Stereotyp zabíja tvorivosť

Každé ráno nám zvoní budík o siedmej. Zhltneme kávu s kúskom chleba, umyjeme sa a ideme do práce, kde trčíme do piatej. Podvečer nakúpime, uvaríme večeru, sadneme si k televízoru a zaspíme. Keď sa tento scenár opakuje deň čo deň, nebodaj celé roky, pomaly, ale iste zabije našu tvorivosť.

Aby sme sa cítili pokojne a bezpečne, potrebujeme dodržiavať určité rituály, ktoré nás udržujú v pravidelnom rytme. Ak však celý náš život tvorí len dopredu naplánovaná rutina, pomaly, ale iste náš mozog zlenivie a ťažšie prijíma nové podnety. Keď sa potom stane v našom živote niečo nepredvídateľné – máme problém. Len horko-ťažko sa vyrovnávame so zmenami, ktoré, ak vezmeme do úvahy, že nič v našom svete nie je nemenné, jednoducho nemôžeme ignorovať.

Pritom rutinný spôsob života nie je pre človeka prirodzený. „Keď sa pozrieme na malé dieťa, zistíme, že je ako špongia, ktorá absorbuje všetky nové podnety s obrovskou rýchlosťou, láka ho všetko nepoznané,“ vraví lektorka pre rozvoj tvorivosti Oľga Banicová. Ľudský mozog prirodzene baží po nových informáciách, ktoré spracováva určitým svojským spôsobom podľa toho, aký máme typ osobnosti.

Nuda a strach

„Tvorivosť je niekedy definovaná ako svojský spôsob myslenia,“ vysvetľuje kouč pre rozvoj tvorivého myslenia Martin Prodaj. „Angličania na to majú výraz out of box – myslenie mimo škatuľu. Ide o myslenie, ktoré prekračuje zavedené hranice. Ak si teda položíme otázku, čo vytvára v našom živote hranice, prídeme aj na to, čo našu tvorivosť obmedzuje.“

Odborníci, ktorí sa zaoberajú rozvojom kreatívneho myslenia, v tom majú jasno – rozvoj tvorivosti jednoznačne najviac ničia nuda a strach. Prvou príčinou sú najviac ohrození ľudia, od ktorých sa v práci a možno aj v rodine neustále vyžaduje spoľahlivá pravidelnosť pri plnení určitých úloh. Čím viac činností musíme denne vykonávať v rovnaký čas rovnakým spôsobom, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa „unudíme na smrť“. Naše telo pritom síce nezahynie, ale všetka radosť zo života a s ňou aj tvorivosť, ktorá v prvom rade vychádza z nadšeného prístupu k novým ideám, celkom určite neprežije.

Druhou príčinou, čiže strachom, sú najviac ohrození jedinci s podlomeným sebavedomím. Ľudia, ktorí sa boja, že keby vybočili zo zabehnutých koľají, tak by sa v očiach druhých strápnili. Možno ich v určitom životnom období niekto kritizoval zakaždým, keď sa pokúšali niečo samostatne vytvoriť, a tak si prestali veriť. S najväčšou pravdepodobnosťou prežili túto traumu v detstve alebo v ranej mladosti a katom ich tvorivosti bol jeden z rodičov alebo učiteľov. Aj keď o radosť z tvorby nás môže rovnako dobre pripraviť i v dospelosti despotický šéf alebo manžel, ktorému nič z toho, čo vytvoríme, „nie je dosť dobré“.

Nevyhnutné osvieženie

K civilizačným faktorom, ohrozujúcim našu tvorivosť, patrí bezmyšlienkovité sledovanie televízie, čítanie brakovej literatúry a iné formy „vymývania mozgov“.

Bohužiaľ, nedostatok tvorivého myslenia má oveľa horšie následky než len to, že sa z nás časom stanú nezáživní suchári. Je dokázané, že ľudia s potlačeným tvorivým potenciálom rýchlejšie mentálne a následne i fyzicky chátrajú. Všimnime si, ako mlado vyzerajú niektorí kreatívni ľudia aj bez kozmetických úprav. Tvorivosť doslova regeneruje ich telo aj myseľ. Človek, ktorý robí väčšinu času to, na čo má chuť, je na tom zdravotne vždy lepšie než ten, kto vynakladá energiu len preto, že musí.

Prameň večnej tvorivosti

Našťastie situácia nie je nikdy úplne beznádejná. „Aj vo veľmi rutinnom prostredí môžeme nájsť spôsob, ako rutinu narušiť,“ myslí si Martin Prodaj. „Novými vecami, farbami, zvukmi.“ Pomôcť môže všetko, čo je neopozerané, na čo nie sme zvyknutí.

Okrem toho existuje množstvo techník na rozvoj tvorivého myslenia. Martin Prodaj odporúča brainstorming – metódu postavenú na myšlienke, že ak chceme dosiahnuť vyššiu pravdepodobnosť, že sa nám podarí nájsť tvorivé riešenie, potrebujeme veľa nápadov. Na podobnom princípe je založená aj technika mentálneho mapovania, pri ktorej si zapisujeme do komiksových bublín rôzne záležitosti súvisiace s určitým tvorivým riešením.

Oľga Banincová zase uprednostňuje umelecké techniky, ako je kreslenie, zamerané na vyrovnanie pravej a ľavej mozgovej hemisféry, tanečné relaxácie na uvoľnenie mysle a fyzického stuhnutia alebo vzdelávací systém One Brain, pomocou ktorého sa dá naučiť uvoľniť stres, napätie, strach a iné negatívne stavy mysle, a tak uvoľniť svoju prirodzenú osobnosť a prebudiť tvorivý potenciál. Dôležité je vybrať si, čo budeme robiť s chuťou. Vzhľadom na to, že väčšina zamestnávateľov od svojich pracovníkov síce tvorivosť vyžaduje, ale na druhej strane sa nezamýšľa nad tým, ako ju podporiť, bude záležať zrejme len na nás, či sa náš tvorivý potenciál rozvinie, alebo zakrnie.

Čo pomáha na rozvoj tvorivosti

• Nechoďme deň čo deň do práce rovnakou cestou – vystúpme napríklad z autobusu o zastávku skôr a prejdime sa.

• Ak je v našej práci priveľa rutiny, hľadajme možnosť, ako do nej zakomponovať aspoň drobné zmeny. Prípadne si naplánujme na vyváženie nejakú kreatívnu činnosť na voľný čas.

• Každý deň po práci si naplánujme aspoň chvíľku na niečo, čo nám urobí radosť. Môže to byť napríklad bicyklovanie, krátke posedenie s kamarátkou pri kávičke alebo pár minút s obľúbenou knižkou.

• Vyskúšajme pri varení nejaký nový recept.

• Ak máme deti, neredukujme styk s nimi len na „povinné“ aktivity, ako je jedenie, obliekanie a umývanie. Nájdime si čas na spoločné hry – určite nás to mentálne osvieži.

• Dovoľme si občas urobiť niečo spontánne, čo sme dopredu neplánovali.

• Oživme zariadenie bytu nejakou novou drobnosťou alebo premiestnime nábytok, ktorý už pridlho stojí na svojom mieste.

• Namaľujme si obrázok, nech je akýkoľvek.

• Zaspievajme si z plného hrdla, aj keď iba pri vysávaní.