SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Vieme sa správne liečiť?

Antibiotiká môžu byť účinným spôsobom liečby, ale len keď dodržiavame určité pravidlá. Nie sú však všeliek, ktorý zaberá na všetko.

Útočia na nás baktérie? Antibiotiká môžu byť účinným spôsobom liečby, ale len keď dodržiavame určité pravidlá.

Pozná to azda každý. V jedno ráno sa zobudíme a cítime, že nás začína škrabať v hrdle, pokašliavame a z nosa sa spúšťa nádcha. Siahame po vitamínových prípravkoch, sirupoch proti kašľu, tabletkách na zapálené hrdlo a pomerne často aj po antibiotikách. K lekárovi ideme rovno s požiadavkou, nech nám dá tie, čo minule, lebo zabrali rýchlo a účinne. Nech máme čo najskôr pokoj a môžeme ďalej bez problémov fungovať v normálnom živote. Pritom antibiotiká nie sú všeliek, aj keď vďaka nim nám dnes už mnohé, kedysi smrteľné ochorenia, nehrozia.

„Antibiotiká patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny. Vďaka nim, a spolu s vývojom očkovacích látok, sa podarilo v minulom storočí dostať pod kontrolu mnoho infekčných ochorení, na ktoré ľudia predtým zomierali v detstve alebo mladom veku,“ vraví Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku. V súčasnosti sú antibiotiká predpisované nielen na rad infekčných ochorení, ktoré spôsobujú baktérie, ale aj vírusy či iní pôvodcovia, proti ktorým sú však neúčinné.

„Dôležitá je skutočnosť, že antibiotiká pôsobia len na baktérie a nie na vírusy. Infekcií spôsobených vírusmi je pritom oveľa viac, môžu vyvolávať 60 až 80 % infekčných ochorení. Nie je preto vždy správne, ak sa antibiotiká používajú hneď na začiatku nákazy. Existujú však situácie, keď je potrebné podať ich okamžite, napríklad, ak sa baktérie dostanú do krvi a spôsobia sepsu, alebo pri meningitíde. Vtedy je pre lekára veľmi dôležité a niekedy aj veľmi ťažké rozhodnúť sa, či antibiotiká podať, alebo nie,“ vysvetľuje Helena Hupková, odborníčka na mikrobiológiu.

Užívame ich zbytočne


Pri mnohých infekciách, najmä vírusových, nie sú antibiotiká potrebné. Pritom je známe, že sa najčastejšie predpisujú práve pri ochoreniach dýchacích orgánov, pričom až 80 % infekcií dýchacích ciest spôsobujú vírusy. Užívanie antibiotík má zmysel, až keď sa k vírusovej nákaze pripoja baktérie. Pri nádche sa to napríklad prejavuje sfarbením hlienov. Kým sú riedke a priehľadné, ide o vírus, ak sa však nosové sekréty sfarbia dožlta, začali už v našom organizme úradovať i baktérie. Aj akútny zápal stredného ucha sa môže vyliečiť „len“ lokálnym ošetrením ucha, netreba hneď užívať antibiotiká.

Niekto môže argumentovať, že mu antibiotiká pri nachladnutí pekne a rýchlo zabrali. Ak šlo o vírusy, neuzdravil sa ich pričinením. Aj bežná chrípka – vírusové ochorenie, môže odznieť sama a bez liekov v priebehu pár dní. Aká by teda mala byť liečba pri vírusových ochoreniach, keď sú antibiotiká neúčinné? „Predovšetkým je to pokoj na lôžku, dostatok tekutín a užívanie liekov na znižovanie teploty, ak je vyššia než 37, 7 °C,“ dodáva Helena Hupková.

lieky2.jpgOchorenia, pri ktorých je naopak používanie antibiotík nevyhnutné, sú napríklad zápal pľúc, akútny zápal mandlí, niektoré prípady zápalu stredného ucha, zápal močových ciest, alebo sexuálne prenosné infekcie, ako je kvapavka či syfilis, ktorých výskyt stále stúpa.

Baktérie sa vyvíjajú


Od objavenia penicilínu v roku 1929 už ubehlo osemdesiat rokov, výskum a vývoj antibakteriálnych liekov odvtedy značne pokročil. Je tu však stále veľa ochorení, ktorých hrozba nie je zažehnaná a ktoré sa ustavične objavujú. „Infekčné ochorenia sú aj v 21. storočí závažnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti vo väčšine európskych krajín a na ich zvládnutie potrebujeme dostatok účinných liekov. Sme nielen konfrontovaní s novými typmi chorôb, ako sú SARS alebo vtáčia chrípka, ale v praxi sa priebežne stretávame aj s takými nákazami, o ktorých sme si mysleli, že vojdú do histórie spolu s minulým storočím, napríklad tuberkulóza. Vzhľadom na meniace sa podmienky života, prostredia a kvality zdravotníckych služieb sme svedkami aj toho, že mnohé infekčné ochorenia majú modifikované prejavy, ktoré môžu uniknúť pozornosti a choroba sa nelieči alebo lieči nevhodne,“ vraví Darina Sedláková.

