Deťom o smrti netreba klamať

BRATISLAVA. Tridsaťdeväť detí prišlo pred pár dňami v Bani Handlová o otca. Dvadsaťtri z nich je nezaopatrených, najmladšie má štyri roky. Mnohé sa so smrťou blízkeho stretli po prvýkrát.

Smútenie nie je choroba, je prirodzeným mechanizmom, ktorým sa vyrovnávame so životnými stratami, má hojivý účinok, zdôrazňuje Tatiana Taročková z katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Už osem rokov sa zaoberá smútkovým poradenstvom.

Odborníci hovoria, že v predškolskom veku dieťa ešte nerozumie smrti, nevníma ju ako neodvolateľnú, definitívnu vec. „Dieťa má vtedy magické myslenie, predpokladá, že rodič môže ožiť, vrátiť sa. Tak to pozná z rozprávok, z filmov,“ hovorí Taročková. Hovoriť s ním o smrti treba v prirodzených situáciách, napríklad ak mu uhynie domáce zvieratko.

Až okolo šiesteho roku polovica všetkých detí porozumie tomu, že smrť je konečná a stála, osem- až deväťročné deti už prakticky všetky majú predstavu o smrti, uvedomujú si, čo smrť znamená a prináša.

Ako smrť deťom oznámiť

Odborníci sa zhodujú, že dieťaťu by rodina nemala klamať. „Veľmi dôležité je byť otvorený, povedať pravdu, vyjadrovať sa ale stručnejšie, jasne, pre dieťa zrozumiteľnejším jazykom, opísať situáciu a odpovedať na otázky. Ale len v tom rozsahu, ako sa pýta. Nie je nutné pridávať priveľa detailov,“ hovorí Taročková. Ak otec zomrie v práci, treba dieťaťu priblížiť jeho profesiu, v čom bola riziková.

Šok zo smrti môže u dieťaťa trvať niekoľko hodín až do dvoch mesiacov. Tretí mesiac odborníci považujú za fázu aktívneho smútenia s príznakmi, tá môže trvať až do konca druhého roku, tretí rok je záverečné štádium smútenia, keď je človek schopný pozrieť sa na stratu už aj z nadhľadu.

Či sa dieťa zúčastní pohrebu, by mala rozhodnúť rodina spoločne. Odporúča sa, aby sa dokonca podieľalo na obrade .

Spomínať neškodí

Po pohrebe treba dieťaťu umožniť, ak by si chcelo vystaviť fotografie zosnulého, dať mu voľnosť, kde si ich rozloží, koľko ich bude. „Dieťa ale musí aj naďalej cítiť rodinné zázemie. Najmä u malých detí je veľmi dôležité v tom ďalšom období dodržať pravidelnú dennú rutinu, aká v rodine vládla predtým, dať mu priestor na hru,“ hovorí Taročková. Nemalo by vzniknúť vákuum, ktoré by si mohlo vysvetliť ako existenčnú neistotu.

„Bolo by priam kontraproduktívne a zlé, keby sme hneď začali dieťaťu hovoriť ty moja sirôtka,“ hovorí psychologička. Dieťa potrebuje čas, aby bolesť prežilo a vyjadrilo emócie, musí sa prispôsobiť skutočnosti, že blízky človek chýba, a dokázať žiť v domácnosti, kde po otcovi zostalo prázdno.

„Veľmi dôležitou úlohou je nájsť pre zosnulého rodiča nové miesto vo svojom vnútornom živote. Je veľmi dôležité, aby spomienka bola živá a vyvíjala sa,“ hovorí Taročková.

Niekedy sa zverí radšej linke

Niektoré deti sa potrebuje o celej veci porozprávať s niekým nezainteresovaným. Ako „bútľavú vŕbu“ využívajú občas aj Linku detskej istoty UNICEF. Jej supervízorka Silvia Bronišová povedala, že keď zavolajú, potrebujú zo seba dostať všetku tú neistotu, ktorú pociťujú. Niekomu pomôže jeden rozhovor, iné deti zavolajú aj viackrát. „Ale sú to vždy dlhé rozhovory,“ povedala Bronišová.

Prečo je smútok dôležitý

Smútenie k smrti patrí. Smútková práca pomáha dieťaťu vyrovnať sa so stratou.

„Čím bola citová väzba k človeku, ktorého sme stratili, hlbšia, tým hlbšie je aj smútenie. Smútenie nie je len emocionálne, ale týka sa všetkých stránok človeka a jeho života,“ hovorí Taročková.

