Mladým je s rodičmi dobre. Preč z domu sa neponáhľajú

Kedy je vhodný vek na to, aby sa človek postavil na vlastné nohy, kúpil si byt a založil rodinu?

Určite je to individuálne, ale zdá sa, že dnešní mladí sa z rodného hniezda až tak veľmi neponáhľajú. Má im kto oprať, navariť, nemusia platiť za byt. Ale je normálne, aby pomaly štyridsaťročný muž či žena žili stále s rodičmi a netúžili založiť si rodinu? Dokedy je vlastne normálne žiť s mamou a otcom? Kedy sa sami máme stať mamami a otcami? A kedy prestávame byť deťmi?

Kedysi bývalo najmä na dedinách zvykom, že ľudia bývali viacgeneračne. Možno rodinné vzťahy v takýchto rodinách neboli vždy také ideálne, ako to vyzeralo, ale spolužitie viacerých generácií malo svoje opodstatnenie. Nielenže bolo ľuďom veselšie, ale mohli si aj navzájom pomáhať. Mladí ľudia v aktívnom veku sa venovali práci, starí rodičia sa venovali vnúčatám a robili niečo okolo domu. Keď sa časy zmenili, v móde začala byť revolta. Mladí ľudia mali pocit, že im rodičia nerozumejú, že nemajú pochopenie pre ich hudbu, účes, spôsob obliekania či názory, a tak sa snažili čo najskôr vyletieť z hniezda. Nechcelo sa im znášať napätia, ktoré doma vznikali.

Keď rodičia platia

Dnes sme svedkami iného trendu. Viacgeneračné bývanie síce možno nájdeme niekde na dedine, ale táto tradícia zaniká. No odchádzať na prahu dospelosti z domu, trieskajúc dvermi, to sa už tiež nenosí. Práve naopak, veľa mladých ľudí odďaľuje chvíľu, kedy sa postavia na vlastné nohy. Pochopiteľne, odkladajú aj čas, kedy si založia rodinu.

Bezhlavé vstupovanie do manželstva krátko po dvadsiatke len preto, že nevesta je tehotná, je dnes už, najmä u vzdelanejšej a mestskej mládeže, skôr výnimkou ako pravidlom. Deťom je s rodičmi dobre a užívajú si výhody rodičovskému domu čo najdlhšie. Veď nemusia platiť nájomné alebo hypotéku za vlastný byt, nemusia znášať náklady na energiu, ušetria za jedlo a mamy sa im väčšinou postarajú aj o čistú bielizeň. Tak kam by chodili a prečo?

rod2-1.jpgOtázka je, či to vyhovuje aj rodičom. Deti vyrástli a rodičia - ešte nie starí - by si tiež možno radi niečo užili. Veď aj oni sú dnes modernejší ako prísni tatkovia a ich ubité polovičky z filmov pre pamätníkov, cítia sa ešte plní síl a majú časť života pred sebou. Na krku však aj dospelé nesamostatné deti, ktoré už síce netreba vodiť za ruku, ale dajú sa živiť. Naopak, sami by mohli začať zarábať a prispievať do domáceho rozpočtu.

Výhody aj nevýhody

Niežeby rodičom prekážalo mať deti čo najdlhšie pri sebe, veď ktorá mama by od seba deti odháňala? Aj keď sú dospelé, stále zostávajú jej deťmi. Aj takmer šesťdesiatročná stará mama zostáva pre svojho osemdesiatročného otca stále dieťaťom a aj v takomto seniorskom veku musí počúvať jeho ponaučenia. A koľké mamy a otcovia nariekajú za svojimi dcérami, keď sa vydajú a opustia domov?

Mnohí manželia nariekajú, že je zrazu doma pusto, chodia ako bezprizorní, plačú za deťmi. No aj keď mama svojho dospelého syna veľmi miluje, občas si nahlas pred kolegyňami povzdychne, že by rada mala vnúčatá a že ten jej synček nemá ešte ani žiadnu vážnu známosť. Že musí po ňom vynášať smeti, lebo syn ich nevynesie, ani keď mu ich postaví do stredu izby. Neprispieva jej na domácnosť, lebo si ešte po škole nenašiel robotu - nechce vraj zobrať hocičo a v hneve mame vykričal, že mu odopiera čas na rozbeh.

