Aj oddychovať sa treba naučiť

Slnko hreje, more krásne šumí, na nohách nás šteklia zrniečka bieleho piesku. Premiestnili sme sa 1000 kilometrov na juh, no naša nevďačná myseľ sa zdržuje na území Slovenska. Sedí za pracovným stolom v kancelárii, kde rieši firemnú stratégiu na najbližších päť rokov.

Netreba sa čudovať, situácia, keď je našou jedinou starosťou rovnomerné opálenie, je pomerne netypická, a tak sa s ňou mnohí vyrovnávajú po svojom. Žienky domáce systematicky vydrhnú dlážku a všetky úložné plochy v apartmáne. Matky sa strachujú, či ich odrastení pubertiaci nezomreli hladom, a tak im telefonujú niekoľkokrát denne. Úradníčky premýšľajú nad možnými krízovými vývinmi chodu kancelárie, prípadne špekulujú nad vhodnými argumentmi dávno skončenej hádky so šéfom.

Na pláži myslieť na pláž

Ak zvážime nespravodlivý pomer 250 pracovných dní a 20 (prípadne 25) dovolenkových dní, mrhanie chvíľami voľna je nielen zbytočné, ale aj hlúpe. „Všetku vydanú energiu, či už duševnú, alebo fyzickú, musíme niekde doplniť. Znamená to, že nedostatok oddychu sa skôr či neskôr podpíše na našom pracovnom výkone aj zdravotnom stave," pripomína psychologička Miroslava Muráriková.

Prečo teda nedokážeme počas vylihovania na pláži myslieť iba na pláž, prípadne nemyslieť vôbec na nič? „Niektorí šťastlivci vedia oddychovať celkom prirodzene, podľa potrieb svojho organizmu. Aj deti v momente únavy jednoducho zaspia, nech sa nachádzajú kdekoľvek. Takáto reakcia organizmu je najsprávnejšia, no u dospelého človeka pomerne zriedkavá," hovorí doktorka Muráriková.

„Mnohí ľudia sú permanentne nespokojní, či sa nachádzajú v práci, alebo na vytúženej dovolenke. Nevedia pomenovať svoje pocity, definovať, čo by vlastne chceli, a preto si nedokážu užiť ani príjemné chvíle. V takýchto prípadoch je potrebná hlbšia analýza vlastných pocitov, zamyslenie sa nad tým, po čom vlastne túžime. Oddychovať sa však môže naučiť každý z nás. Niekedy sa stačí trochu prinútiť a sústrediť na prítomnú činnosť, každému okamihu venovať plnú pozornosť. Vedieť si užiť chvíle pohody znamená aj poznať svoje pocity, rešpektovať sa, vážiť si samého seba, jednoducho - mať sa rád," dodáva doktorka.

Dovolenková predpríprava

Najmä vedúcich pracovníkov často prenasleduje pocit nenahraditeľnosti a sú presvedčení, že počas ich neprítomnosti sa firma (oddelenie, projekt...) rozpadne ako domček z karát. Zabúdajú, že schopný šéf sa okrem iného spozná aj podľa spoľahlivých podriadených a schopnosti prerozdeliť povinnosti.

Ak sme naopak „dievčaťom pre všetko" a pred odchodom sme museli kolegom vysvetliť celý chod pracoviska od výmeny náplne do tlačiarne až po telefónne číslo kancelárie, aspoň si spolupracovníci konečne všimnú objem práce na našich pleciach. Tí povaľači sa možno zopár hodín potrápia, pokým sa dopátrajú ku skrinke s toaletným papierom, ale inak našu neprítomnosť všetci prežijú. Teda, až na pár zoschnutých kvetov v okne, s ktorými však treba vopred rátať.

Aby sme sa vyhli zbytočnému premýšľaniu nad prácou, je fajn, ak si pred odchodom vyčistíme pracovný stôl a dokončíme všetky rozrobené úlohy. Nezabudnime si nastaviť automatickú odpoveď na všetky prijaté e-maily... a hurá na dovolenku.

Nech žijú hoteloví animátori

Počas celého voľna zostávajú mobil a notebook povinne vypnuté. Prísne zakázané sú aj tie najkratšie telefonáty od kolegov. Aj keď nám potrvajú iba deklarovanú minútku, v skutočnosti nás budú stáť minimálne dve hodiny špekulovania nad prácou, nehovoriac o žalúdočnej úzkosti pri každom zazvonení.

Zamestnajme sa športom, výletmi, knihami či akoukoľvek hlúpou aktivitou, ktorú pre nás vymyslia hoteloví animátori. Ak nás stále trápia utkvelé myšlienky na prácu, skúsme ich v predstavách nechať odplávať ako rybičky, odožeňme ich gestom ruky, alebo za nimi zabuchnime pomyselné železné dvere, ktoré zostanú zatvorené až do konca dovolenky.

Účinné sú tiež jednoduché relaxačné metódy, ktoré môžeme vyskúšať aj na deke na pláži. „Ich podstatou je správne dýchanie, navodenie celkovej tiaže tela a pocitu tepla, čo spôsobí uvoľnenie svalového napätia. Potom sa privodí stav chladu na čele a príjemné predstavy. Takéto relaxovanie je veľmi účinné pri úzkostných stavoch, pri tréme aj pri nespavosti a naučí nás tiež sústrediť pozornosť na svoje telo a prežívanie," vysvetľuje Muráriková a dodáva: „Podstatné je však zažívať pocity šťastia a okrem starostí vnímať aj dobré veci. Nezamená to takzvané pozitívne myslenie, ktoré je vlastne len popieraním vlastných pocitov. Znamená to skutočné uvedomovanie si a vychutnanie všetkých drobných radostí, ktoré so sebou prináša život."

Jednoduchá relaxačná technika, ktorá nám pomôže zabudnúť na problémy

Ľahneme si na pohodlnú podložku. Postupne uvoľňujeme všetky časti tela a smerujeme od prstov na nohách, chodidiel, lýtok, stehien až po krk a hlavu. Pri uvoľňovaní svalstva si zároveň predstavujeme, ako nám v končatinách prúdi príjemné teplo.

Hlavu si necháme až nakoniec, no na rozdiel od ostatných častí tela si v predstavách necháme čelo príjemne chladné. Starosti necháme postupne odplávať a snažíme sa nemyslieť na nič iné, len na príjemné pocity z ľahkého a oddýchnutého organizmu. Stav uvoľnenia a zrelaxovania dosiahneme už za necelú polhodinu.