Prejavy smútku môžu byť emocionálne, vegetatívne, kognitívne, ale môže ísť aj o poruchy správania a životosprávy. „Niektoré deti môže bolieť hlava, bruško, môžu byť precitlivené na svetlo, hluk. U iných sa môžu prejaviť poruchy koncentrácie, ťažkosti so zapamätávaním, čo môže ovplyvniť ich výkon v škole. Ale môžu sa objaviť aj ilúzie alebo halucinácie, keď dieťa môže mať pocit, že jeho stratený rodič je stále blízko. Potom sú to poruchy v životospráve, nechutenstvo, rapídny úbytok na váhe, nespavosť, stiahnutie sa dovnútra, prežívanie v sebe,“ povedala Taročková.

Všetky tieto príznaky sú však prirodzené, pokiaľ by nepretrvávali celé týždne či mesiace.

Deti nie sú silné, len niekedy nerozumejú

O pomoci rodinám s deťmi, ktoré v Handlovej prišli o otcov-baníkov, sme hovorili so šéfom krízového intervenčného tímu Modrý anjel RADOVANOM BRÁNIKOM.

V Handlovej zostalo veľa sirôt. Pracovali ste aj s nimi?

„Áno, v rodinách sme sa s nimi stretali.“

Je dieťa prítomné pri vašom rozhovore?

„Je to vecou rodiča, ten rozhoduje, či chce, alebo nechce. Stáva sa, že v prvom šoku ich do toho nechcú zaťahovať. Sú ale rodičia, ktorí považujú deti za integrálnu súčasť rodiny v dobrom aj zlom.“

Ktorej vekovej hranici detí sa smrť rodiča vysvetľuje najťažšie?

„Najhoršie sa to vysvetľuje tým najmenším, štvor - až sedemročným. Ich pojmový aparát na to nestačí. O konkrétnych prípadoch hovoriť nemôžem.“

Staršie sú na tom lepšie?

„Čím je dieťa staršie, tým je schopnejšie porozumieť situácii a tým sa s ním ľahšie pracuje. Ono to vyzerá, že deti sú silné, ale sú najzraniteľnejšie. Deti nie sú silné, iba nerozumejú tomu, čo sa stalo.“

Mnoho dospelých siroty utešuje tým, že teraz musia byť oporou mame.

„Je to síce prirodzená reakcia ľudí, ale v skutočnosti veľmi škodlivá do budúcnosti a neuveriteľne ničivá, napríklad pre 16-ročného chlapca. Jemu umrel otec a nemá byť prečo silný, nemá prečo držať ešte aj vlastnú mamu a nemá prečo preberať mužský vzor v rodine. Dochádza k posunu rolí a nie je to pre dieťa dobré.“

Vysvetľujete to príbuzným?

„Pokúšame sa vysvetľovať, že takto deťom nepomôžu. Ak mladý muž začne robiť veci, ktoré robil otec, dostane sa do slepej uličky. Je to nešťastné riešenie a máme z neho vždy veľkú obavu.“

Netraumatizuje rodiny a najmä deti medializácia?

„Áno, niektoré články a fotografie môžu viesť k retraumatizácii ľudí, ktorých sa udalosti bezprostredne dotýkali. Detaily z osobného života, fotografie zasahujúce do osobnostných práv, zverejnenie čiastočných výsledkov pitevných správ a verejné odsúdenie konkrétnych ľudí určite neprispievajú k upokojeniu situácie.“

Ako s deťmi hovoriť o smrti

• Odpovedajte len na otázky, na ktoré sa dieťa samo pýta.
• Odpovedzte úprimne a hneď.
• Ubezpečte ho, že mu v rodine zostane bezpečné miesto.
• Dieťa potrebuje sústavnú pozornosť a podporu.

Zlé vysvetlenie smrti

Ocko odišiel na dlhú cestu.

Lepšie

Ocko umrel pri nehode. Všetci sme veľmi smutní, ale spoločne to zvládneme, a časom nám bude zase lepšie.

Zlé vysvetlenie smrti

Je to Božia vôla, Boh si ho povolal k sebe, pretože je taký dobrý. Je v nebi s anjelmi.

Lepšie

Otec včera umrel. Budeme naňho často myslieť. Môžeme spomínať na pekné veci, ktoré sme prežili.

Ako reagujú na správu

• Mnohé menšie deti sa slovne vyjadriť nevedia, zmätok a hnev vyjadria aktívne.
• Staršie deti sa viac kontrolujú.
• Deti od 11 rokov sa často potrebujú odpútať, hodiny sa pozerajú na televíziu, púšťajú si nahlas hudbu.

Zdroj: Výcvik krízovej intervencie