Mama zatiaľ drie v práci, aby zarobila, lebo syn vyžaduje len kvalitné značkové oblečenie a špeciálnu racionálnu stravu, z ktorej rastú svaly. Zdá sa vám, že opisujeme nejaký bizarný príbeh? Nie, mamy, ktoré počujete takto frflať na svoje deti, nájdete v každom zamestnaní. Vyrozprávajú sa kolegyniam a vrátia sa unavené domov k svojim statným synom, aby im navarili a upratali. Aj preto, že tak boli vychované, tak sa to vraj patrí.

Porozumenie s rodičmi

Povedzme, že u dvadsaťpäťročných, tesne po skončení školy, je ešte prirodzené, ak sa z domu neponáhľajú, ale mnohí sa neosamostatnia ani v štyridsiatke. K tej sa pomaly blíži aj výtvarník Igor Ondruš, ktorý ešte vo veku 37 rokov žije so svojimi rodičmi. „Momentálne nemám inú možnosť, aj keď istý čas som už žil aj sám s priateľkou," vraví. No takéto bývanie bolo preňho príliš nákladné.

rod3-1.jpg„Žiť s rodičmi má svoje výhody, je to pre mňa momentálne lacnejšie. Ako umelec na voľnej nohe si zatiaľ nemôžem dovoliť samostatné bývanie. S rodičmi si rozumiem, mám si s nimi čo povedať a je s nimi zábava. Milujem maminu, ale aj priateľkinu kuchyňu." Igor pripúšťa, že niekedy svojim rodičom lezie na nervy. „Ale väčšinou si spolu rozumieme. Snažím sa im pomáhať aj finančne, aj prácou v domácnosti. Určite však túžia potom, aby som si založil vlastnú rodinu, chceli by už vnúčatá."

Ale aj keď si Igor vlastnú rodinu niekedy po štyridsiatke založí, chcel by bývať ďalej s rodičmi, vo veľkom dome. Ako každý mladý človek vie aj to, že takéto bývanie má tiež svoje nevýhody. „Niekedy sa mi miešajú do všetkého, čo robím, ale ja si aj tak robím, čo chcem," smeje sa Igor.

Slováci sú za Talianmi a Grékmi

Podľa prieskumu spoločnosti GfK rodičovské hniezdo na Slovensku neopustilo okolo sedemnásť percent tridsiatnikov a až tridsaťjeden percent dvadsaťdeväťročných. Až šesťdesiatšesť percent respondentov vo veku od pätnásť do dvadsaťpäť rokov v inom prieskume uviedlo, že manželstvo plánujú uzavrieť vo veku od dvadsaťpäť do dvadsaťdeväť rokov.

Psychológovia a sociológovia vo svete hovoria, že trend neskorého osamostatňovania neustále narastá. V Nemecku zatiaľ zostávajú pri oteckovi a mamičke až dve tretiny mladých ľudí medzi sedemnástym a dvadsiatym siedmym rokom života. V Taliansku žije u rodičov až sedemdesiat percent slobodných mužov nad tridsať rokov a pokiaľ ide o Európu, Taliansko je spolu s Gréckom v tomto trende na čele rebríčka.

Taliani a Gréci sa osamostatňujú vo veku okolo tridsaťjeden rokov. Slováci sú tesne za nimi, rodičov opúšťajú medzi tridsiatym a tridsiatym prvým rokom života. Naopak, oveľa skôr sa na vlastné nohy stavajú Briti, ktorí z hniezda vylietajú vo veku už okolo dvadsaťtri až dvadsaťštyri rokov.

Dlhý čas štúdií

Sociologičky Katherina Newmanová a Sofia Aptekarová vo svojej štúdii uvádzajú, že v južnej Európe býva s rodičmi až šesťdesiat percent mladých ľudí vo veku osemnásť až tridsaťštyri rokov, v škandinávskych krajinách len desať percent, v severnej Európe od pätnásť do tridsať percent. Autorky tvrdia, že život s rodičmi prináša mladým ľuďom menej spokojnosti, ale čím je táto forma spolunažívania v spoločnosti rozšírenejšia, tým sa ich nespokojnosť znižuje.

