Chémia sa vo svete učí inak

Ako sa udeľujú medaily na medzinárodnej chemickej olympiáde, keď ich je vždy niekoľko desiatok?

„Je to odvodené z pravidiel súťaže. Desať percent zúčastnených dostáva zlatú medailu, 20 percent striebornú a 30 percent bronzovú medailu. Teraz bolo 256 účastníkov.“

Ako sa opravujú úlohy?

„Žiak riešenie odovzdá, to sa skopíruje, originál dostanú autori zadaní, kópiu obdrží slovenská výprava. Vedúci delegácie sa stretne s autormi zadaní na arbitrážnom rokovaní, kde hovoríme o bodovom ohodnotení. Vedecky sa tam licituje, prečo dávame žiakovi my 10 bodov, a autori napríklad len 7.“

Dá sa pri olympiáde podvádzať či odpisovať?

„Medzi účastníkmi pri riešení úloh nesmie byť žiadna komunikácia. Len čo by sa o to pokúsili, boli by z danej časti vylúčení. Tá časť by sa dotyčnému nemohla vôbec do výsledkov započítať.“

Prečo je u nás medzi školákmi slabý záujem o štúdium chémie?

„Chémia ako predmet sa do základných škôl dostáva pomerne neskoro, v siedmom až ôsmom ročníku. Vtedy už majú deti iné priority. Ak ju učiteľ ešte aj zle prezentuje, tak, že jej deti nerozumejú, nastáva problém. K tomu sa pridávajú rodičia, ktorí k nej tiež nemusia mať vzťah. To všetko sa podpisuje na školákoch a chémiu považujú za hrozný predmet. Bifľujú sa ho, nezískajú k nemu vzťah. Preto je pre mnohých strašidlom. Úplne inú cestu nastúpili krajiny juhovýchodnej Ázie. Chemické vzdelávanie podporujú tak, že im máme čo závidieť. Tón napríklad udáva Čína.“

Učí sa tam chémia inak?

„Učí sa tak, ako sa učiť má, že je dôležitá pre život, pre to, aby sme mohli prežiť. Riadia sa mottom chémia pre život.“

Autor: Jarmila Horáková / Škola, rodina