Stalo sa vám už niekedy, že ste si márne lámali hlavu nad zložitým problémom a napokon ste to znechutene vzdali? A potom prišiel zázrak - keď ste už vôbec nedúfali, že na niečo prídete, zrazu sa vám pred očami z ničoho nič objavilo riešenie.Rozvoj intuície je dlhodobý proces. Najskôr je potrebné naučiť sa vnímať svoje pocity, vedieť ich navzájom odlíšiť a vytvoriť si stály kontakt so svojím vnútrom. Následne vyhodnoťte jej úspešnosť. Ak sa ukáže, že rozhodnutie bolo správne, spomeňte si, čo ste pri ňom cítili, a zapamätajte si to. V budúcnosti si túto emóciu pripomeňte zakaždým, keď sa budete musieť rozhodovať. Čím častejšie budete tento pokus opakovať, tým väčšia bude pravdepodobnosť správneho výsledku.
Čím to je, že sa niekto opakovane zamotáva do situácií, ktoré mu komplikujú život a iný dokáže preplávať z jednej etapy do druhej bez akejkoľvek viditeľnej námahy? Narodili sa azda niektorí z nás pod nešťastnou a iní pod šťastnou hviezdou? Možno. Podstatný rozdiel medzi rodenými trpiteľmi a deťmi šťasteny je však najmä v ich hlavách.
Napodiv, tí prví často rozmýšľajú viac než tí druhí. Analyzujú problémy, ktoré ich stretávajú, dumajú nad riešeniami - a pozitívny výsledok sa stále nie a nie dostaviť. Na druhej strane tí druhí takmer nič neanalyzujú a inštinktívne sa vždy priklonia k tomu, čo je pre nich najlepšie. Skúste uhádnuť, ktorá skupina má ľahší život...
Našťastie, prerod z trpiteľa na šťastlivca nie je vôbec taký ťažký, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí, keď sa človek naučí viac počúvať svoj šiesty zmysel - svoju intuíciu.
Bohužiaľ, v súčasnosti majú túto schopnosť mnohí z nás potlačenú. „Dôvodom je západný model myslenia, založený na racionálnom úsudku," vysvetľuje psychologička Zuzana Podkonická. „Aby sme mohli fungovať v našom racionálnom svete, staviame do popredia rozum, čím blokujeme svoje vnútorné vnímanie, založené na pocitoch. Keď niečo cítime, tak to potlačíme, lebo tejto zložke vnímania nepripisujeme dôležitosť."
Na východnej časti zemegule sa deje pravý opak - pre väčšinu národov v tejto časti sveta sú každodennou súčasťou života meditačné praktiky, ktoré kladú dôraz na vnímanie toho, čo je citové a iracionálne. Možno práve preto sa podľa prieskumov verejnej mienky pokladá za šťastných viac Indov než obyvateľov Spojených štátov.
Prečo si ubližujeme?
„Ľudia s potlačeným intuitívnym vnímaním sa často vôbec neriadia tým, čo cítia," tvrdí lektorka, ktorá vedie kurzy na rozvoj intuitívneho myslenia Martina Klesniaková. „Rozhodujú sa racionálne na základe svojich skúseností - často nepríjemných a odrádzajúcich, majú tendenciu konať pod vplyvom svojich obáv." A to je základný kameň úrazu. Keď je motiváciou na určité rozhodnutie obava a úzkosť, výsledok nikdy nemôže byť pozitívny.
Dajme tomu, že sme sa rozhodli pre určité zamestnanie len preto, lebo sa bojíme, že ak dosť nezarobíme, bude naša rodina trpieť núdzou. Každý deň sa preto krvopotne nútime do činnosti, ktorá nás neteší, vykonávame ju len preto, lebo musíme. Jedného dňa z toho ochorieme, o prácu prídeme a v našom živote sa zhmotní to, na čo sme celý čas mysleli - náš katastrofický scenár o chudobe.
Keby sme uprednostnili prácu, ktorá nás v prvom rade teší a peniaze by boli pre nás druhoradé, pravdepodobne by sme sa časom s ľahkosťou vypracovali na špičku vo svojom odbore a určite by sme neboli chudobní. Aj v tomto prípade by sa zhmotnilo to, čo by sme mali vnútri - pozitívne emócie.
Na tomto princípe sú založené všetky motivačné bestsellery, ktoré v súčasnosti valcujú regály kníhkupectiev. Moderná psychológia už prišla na to, že pravý pocit šťastia nie je nikdy krvopotne vydretý.
Naopak. Príde väčšinou vtedy, keď „netlačíme na pílu" a správne riešenia prichádzajú akoby samy od seba. Môže sa to stať napríklad ráno po prebudení, keď ešte nie sme zaťažení racionálnymi úvahami, alebo vo chvíli, keď jednoducho „vypneme", lebo si potrebujeme oddýchnuť.
Návrat k sebe samému
Tento stav sa dá dosiahnuť len s uvoľnenou mysľou. Moderné západné metódy na rozvoj intuície väčšinou vychádzajú z východných meditačných praktík. Ich cieľom je vyslobodiť sa z prílišnej upätosti na racionálne myšlienky, ktoré nám víria v hlave, a viac sa sústrediť na to, čo cítime.