rod3-2.jpgZaujímavé pri tom je, že táto „nová móda" sa väčšinou netýka tých, ktorí sa nachádzajú v kategórii sociálne slabých, životný štandard majú často až veľmi vysoký. Kde teda hľadať príčinu? Nemecká sociologička Christiane Papastefanouová spracovala na túto tému celoeurópsky výskum a tvrdí, že dôvodom je stále sa predlžujúci čas štúdia. ,,Mladí ľudia tak zostávajú dlhšie závislí od svojich rodičov." A potvrdzuje aj skutočnosť, že výchova je dnes liberálnejšia ako kedysi. „Niet teda z rodiny pred čím alebo pred kým utekať." Ďalšou príčinou je podľa nej jednoducho pohodlnosť.

Mladí dnes majú na výber

Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny dojem, že takýto jav je všeobecným trendom, môže byť aj trochu klamlivý, lebo serióznejšie výskumy na túto tému na Slovensku nemáme. Pripúšťa však, že sa s týmto javom dnes častejšie stretávame. „Globalizovaný svet kladie obrovské nároky predovšetkým na mladých ľudí," vraví.


„Štúdium, profesionálna príprava a stabilizovanie sa na trhu práce si na jednej strane vyžadujú dlhšie obdobie, na druhej strane existuje neporovnateľne viac ponúkajúcich sa príležitostí, modelov a ciest, ako vlastný život nasmerovať. Mladí ľudia majú na výber z viacerých možností, no na druhej strane sú konfrontovaní s dynamickejšou a drsnejšou realitou. Niektorí si obdobie „azylu" a bezpečia v rodičovskej domácnosti predlžujú z pohodlia, iní naopak z nevyhnutnosti či nedostatku potenciálu a energie riešiť všetky zásadné životné otázky a kroky v jednom krátkom časovom úseku."

Za jedlo poslušnosť?

Sociologička súhlasí, že to môže byť aj prejavom toho, že si dnes mladí ľudia s rodičmi lepšie rozumejú, lebo rodičia sú tiež modernejší. „Určite môžeme uvažovať aj týmto smerom, napokon každá minca má dve strany a každý trend môže mať aj svoju pozitívnu stránku. Dnešní rodičia tridsiatnikov, štyridsiatnikov sú sami omnoho otvorenejší, tolerantnejší, prístupnejší, než to bolo pred niekoľkými desaťročiami.

rod4.jpgPredstavy o každodennom živote i súžití pod jednou strechou už nemusia byť naprieč generáciami diametrálne odlišné či nezlučiteľné. Práve naopak, spôsob života i predstavy o ňom môžu byť buď podobné, alebo bez väčších problémov zosúladiteľné." No napriek tomu nebagatelizujme úskalia. Rodičia nemusia dieťaťu vedome škodiť, ale predsa len majú väčšiu príležitosť zasahovať do jeho života, ovládať ho a pripútať si ho. Dávajú mu jedlo a strechu nad hlavou, domnievajú sa preto, že môžu vyžadovať poslušnosť.

Závislosť môže byť vzájomná - dieťa nie je schopné založiť si rodinu, lebo ešte nedozrelo, spolieha sa na rodičov. Rodič si zas nevie predstaviť, že bude žiť bez dieťaťa, predlžuje jeho nedospelosť. „Tento problém je starý ako ľudstvo samo," vraví Sylvia Porubänová. „Keď ide o vzájomnú či jednostrannú nezdravú závislosť so všetkými dôsledkami, tak spoločné bývanie je len jedným z prejavov či dôsledkov takéhoto vzťahu."

Vec dohody

Mnohí rodičia si kladú otázku, či neurobili vo výchove chybu, keď sa ich potomok z domu nepoberá, a tak sa javí ako neschopný sa o seba postarať. No nie vždy je to tak, že deti na domácnosť neprispievajú a iba vyjedajú doma chladničku. „Túto situáciu naozaj nemožno zvaľovať na ‚trend', ide výlučne o vec dohody oboch strán. Samozrejme, ak dospelé ‚dieťa' ani nereflektuje povinnosť primerane či dostatočne prispievať na stravu a bývanie v spoločnej domácnosti, je namieste jednoznačne a presne určiť pravidlá, respektíve dohodnúť sa na konkrétnej sume."

