný ešte nenarodený syn zabije a tak sa v strachu pred veštbou radšej zriekol manželky Iokasté. Tá ho však, netušiac o veštbe, predsa len zviedla a obom sa o pár mesiacov narodil syn Oidipus. Otec syna pohodil s prepichnutými chodidlami v lese, kde ho našli pastieri a odniesli do Korintu. Tam sa chlapca ujal korintský kráľ a vychoval ho.
Keď Oidipus vyrástol, dozvedel sa, že podľa veštby zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou. Odišiel teda od nevlastných rodičov mysliac si, že veštba sa týka ich. Čo čert nechcel, stretol práve svojho skutočného otca na koči, a keďže sa mu nechcel pokoriť a uhnúť z cesty, kráľ Laios mu prešiel po nohe a obnovil jeho staré rany. Skončilo to Laiosovou smrťou a mladý Oidipus sa neskôr zamiloval a oženil - s jeho manželkou, teda svojou rodnou matkou.
Takéto príbehy nezvyknú končiť happyendom a aj tento pokračuje tragédiami, pokým celý rod nezanikne ako trest za pýchu.
Oidipova súčasnosť
Mamička na nezaplatenie. Chorobná závislosť matky od dospelého syna a naopak Čítajte Je jasné, že dnes sa podobné tragédie stávajú skôr v telenovelách ako v bežnom živote, ale niečo na starých mytologických príbehoch bude.
Otec nedovolí synovi postaviť sa na vlastné nohy... syn miluje svoju matku viac ako kohokoľvek iného... pán Sigmund Freud z toho vyrobil fenomén, ktorý nazval Oidipov komplex.
Označujeme ním príliš silné väzby medzi matkou a synom. Freud zašiel samozrejme aj do sexuality, ale aj on to občas vo svojich teóriách preháňal.
V našom prípade je problém nielen v matke, ale aj v otcovi. Zatiaľčo chlapci vo veku do troch až piatich rokov potrebujú hlavne matku, neskôr sa chcú stotožniť so svojím pohlavím, teda otcom. Opakujú jeho spôsob komunikácie, správanie či konanie a hľadajú v sebe chlapské "ja". Ak je otec pasívny ako v tomto prípade alebo v rodine z nejakého dôvodu chýba, stotožnenie je komplikované.
Veľa potom závisí od postoja matky. Nešťastím je matka nezrelá, slabá, či taká, ktorá svoj zmysel života vidí v potomkovi. Prenáša na neho svoje nevyriešené vzťahové problémy (na všetko som sama, tvoj otec na to kašle, si rovnaký darebák ako on) alebo ho zaťaží pocitom, že sa pre neho obetovala, a že bez jej pomoci nedokáže nič. Celý život sa mu pozerá na prsty a rieši jeho starosti za neho. Budúca nevesta je potenciálny nepriateľ, ktorý jej berie syna.
Nie každý syn je Oidipus
Zrelá a rozumná matka sa správa tak, že dokáže na syna postupne preniesť zodpovednosť za samého seba a nesnaží sa mu vsugerovať, že je rovnako neschopný ako jeho otec. Nie je to ľahké najmä vtedy, ak ten nie je práve vzorom všetkých cností a sama matka musí riešiť komplikácie s financiami či vzťahom k bývalému partnerovi. Nakoniec, malí chlapci môžu vzor mužského správania odkopírovať aj od iných správnych chlapov v okolí - ujov, starých otcov, športových trénerov, prípadne od nového partnera matky.
Minule som čítala rozhovor s biznismenom, ktorého otec je Japonec a matka Slovanka. Pýtali sa ho na ženy a on okrem iného povedal: "Nikdy by som nedovolil, aby sa žena ťahala s ťažkým nákupom. Je to hanba rovnako, ako ju žiadať, aby sa starala o deti a okrem toho aj pracovala. Viem si sám vyprať, žehlím a upratujem po sebe. Starostlivosť o seba nedelegujem na nikoho iného, hoci by to bola asistentka alebo partnerka."
Nuž, poviem vám, gratulujem matke, že sa jej podarilo vychovať syna s takýmto postojom k ženám.
Ak sa aj vám raz vaša nevesta poďakuje, že ste syna vychovali dobre, nebude lepšej odmeny, pretože ste svoju materskú úlohu splnili.
Autor: Adriana Markovičová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
