Deťom o smrti netreba klamať

BRATISLAVA. Tridsaťdeväť detí prišlo pred pár dňami v Bani Handlová o otca. Dvadsaťtri z nich je nezaopatrených, najmladšie má štyri roky. Mnohé sa so smrťou blízkeho stretli po prvýkrát.

Smútenie nie je choroba, je prirodzeným mechanizmom, ktorým sa vyrovnávame so životnými stratami, má hojivý účinok, zdôrazňuje Tatiana Taročková z katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Už osem rokov sa zaoberá smútkovým poradenstvom.

Odborníci hovoria, že v predškolskom veku dieťa ešte nerozumie smrti, nevníma ju ako neodvolateľnú, definitívnu vec. „Dieťa má vtedy magické myslenie, predpokladá, že rodič môže ožiť, vrátiť sa. Tak to pozná z rozprávok, z filmov,“ hovorí Taročková. Hovoriť s ním o smrti treba v prirodzených situáciách, napríklad ak mu uhynie domáce zvieratko.

Až okolo šiesteho roku polovica všetkých detí porozumie tomu, že smrť je konečná a stála, osem- až deväťročné deti už prakticky všetky majú predstavu o smrti, uvedomujú si, čo smrť znamená a prináša.

Ako smrť deťom oznámiť

Odborníci sa zhodujú, že dieťaťu by rodina nemala klamať. „Veľmi dôležité je byť otvorený, povedať pravdu, vyjadrovať sa ale stručnejšie, jasne, pre dieťa zrozumiteľnejším jazykom, opísať situáciu a odpovedať na otázky. Ale len v tom rozsahu, ako sa pýta. Nie je nutné pridávať priveľa detailov,“ hovorí Taročková. Ak otec zomrie v práci, treba dieťaťu priblížiť jeho profesiu, v čom bola riziková.

Šok zo smrti môže u dieťaťa trvať niekoľko hodín až do dvoch mesiacov. Tretí mesiac odborníci považujú za fázu aktívneho smútenia s príznakmi, tá môže trvať až do konca druhého roku, tretí rok je záverečné štádium smútenia, keď je človek schopný pozrieť sa na stratu už aj z nadhľadu.

Či sa dieťa zúčastní pohrebu, by mala rozhodnúť rodina spoločne. Odporúča sa, aby sa dokonca podieľalo na obrade .

Spomínať neškodí

Po pohrebe treba dieťaťu umožniť, ak by si chcelo vystaviť fotografie zosnulého, dať mu voľnosť, kde si ich rozloží, koľko ich bude. „Dieťa ale musí aj naďalej cítiť rodinné zázemie. Najmä u malých detí je veľmi dôležité v tom ďalšom období dodržať pravidelnú dennú rutinu, aká v rodine vládla predtým, dať mu priestor na hru,“ hovorí Taročková. Nemalo by vzniknúť vákuum, ktoré by si mohlo vysvetliť ako existenčnú neistotu.

„Bolo by priam kontraproduktívne a zlé, keby sme hneď začali dieťaťu hovoriť ty moja sirôtka,“ hovorí psychologička. Dieťa potrebuje čas, aby bolesť prežilo a vyjadrilo emócie, musí sa prispôsobiť skutočnosti, že blízky človek chýba, a dokázať žiť v domácnosti, kde po otcovi zostalo prázdno.

„Veľmi dôležitou úlohou je nájsť pre zosnulého rodiča nové miesto vo svojom vnútornom živote. Je veľmi dôležité, aby spomienka bola živá a vyvíjala sa,“ hovorí Taročková.

Niekedy sa zverí radšej linke

Niektoré deti sa potrebuje o celej veci porozprávať s niekým nezainteresovaným. Ako „bútľavú vŕbu“ využívajú občas aj Linku detskej istoty UNICEF. Jej supervízorka Silvia Bronišová povedala, že keď zavolajú, potrebujú zo seba dostať všetku tú neistotu, ktorú pociťujú. Niekomu pomôže jeden rozhovor, iné deti zavolajú aj viackrát. „Ale sú to vždy dlhé rozhovory,“ povedala Bronišová.

Prečo je smútok dôležitý

Smútenie k smrti patrí. Smútková práca pomáha dieťaťu vyrovnať sa so stratou.

„Čím bola citová väzba k človeku, ktorého sme stratili, hlbšia, tým hlbšie je aj smútenie. Smútenie nie je len emocionálne, ale týka sa všetkých stránok človeka a jeho života,“ hovorí Taročková.

Prejavy smútku môžu byť emocionálne, vegetatívne, kognitívne, ale môže ísť aj o poruchy správania a životosprávy. „Niektoré deti môže bolieť hlava, bruško, môžu byť precitlivené na svetlo, hluk. U iných sa môžu prejaviť poruchy koncentrácie, ťažkosti so zapamätávaním, čo môže ovplyvniť ich výkon v škole. Ale môžu sa objaviť aj ilúzie alebo halucinácie, keď dieťa môže mať pocit, že jeho stratený rodič je stále blízko. Potom sú to poruchy v životospráve, nechutenstvo, rapídny úbytok na váhe, nespavosť, stiahnutie sa dovnútra, prežívanie v sebe,“ povedala Taročková.

Všetky tieto príznaky sú však prirodzené, pokiaľ by nepretrvávali celé týždne či mesiace.