Možno sa teda vraciame k tomu, ako to bolo kedysi a opäť začnú bývať viaceré generácie pod jednou strechou. „Pokiaľ hovoríme o vzdialenejšej minulosti, ide o neporovnateľné javy. Niekdajšie viacgeneračné súžitie bolo spoločensko-historicky podmienené, napríklad spoločným hospodárením, nevyhnutnosťou zapojenia pracovnej sily každého člena či členky širšej rodiny. No ak máme na mysli pomerne nedávnu minulosť socialistického obdobia - a všetkým dobre známe spoločné bývanie s rodičmi, ako takmer všeobecný fenomén prvých rokov manželstva - takisto ide o spoločensky podmienený jav, v tomto prípade však súvisel s nedostatkom bytov."

No napriek trendu možno povedať, že mladí ľudia sú aj dnes rôzni, mnohí naopak vo veľmi mladom veku odídu do zahraničia, za štúdiom, za prácou a tým prejavia svoju samostatnosť, schopnosť postarať sa o seba aj vo svete, ďaleko od domova. „I z tohto dôvodu nemožno zovšeobecňovať a tvrdiť, že mladí ľudia sú pohodlní a podobne," tvrdí Porubänová. „Nové príležitosti a možnosti uplatnenia v domácom i medzinárodnom meradle prebudili k životu trend omnoho výraznejší a rozšírenejší, a to vysoký počet mladých ľudí, ktorí krátkodobo či dlhodobo pracujú alebo študujú v zahraničí, a ktorí sú k takému kroku motivovaní aj potrebou či nevyhnutnosťou aktuálne i perspektívne riešiť svoju životnú situáciu vrátane bytovej."

rod5.jpgAk to vyhovuje všetkým

Do akého veku je teda normálne žiť s rodičmi a nemať vlastnú rodinu? Do tridsiatky? Do štyridsiatky? „Opäť nemožno paušalizovať. Sme rôzni - s rôznorodými potrebami, očakávaniami, možnosťami i limitmi," vraví Sylvia Porubänová.

„Jedným z kritérií kvality akéhokoľvek vzťahu je to, či daný stav vyhovuje obom stranám. Ak áno, vonkajšie hľadiská a porovnania asi nemajú význam. V zásade však možno konštatovať, že väčšina populácie prejavuje snahu i iniciatívu osamostatniť sa do veku tridsať rokov."

Koľko slobodných ľudí na Slovensku býva s rodičmi

Vek býva s rodičmi ( v %)

25 27,7
26 23,6
27 20,7
28 29,8
29 31,0
30 17,6

Zdroj: GFK
Kedy odchádzajú od rodičov

Briti 23 až 24 rokov
Portugalci 28 až 29 rokov
Holanďania 24 až 25 rokov
Taliani 30 až 31 rokov
Íri 28 rokov
Gréci 30 až 31 rokov
Francúzi 23 až 24 rokov
Španieli 30 rokov
Nemci 24 rokov
Belgičania 25 rokov
Rakúšania 26 až 27 rokov
Slováci 30 až 31 rokov
Slovinci 30 až 31 rokov
Poliaci 26 až 28 rokov
Litovčania 25 rokov
Lotyši 26 rokov
Maďari 27 rokov
Estónci 25 rokov
Česi 27 rokov
Cyperčania 26 rokov

Zdroj: Sociálna situácia v EÚ 2005 - 2006

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  3. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  4. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  7. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  8. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  9. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  10. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 803
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 562
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 794
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 406
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 973
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 664
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 638
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 101
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 387
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 317

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KULTÚRA

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Neprehliadnite tiež

Viete, aké banány a jablká kupujete? Zorientujte sa v ich pôvode podľa značiek

Nálepky s číslami na ovocí majú svoj význam, nie každý sa v nich však vyzná.

Sexistický kix spustil hlasovanie. Kto získa slovenskú anticenu za reklamu?

Druhý ročník nadväzuje na úspešné prijatie minuloročného konceptu, ktorý odsudzuje rodové stereotypy.

Spoznajte Dunaj z paluby výletnej lode

Výlet na vlnách najväčšej rieky, ktorá preteká našim územím, ponúka množstvo zážitkov.

Návod na prežitie v kancelárii: tipy, ako zvládnuť sedavé zamestnanie

Sedieť celý deň v práci môže mať fatálne následky na zdravie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop