Sezónna práca - drina skrytá za úsmevom

Byť od jari do jesene na čerstvom vzduchu, užívať si slnko a nadväzovať nové priateľstvá. Nielen to prežívajú ľudia, ktorí majú sezónny letný džob.

Užívam si slnko, vodu, vzduch
Eva Vengerová (25), záchranárka na kúpalisku

plavcicka.jpg

K povolaniu plavčíčky, čiže záchranárky na kúpalisku, som sa dostala počas štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bra-tislave, kde sme mali ako študenti možnosť prihlásiť sa do kurzu s týmto zameraním. Po jeho absolvovaní som získala certifikát, bez ktorého sa táto práca nedá vykonávať. Našťastie som počas troch sezón na kúpaliskách zatiaľ žiadneho topiaceho zachraňovať nemusela. Väčšinou riešim len drobné detské poranenia, ako sú odreninky a štípance od hmyzu. Predvčerom som ošetrovala trochu vážnejší prípad – jeden chlapec si pri páde nešťastne udrel hlavu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na kúpalisku človek nikdy nevie, kedy sa môže niečo prihodiť... Treba byť vždy v strehu a pripravený. Napriek tomu sa mi táto práca páči najmä preto, že pri nej môžem byť celý deň vonku, čo úžasne vyhovuje mojej hyperaktívnej povahe. Neviem si predstaviť byť zatvorená niekde v kancelárii. Na kúpalisku si môžem dosýta vychutnávať slnko, vodu, vzduch – a to je na nezaplatenie. Stále som v kontakte s ľuďmi, najmä s deťmi a zažívam množstvo príjemných chvíľ. Najmä keď sa ma vypytujú na moju prácu a môžem im povedať niečo zaujímavé, čo im rozšíri obzor.

Myslím si, že plavčíčka je ideálny letný džob najmä pre mladých ľudí, ktorí študujú, po skončení letnej sezóny sa vrátia do školy a nemusia rozmýšľať o tom, kde sa zamestnajú. Tento rok som promovala, takže toto leto bude zrejme posledné, ktoré strávim na kúpa-lisku. Od jesene by som sa chcela niekde zamestnať na riadny celoročný úväzok.

K moru sa často ani nedostanem
Katka Jurečková (28), delegátka


delegatka.jpgV cestovnom ruchu sa pohybujem už deväť rokov. Odmalička som chcela veľa cestovať a spoznávať iné krajiny a kultúry, učiť sa cudzie jazyky. Keď som sa ako malá pri cestách s cestovnou kanceláriou stretla s delegátom v mieste pobytu, vedela som, že je to práca, ktorú chcem v živote robiť.

Ešte počas gymnázia som si spravila kurz na sprievodcu v cestovnom ruchu. Začínala som ako technický sprievodca v autobusových zájazdoch do Španielska, Talianska a Grécka. Zbierala som skúsenosti, ktoré mi veľmi pomohli, keď som získala vysnívané miesto delegátky. V európskych destináciách je veľa miest pre delegátov, ale len cez leto. S koncom sezóny som si preto musela vždy hľadať prácu na zimu, väčšinou ako recepčná v hoteloch.

Po niekoľkých letných sezónach na gréckych ostrovoch som získala miesto delegátky na Maldivách, v krásnej exotickej krajine, kde teraz pracujem celoročne. Hoci bývam niekoľko mesiacov v roku pri mori, príliš často sa k nemu nedostanem. Závisí to od konkrétneho miesta pobytu, od toho, koľko príletov turistov mám týždenne a o koľko klientov sa musím starať. Ale prácu si môžem sama naplánovať tak, ako potrebujem, takže občas zostane aj chvíľka na odpočinok.

Ak má však cestovná kancelária v destinácii len jedného delegáta, voľno neexistuje a na telefóne som 24 hodín denne. Klienti sa na mňa obracajú s najrôznejšími požiadavkami. Väčšinou sa dajú vyriešiť pokojne, aj keď niekedy je to ťažké. Občas mi chvíľu trvá vysvetliť majiteľom apartmánov, prečo chcú naši zákazníci mäkší vankúš, alebo ďalšiu deku na prikrytie. Preto je niekedy potrebná aj znalosť miestneho jazyka. Každý vyriešený problém ma však posúva ďalej a spokojný klient, ktorý mi poďakuje za pomoc, je pre mňa najväčšou odmenou.

Každá nová posádka je pre mňa spestrením
Miroslav Sukaný (25), inštruktor raftingu

raftak.jpg

K práci inštruktora raftingu som sa dostal jednoducho – pod oknom mi vybudovali areál vodných športov, takže som v ňom vyrastal. Športu som sa najskôr venoval súťažne, no náš reprezentačný tím sa časom rozpadol a dnes zoznamujem s raftingom pracovné kolektívy, školské zájazdy alebo jednotlivcov, ktorí chcú tento šport vyskúšať. Rád spoznávam nové rieky a podobným spestrením je pre mňa každá nová posádka. Mnohí klienti sú absolútni začiatočníci, inštruoval som napríklad partiu štyridsiatich informatikov, ktorí boli na vode prvýkrát a ich kondícia nebola práve najlepšia. Nakoniec sme to zvládli a niektorých tento šport tak opantal, že sa k nám dokonca vracajú.

