Vlasta Lisá: Lietanie je závislosť, z ktorej sa nechcem liečiť

Niekedy stačí okamih a celý život sa zvrtne o 180 stupňov. Pre Vlastu Lisú bola týmto momentom náhodná návšteva leteckých dní. Odvtedy už nebolo nič také ako predtým a zo študentky prvého ročníka obchodnej akadémie je dnes pilotka veľkého dopravného lietadla.

Pamätáte si na pocit, keď ste prvýkrát pilotovali lietadlo? Nebáli ste sa?

Krásy lietania mi najskôr ukázal môj prvý inštruktor pán Palička, ktorý bol so mnou počas úvodného zoznamovacieho letu na začiatku štúdia. A po 14 hodinách s inštruktorom prišiel na rad môj prvý samostatný let. Nebála som sa, práve naopak – na môj sólo let som sa veľmi tešila! Obavy z pádu a katastrof nemajú v kokpite miesto, keď sa niečoho bojíte, tak to predsa nerobíte, nie?

Vyštudovali ste obchodnú akadémiu. Kde vôbec nastal prerod z potenciálnej referentky alebo sekretárky na pilotku dopravného lietadla?

V prvej triede na strednej škole som sa náhodou ocitla na leteckom dni, kde som sa previezla na vrtuľníku. A od tohto momentu som myslela na lietanie. Zháňala som si knižky, čítala články o letectve, mala som svoj sen a išla som za ním. Všetci z môjho okolia si mysleli, že je to len také pobláznenie, ktoré ma skôr či neskôr prejde, no neprešlo. Po obchodnej akadémii som si dala prihlášku na Katedru leteckej dopravy na Žilinskej univerzite a popri nej som si urobila aj letecký výcvik. Doteraz si pamätám môjho otca, ako mi spoza okna ukazoval, že mi drží palce.

Kvalifikáciu pilota si však treba každoročne udržiavať aj vtedy, ak sme na zemi, a na to je nutné absolvovať určitý počet letových hodín – a tie niečo stoja. Našťastie, dnes lietam pre dobre fungujúcu slovenskú leteckú spoločnosť, ktorá aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii vo svete ako jedna z mála slovenských firiem expanduje. Za túto možnosť som veľmi vďačná.

Vaše pracovné zaradenie je co-pilotka, teda druhý pilot. Čo je vašou úlohou počas letu?

Pilotovanie dopravného lietadla je tímová práca, založená na deľbe povinností a striedaní úloh. Znamená to, že ak niekam letíme, cestu tam odpilotuje kapitán a cestu späť zasa ja – alebo naopak. Jeden z nás vzlieta, pristáva, ovláda autopilota a má na starosti všetko, čo je spojené s riadením a navigovaním lietadla.

Ten druhý má zatiaľ na starosti obsluhu rôznych systémov lietadla, komunikácu s riadiacimi letovej prevádzky, palubnými sprievodcami a hlavne kontroluje a pomáha svojmu kolegovi. Hlavný rozdiel medzi kapitánom a druhým pilotom je v tom, že kapitán má konečnú zodpovednosť a rozhodujúcu právomoc, teda koriguje a schvaľuje všetky rozhodnutia.

A čo automatický pilot? Môžu si piloti počas letu prečítať noviny s nohami na prístrojovej doske (smiech)?

Tak to teda rozhodne nie! Aj vtedy, keď je zapnutý autopilot, treba neustále kontrolovať, čo sa deje. Letí sa striktne po vymedzených letových trasách, v určitých letových hladinách. Na trase máme vymedzené „checkpointy“, na ktorých sa kontroluje čas, stav a spotreba paliva a po celý čas letu musíme ustavične komunikovať s pozemnými stanicami. Treba kontrolovať aj to, čo robí autopilot. Samozrejme, všetky príkazy a údaje mu zadávame my, bez pilotov by lietadlo nezvládlo napríklad klesanie, zmenu smeru alebo samotné pristátie.

Kedy je vlastne autopilot zapnutý?

Počas väčšiny cestovného letu, okrem vzletu a pristátia. Autopilot dokáže aj pristáť, no táto možnosť sa využíva predovšetkým v prípade nepriaznivých podmienok, keď je napríklad veľmi znížená dohľadnosť.

Zažili ste počas letu nejakú rizikovú situáciu?

Raz sa stalo, že sme sa museli po vzlete vracať, no bezpečnosť cestujúcich nebola ohrozená. Každá núdzová situácia má však presne stanovené núdzové postupy, ktoré musíme vedieť naspamäť aj o polnoci.

Existujú vôbec nejaké viditeľné znaky, ktoré laikovi naznačia, že s lietadlom nemusí byť všetko v poriadku? Má význam všímať si napríklad vek stroja?

Mnohé lietadlá sú síce staršie, no neznamená to, že sú zlé. Podstatná je údržba. Žiadna spoločnosť by si nevzala na svedomie zlý stav lietadla. Aj keď má stroj napríklad dvadsať rokov, nebojím sa doň sadnúť, pretože viem, že musí absolvovať veľmi prísne prehliadky. Pri tej najdôkladnejšej sa lietadlo rozoberie doslova do poslednej skrutky, takže musí vyjsť z previerky vo výbornom stave. Navyše, lietadlo sa kontroluje každý deň. Najskôr ho pozrú technici a potom si ho dôkladne skontrolujú aj sami piloti.

