Zmrzlina nám chutí už celé storočia

Najstaršia zmrzlina sa jedla v Číne už pred päťtisíc rokmi. Klasické príchute, na ktorých si ľudstvo pochutnáva už stáročia, dnes dopĺňajú naozaj exotické príchute mäsa, syra či kaktusov.

Pochúťka, známa stáročia, osviežuje v teplých letných dňoch malých i veľkých. Klasické príchute, na ktorých si ľudstvo pochutnáva už stáročia dnes dopĺňajú naozaj exotické príchute mäsa, syra či kaktusov.

Najstaršia zmrzlina sa jedla v Číne už pred päťtisíc rokmi. Základom bol sneh, rozdrvený ľad a popučené ovocie. Podobným spôsobom si vyrábali zmrzlinu i starovekí Gréci - akousi predchodkyňou dnešnej zmrzliny bola kombinácia snehu s medom a ovocím. Celý stredoveký svet bol vyznávačom ľadovej pochúťky - dezert v podobe ľadu ochutenom ružovou vodou, šafranom či ovocím si dopriali Peržania, sneh, dovezený z hôr ochutený ovocnými šťavami či orieškami jedávali i babylonskí či egyptskí vládcovia.

Tieto "sorbety" boli po stáročia jedinou ľadovou pochúťkou. Až v prvej polovici 16. storočia sa ľadová zmrzlina rozšírila z Talianska do Francúzska, kde sa podávala v kaviarňach a ďalších sto rokov trvalo, kým sa ľadová pochúťka udomácnila na anglickom kráľovskom dvore. Zmrzlina bola výsadou kráľov, recepty na jej výrobu boli tajné. Stačilo ďalších sto rokov a popularita zmrzliny závratne stúpla - cukrári do ľadovej triešte pridali mlieko a zmrzlina sa začala podobať na tú, bez ktorej si dnes nevieme predstaviť žiadne teplé dni.

Zmrzlina pre bežných smrteľníkov

Zmrzlina dlho nezostala iba výsadou kráľov. Dostala sa do Ameriky, recepty na jej výrobu sa vydávali knižne, vznikali prvé zmrzlinové stánky. Úplne prvým, kto si otvoril stánok so zmrzlinou, bol Carlo Gatti, švajčiarsko-taliansky podnikateľ. Kopček zmrzliny predával v roku 1851 za jeden cent a vraj podával zmrzlinu v mušliach. Odtiaľ zrejme pochádza aj jeden z tvarov oplátky, v ktorej sa zmrzlina podávala. No až vyrobenie prvého klasického kornútika v roku 1903 prispelo k boomu, ktorý nastal v 20. storočí.

Od kornútika bol už iba krôčik k nanuku - zmrzline na paličke, ktorú svet pozná od roku 1921. V tom istom období sa populárnymi stali zmrzlinové poháre či banana split. Výroba zmrzliny sa stala predmetom seriózneho výskumu, napr. tím britských vedcov vynašiel spôsob, ako zdvojnásobiť objem vzduchu v zmrzlinovej zmesi, ktorí renomovaní výrobcovia zmrzliny využívajú dodnes. Čerešničkou na torte sa stali stroje, ktoré plnia zmrzlinu do kornútika - u nás sa táto zmrzlina doteraz nazýva "strojová" či "točená". Zmrzlinári s pojazdnými vozíkmi patrili ku koloritu nielen západných miest - patria i k spomienkam našich rodičov.Prví sa objavili v londýnskych uliciach v roku 1923.

Dnes je najobľúbenejšou zmrzlinou talianske gelato alebo jadranská zmrzlina - sladoled, konkurujú im aj mrazené výrobky nadnárodných potravinárskych firiem.

Čo neviete o zmrzline

členkou vedeckého tímu, ktorý vynašiel spôsob, ako zdvojnásobiť objem vzduchu v zmrzlinovej zmesi bola i neskoršia britská premiérka Margaret Tatcherová
konzumenti zmrzliny zaplatia za mrazenú pochúťku šesťdesiat miliárd eur ročne,
najpredávanejšími zmrzlinami sú vanilková, čokoládová a jahodová. Napriek tomu japonskí zmrzlinári vytvorili exotické príchute - rybiu či z chobotníc,
lízanie zmrzliny aktivuje mozgové centrum, ktoré vylučuje endorfín - hormón šťastia,
v Severnej Karolíne predávajú pikantnú zmrzlinu s tromi druhmi štipľavého korenia a pikantnou omáčkou,
vo Venezuele sa nachádza zmrzlináreń, v ktorej ponúkajú 617 druhov zmrzlín,
anglický kráľ Karol I. vyplácal svojmu osobnému cukrárovi doživotnú rentu za to, že neprezradí recept na ľadovú pochúťku. Výška nebola malá - 500 libier ročne,
skutočnou predchodkyňou dnešnej zmrzliny bola mongolská zmrzlina z ťavieho alebo kozieho mlieka,
prvý stroj na výrobu zmrzliny vymyslela žena - Američanka Nancy Johnson.