Dobrý inštruktor by mal vedieť komunikovať. Neskúseným klientom treba povedať, do čoho idú, čo majú robiť a ako pádlovať, vysvetlíme im základy bezpečnosti, oblečú sa do výstroja a ideme raftovať. Na vode s nimi strávime štyri až šesť dní, pri väčších expedíciách aj tri týždne a aj keď sa najskôr navzájom nepoznáme, počas celej expedície musíme spolu fungovať, či už v rafte, alebo na brehu. Väčšinou sa však zíde výborná partia ľudí a vtedy je výlet skvelým zážitkom pre obe strany – nielen pre klientov, ale aj pre inštruktora.

Umelé kanály sú vcelku bezpečné, no plavbu po prírodnej rieke môže spestriť spadnutý strom, alebo vyššia voda. Rafting je občas celkom napínavý a stane sa, že nám niekto spadne z člnu a napije sa vody.

Zachraňovať topiaceho som, našťastie, nemusel. Keby však bolo treba, poradil by som si – každý inštruktor s licenciou je na takéto situácie školený a vie, čo treba robiť. A čo robím v zime? Ak nie som na expedícii v južných krajinách, robím inštruktora snoubordingu... a teším sa na leto. Našťastie, robím to, čo ma baví. S raftingom som začal pre zábavu – a teraz mi navyše platí účty...

Z korčuľovania sála jedinečná energia
Lea Hurbanová (29) a Marek Majerčák (32), Organizátori Bratislava in-line


korculiari.jpgInšpirácia zorganizovať letné mestské korčuľovanie prišla z Bruselu, kde sme obaja istý čas pôsobili. Veľmi nás to chytilo, chodili sme tam na korčuliarske akcie každý týždeň ako účastníci a začali sme sa pohrávať s myšlienkou, aké by bolo úžasné, keby niečo podobné bolo aj v Bratislave, až sme to jedného dňa vyslovili nahlas: „Mali by sme to zorganizovať!“ Bolo to spontánne a emotívne, vychádzali sme len z našej pozitívnej skúsenosti. Mali sme predstavu, ako by akcia mala vyzerať, ale nemali sme konkrétny návod, ako ju zrealizovať.

Postupne vyšiel na povrch celý kolos organizačných detailov, z ktorých prevažnú väčšinu dodnes zvládame sami dvaja. Nebolo to vždy jednoduché, zopárkrát sme museli ísť hlavou proti múru a akciu si doslova vybojovať - respektíve ju vybojovať ľuďom, ktorí ju majú radi. Atmosféra počas nej však rozhodne za všetku námahu stojí: asi tisícka korčuliarov jazdí večernou Bratislavou, po cestách zvyčajne vyhradených vozidlám, s hudbou a najmä s dobrou náladou. Je úžasné vnímať pozitívnu energiu, ktorá medzi ľuďmi vznikne, to, ako sa na seba usmievajú, ako tu vznikajú vzťahy, kamarátstva. To všetko je veľká motivácia, vďaka ktorej nám nikdy neprekážalo ani to, že sme mohli na letné dovolenky chodiť vždy maximálne od soboty do štvrtka.

Teda až do tohto roku, keď sa akcia prvýkrát konala bez nás. Bolo to presne 17. júla a boli sme v Belehrade s priateľmi. Pred odchodom sme urobili manuál, rozdelili úlohy a potom sme už len úzkostlivo a s uchom na telefóne čakali, či všetko dobre dopadne. Cítili sme sa ako rodičia, ktorých bábo zrazu ostalo doma samo (smiech).

Samozrejme, vedeli sme, že je v dobrých rukách skvelého tímu ľudí, s ktorými spolupracujeme päť-šesť rokov. No až keď nám povedali, že sú všetci naspäť v Auparku, sme si naozaj vydýchli a začali sme sa aj baviť.

Pri zmrzline sa cítim ako v letnom tábore
Ivana Rusnáková (26), zmrzlinárka

zmrzlinarka.jpgPrácu zmrzlinárky mám veľmi rada, rovnako ako tovar, ktorý predávam. Najradšej mám kokosovú, no výborná je aj príchuť mango...Vlastne, všetky majú niečo do seba. Každý deň je predsa iný, a tak, ako si vždy ráno vyberiem iné oblečenie a farbu, mám chuť aj na inú zmrzlinu. Máme aj stálych zákazníkov, ktorí prídu každý deň ochutnať niečo nové, poznáme aj takých, ktorí sú verní iba „tej svojej“ a už dopredu viem, akú im mám nabrať. A máme aj pána, ktorý pravidelne obdarúva kolegyňu ružami (smiech). Ľudia nás teda poznajú, vymeníme si pár viet a je to veľmi fajn.