Zrejme sa teda v konštrukcii lietadla vyznáte oveľa viac ako mnohí šoféri...

Každý pilot má typovú kvalifikáciu na konkrétne lietadlo. Je to vlastne vodičák na lietanie, no platí iba na určitý typ lietadla. Moja kvalifikácia je na typ Boeing 737. Tomu je podriadený celý výcvik, kde preberáme teóriu, od systémov až po motory a nakoniec sa v tom učíme aj lietať. Ja mám typovku na boeing, takže nemôžem lietať napríklad na airbuse.

Ale keby bolo najhoršie, vedeli by ste pristáť aj na airbuse, nie?

Hmmm, asi áno, stále je to lietadlo, aj keď s inou filozofiou. Airbus má napríklad side-stick, boeing má klasické riadiace „barany“, má inak umiestnené systémové spínače, tlačidlá a podobne.

Ako vnímajú piloti správy o rôznych leteckých tragédiách?

Jasné, že zasiahnu. Každý z nás potom nehodu rozoberá a usilujeme sa prísť na to, čo mohlo byť príčinou nešťastia. Keď sa to napokon zistí, vieme sa mnohokrát poučiť a snažíme sa vyvarovať podobných chýb.

Zrejme sa po takýchto nešťastiach menia aj pravidlá riadenia lietadla... Nebolo to tak aj po známej zrážke dvoch lietadiel nad Bodamským jazerom?

V lietadlách je nainštalovaný protizrážkový systém TCAS, ktorý signalizuje kolíziu s iným strojom. V prípade spomínaného nešťastia ho jedna z posádok neuposlúchla a namiesto toho konala podľa príkazov riadiaceho letovej prevádzky, pričom posádka z druhého lietadla TCAS poslúchla. Príkaz riadiaceho bol, nanešťastie, opačný ako ten z TCAS-u a výsledkom bola zrážka. Dnes sú pravidlá jasné a piloti majú poslúchať iba protizrážkový systém.

Ako tesne prelietavajú lietadlá vedľa seba?

Ak letia stroje nad sebou, minimálna vzdialenosť je 300 metrov. Ak letia v rovnakej výške, horizontálny rozostup musí byť aspoň 5 námorných míľ.

Koľko je vlastne na Slovensku pilotiek?

Pokiaľ viem, tak sme tri pilotky dopravných lietadiel, no Slovenky lietajú aj kade-tade po svete, v rôznych zahraničných spoločnostiach. Čo sa týka pilotiek, ktoré nie sú dopravné, čudovali by ste sa, ale je ich u nás pomerne veľa. Pôsobia v aerokluboch, lietajú na menších motorových alebo bezmotorových lietadlách, dokonca reprezentujú Slovensko v rôznych súťažiach.

Máte nejakú profesionálnu deformáciu?

Možno v situáciách, keď letím ako cestujúca. Aj keď sedím vzadu medzi ostatnými pasažiermi, neustále v duchu pilotujem a hovorím si, čo sa deje – teraz prichádzajú na dráhu, teraz pridajú plyn, stabilizujú na 40 percent, teraz ohlásia „take off“, naberajú rýchlosť a vzlietnu...

Nedávno sme cestovali na dovolenku piati kamaráti – piloti a predstavovali sme si, ako by asi zareagovala letuška v prípade, ak by sa stalo niečo neočakávané a musela by sa spýtať cestujúcich, ktorý z nich vie riadiť lietadlo – a prihlásilo by sa jej päť pasažierov! Zrejme by si myslela, že si robíme nevhodné žarty... (smiech).

Váš partner je tiež pilotom lietadla – ako často sa spolu vidíte?

Našťastie, väčšinou máme spoločné voľno a pokiaľ nie sme na dlhšom pobyte, v rámci ktorého treba prespať v inom meste, stretneme sa v podstate každý večer. Naše lety nasledujú občas tesne za sebou a už sa nám stalo, že sme si mali meniť to isté lietadlo. Raz mi dokonca napísal do palubného počítača romantický odkaz, že ma ľúbi. Samozrejme, nakoniec tam letel úplne iný pilot!

Ako vlastne oddychujete? Stihnete si pozrieť aj cieľovú destináciu?

Väčšinou priletíme, vyložíme pasažierov, natankujeme, pripraví sa papierová dokumentácia, palubný počítač, skontroluje sa lietad-lo, nastúpia pasažieri a letí sa naspäť. Takže čas na vylihovanie na pláži rozhodne nemáme. A počas voľna? Nedávno sme navštívili s priateľom Karibik, ostrov St. Marteen. Áno, je to ten, kde tesne ponad pláž prelietavajú lietadlá. Tam sme sa opaľovali a tešili z toho, ako nad nami hučia stroje. Ako úplní fanatici! Som šťastná, že robím to, čo ma naozaj baví. Znie to ako klišé, ale... lietanie je moja závislosť, z ktorej sa nechcem liečiť.

Vlasta Lisá (26) je jedna z troch dopravných pilotiek pôsobiacich na Slovensku. Absolvovala obchodnú akadémiu v Zlatých Moravciach, po ktorej nasledovalo inžinierske štúdium na fakulte Prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity a letecký výcvikový kurz. V súčasnosti pôsobí ako druhá pilotka v leteckej spoločnosti, ktorá má väčšinové zastúpenie na slovenskom chartrovom trhu. Má nalietaných 1900 hodín.