„Základom je relaxácia - preladenie mozgového vlnenia do hladiny alfa, v ktorej sa človek viac otvára vnútornému svetu," tvrdí Zuzana Podkonická. Tento stav sa dá podporiť napríklad niektorými uvoľňujúcimi činnosťami, ako je kreslenie, počúvanie hudby, prechádzka v prírode alebo opakovanou koncentráciu na určitý podnet, až kým nám z hlavy nevymiznú všetky rušivé myšlienky.
Budhisti sa napríklad dostávajú do tohto stavu vedomia opakovaním mantier a kresťania odriekaním modlitieb. Tým, že viackrát opakujeme repliku s duchovným posolstvom, postupne sa stíši náš vnútorný dialóg, prehĺbi sa dýchanie a naša bytosť sa naladí na vnútorné vedenie, ktoré vždy vie, čo je pre nás dobré. Jeho pôvod sa dodnes nedá vedecky zdôvodniť.
Nájsť v mozgu miesto, ktoré by sme mohli označiť za sídlo intuície, nedokážu ani renomovaní neurológovia. Isté je len jedno - pri zábleskoch intuície pracuje viac neracionálna pravá mozgová hemisféra, ktorá v tej chvíli preváži nad racionálnou ľavou hemisférou.
Myšlienky, ktoré k nám prichádzajú v logickej slovnej podobe, sú vždy výplodom ľavej časti mozgu. Preto k nám intuícia neprichádza vo verbálnej, ale v pocitovej podobe. „U každého z nás sa môže tento moment prejaviť inak," dodáva Zuzana Podkonická. Niekto možno pocíti príjemné teplo v oblasti brucha, pocit radosti, bezpečia alebo uvoľnenie v oblasti srdca.
„Ten, kto sa chce riadiť intuíciou, by mal robiť to, čo mu prináša radosť, a vyhýbať sa tomu, čo mu spôsobuje úzkosť, hnev a obavy," zdôrazňuje Martina Klesniaková.
Šťastie je vnútri
Naše najvnútornejšie potreby, často zahrabané hlboko v podvedomí, určujú našu životnú dráhu viac, než si bežne dokážeme pripustiť. Niekedy na ne zabúdame pod vplyvom výchovy alebo iných spoločenských tlakov.
Väčšina z nás bola v detstve vychovávaná v duchu hesla „bez práce nie sú koláče" a naučila sa obetovať pocity šťastia v mene spoločenského úspechu, rodinného blaha alebo nejakej inej ušľachtilej myšlienky. Intuícia nám pripomína, že existuje aj iná úloha v živote, ako je úloha obete. Že môžeme byť šťastní, aj keď si nebudeme zámerne ubližovať a z nového zdroja energie, ktorý pritom získame, obšťastniť aj iných.
Skúmajte svoje pocity
Ľudmila Marková (57) zo spoločnosti Almond, Psychologička
Pri tom sa mi osvedčilo nasledovné cvičenie: Posaďte sa a v pokoji popremýšľajte nad svojimi minulými činmi. Vyberte si dve až tri rozhodnutia, ktoré ste nedávno urobili a následne sa ukázalo, že boli veľmi správne a úspešné.
Aký ste mali pritom pocit? Viete si spomenúť, v ktorej časti tela ste ho cítili? Skúste mu priradiť farbu, vôňu, tvar. Aké kvality vaše rozhodnutie sprevádzali?
Bola to radosť, pokoj, prílev energie alebo niečo iné? Napíšte si všetky tieto kvality na papier. Následne pri každom novom rozhodnutí použite hru s pocitmi: Predstavte si podrobne každú alternatívu, o ktorej uvažujete.
Účinné je napísať si jednotlivé možnosti na papieriky, zamiešať ich a postupne ich otvárať. Preskúmajte svoje pocity ihneď po prečítaní. Porovnajte jednotlivé pocity navzájom.
Potom ich prirovnajte k pocitom, ktoré ste mali pri úspešnom rozhodnutí z minulosti. Uskutočnite alternatívu, pri ktorej máte najpozitívnejšie pocity.
Vyskúšajte cvičenie s pohármi
Gina Kaiserová (39), Veštkyňa
Intuícia je ako každá iná mentálna schopnosť. Čím viac ju trénujete, tým viac naberá na sile. Na jej posilnenie sa mi osvedčilo jednoduché cvičenie.
Potrebujete naň tri rovnaké poháre vody, soľ, cukor a pomocníka, ktorý vám bude asistovať. Naplňte poháre vodou, do jedného dajte štipku soli, do druhého cukor a v treťom nechajte čistú vodu.
Počkajte, kým sa soľ a cukor rozpustia a požiadajte pomocníka, aby pomiešal poháre tak, aby ste nevedeli, v ktorom je slaná, v ktorom sladká a v ktorom číra voda.
Sústreďte sa na prvý pohár a pokúste sa zistiť, či práve ten obsahuje soľ, alebo cukor. Takto postupujte aj pri ďalších pohároch. Nečakajte, že sa vám to podarí uhádnuť na prvý raz.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