Dobrý zmrzlinár by mal byť príjemný a komunikatívny. Keď si kupujú zmrzlinu turisti, spýtam sa ich, odkiaľ prichádzajú, keď stojí v rade malé dievčatko, oslovím ho: „Tak, čo si dáš, princeznička?“ - a ľudia to majú radi. Žiaľ, keď je pred pultom dlhý rad, je to náročnejšie. V piatok a sobotu sme otvorení do polnoci a vtedy je to dosť únavné, pretože mesto žije a ľudí nevieme dostať z terasy ani polhodinu po záverečnej.

A či mi je ľúto, keď sú moji známi niekde na kúpalisku a ja trčím v stánku? Rozhodne nie. Niekto si možno povie, že predávať zmrzlinu nie je príliš dôstojné, no ja som sa v tejto práci úplne našla. Som na materskej dovolenke a tento džob som si vybrala ako malú brigádu počas dní, keď sa mi o dcérku môže starať niekto z rodiny.

Predtým som pracovala v kancelárii, kde som zarábala dvakrát toľko než teraz, no domov som si nosila kopu stresov a bolesti hlavy. Pri zmrzline sa vôbec necítim ako v práci, skôr ako v letnom tábore. S kolegami máme skvelé vzťahy a počas dňa si užijeme kopu zábavy. Som tu spokojná – jediné, čo ma mrzí, je, že leto sa pomaly končí. Bude mi to tu chýbať. Život je krátky a každý človek by si mal zvážiť, či jeho robota stojí za peniaze, ktoré mu prináša. Pokojne nech ich má aj trošku menej, len nech sa do práce teší a robí to, čo ho baví.

Musíme byť stále pozitívne naladení
Karol Kačvinský (26), animátor


animator.jpgO animácii som sa dozvedel ešte ako študent na vysokej, keď som potreboval brigádu na leto a upršané Anglicko alebo USA ma vôbec nelákali. Zdal sa mi to super letný džob, len slnko, more a šport. Animátori musia aj tancovať. Ako študent som rád chodil na diskotéky, preto ma neodradila ani táto požiadavka.

Mojím prvým pôsobiskom sa stala Kréta. Realita sa, samozrejme, ukázala celkom iná ako predstava. V prvom rade šlo o náročnú prácu. Animátor pracuje s ľuďmi a pre ľudí. Každý deň musíme zo seba vydať obrovské množstvo pozitívnej energie, čo môže byť dosť vyčerpávajúce, najmä psychicky. Ak je však animácia kvalitná a ide od srdca, tak ľudí zaujme a svojou spokojnosťou vám vrátia neuveriteľné množstvo energie naspäť.

Najviac ma teší večerný program. Vtedy sa aj detský alebo športový animátor, ktorý nemá žiadne skúsenosti s tancom či herectvom, naučí predvádzať s tímom celovečernú show. Ľudia sa dobre bavia a na konci dňa prichádza potlesk ako odmena za ťažkú prácu. Práve takýto moment chýba v mnohých profesiách, kde človek tiež ťažko pracuje, ale pochvala nakoniec nie vždy príde.

Nepríjemnou stránkou animácie je každodenný tréning a nácvik programu aj počas chvíľ voľna. A najmä požiadavka byť stále pozitívne naladený a osobné problémy odložiť bokom. Túto prácu jednoducho nedokáže vykonávať každý.

Môj pôvodný plán bol, že skončím univerzitu, odrobím ešte jednu sezónu a nájdem si „normálnu“ prácu. Pri animácii som však napokon zostal. Momentálne už vystupujem v úlohe koordinátora a snažím sa presadiť pravú zahraničnú animáciu aj na Slovensku. Jeden šéf animátor mi raz povedal, že animácia nie je práca, ale spôsob života - asi na tom niečo bude.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 887
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 667
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 603
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 610
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 145
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 226
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 638
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 093
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 985
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 001

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.

SVET

Erdogan je varovaním, kde môže skončiť Maďarsko

Erdogan zmenil Turecko za pätnásť rokov.

Neprehliadnite tiež

Kto je Neri Oxmanová, vedkyňa, ktorá okúzlila Brada Pitta

Bulvár v nej vidí podobu s Angelinou, no ona má viac čo ponúknuť.

Herečka Martina Majerníková Koval: Amatérske divadlo je spontánnejšie

Speváčka a herečka stojí za festivalom Scénická žatva.

Linz je plný kontrastov: Toto je jeho šesť jedinečností

V treťom najväčšom rakúskom meste sa prejdete po strechách domov.

Móda pre tehotné: Ako sa obliecť s bruškom?

V tehotenstve musí byť šatník praktický a komfortný.