Jedným z dôsledkov nevhodnej liečby, nesprávneho alebo opakovaného užívania antibiotík je aj narastajúca rezistencia, teda odolnosť mikroorganizmov voči liekom. Tento trend sa celosvetovo pozoruje už niekoľko desiatok rokov. „Príčin vzniku rezistencie na antibiotiká je niekoľko: v krajinách, kde sú tieto lieky ľahko dostupné, je to najmä dlhodobá nadspotreba, vo všetkých krajinách nesprávne predpisovanie pri infekciách, keď sú neúčinné, teda najmä pri vírusových a neinfekčných horúčkovitých stavoch, a tiež nesprávne užívanie pacientmi aj pri správnom predpise,“ dodáva Sedláková. Odolnosť na antibiotiká vzrastá napríklad pri baktérii Streptococcus pneumoniae, ktorá spôsobuje infekcie dýchacích ciest, alebo Streptococcus pyogenes, ktorá zapríčiňuje zápal mandlí a hrdla.

Nemáme náhodou niekde doma odložené nedobraté antibiotiká? Ak áno, znamená to, že sme neskončili liečbu a v budúcnosti nám už tento liek nemusí zabrať. Najodolnejšie baktérie mohli totiž prežiť, zmeniť sa a stať sa odolnejšími.

Často sa tiež stáva, že ak antibiotiká do troch dní chorobu nezmiernia, bežíme k lekárovi, ktorý nám predpíše ďalšie. Pritom čas, kým začne medikament účinkovať, zopár dní trvá. Alebo môže byť liečba neúčinná, lebo síce dostávame správny liek, ale v nedostatočnom množstve. Možností je veľa, preto netreba antibiotiká preceňovať ani podceňovať.

lieky3.jpgV súčasnosti je vo svete rozbehnutých veľa projektov, ktoré porovnávajú spôsoby užívania antibiotík medzi jednotlivými krajinami. Cieľom je zefektívniť ich aplikáciu a zabrániť nárastu odolnosti mikroorganizmov. Aj na Slovensku prebieha projekt Slovenský medicínsky dialóg na sledovanie rozdielov v predpisovaní antibiotík a ich účinnosti v siedmich regiónoch republiky.

Pre zdravý organizmus


Negatívom užívania antibiotík sú vedľajšie účinky na mikroflóru v našom organizme. Pôsobia totiž na všetky baktérie, s ktorými prídu do kontaktu, bez ohľadu na to, či sú pre naše zdravie škodlivé, alebo nie. A tak spolu s choroboplodnými mikroorganizmami prichádzame aj o baktérie, ktoré napríklad podporujú náš imunitný systém, pomáhajú spracúvať cukry a vyrábať z neho energiu, alebo produkujú vitamín B a K.

„Zloženie bakteriálnej flóry je pestré. Vieme až o 1500 druhoch. V ústnej dutine môže byť aj päťsto rôznych baktérií, celkovo ich býva v ľudskom tele až jeden alebo jeden a pol kila. Najviac ich žije v čreve, kde môžu práve antibiotiká spôsobiť poruchu v bakteriálnom osídlení. Preto môže byť prospešné a správne užívanie probiotík,“ dodáva Hupková. Pomocou nich naštartujeme obnovu mikroflóry, ktorá je nevyhnutná na fungovanie organizmu. A nielen nimi.

Vhodným užívaním antibiotík podporíme účinnosť liečby, čím v nej nebudeme musieť dlhodobejšie pokračovať, respektíve sa k nej vracať a opakovať ju s ďalšími antibakteriálnymi liekmi. V konečnom dôsledku tak pomôžeme flóre v našich črevách, ktorá nebude musieť znášať opakované antibakteriálne „čistenie“.

Štáty, kde sa antibiotiká užívajú najčastejšie
  • Grécko
  • Francúzsko
  • Luxembursko
  • Portugalsko
  • Slovensko

Podľa niekoľkoročného sledovania užívania antibiotík v európskych krajinách sa však zistilo, že vo Francúzsku, v Belgicku, na Slovensku, v Českej republike, vo Švédsku a v Slovinsku bola zaznamenaná znižujúca sa spotreba týchto liečiv v ambulantnej praxi. Napriek tomu však patrí Slovensko stále ku krajinám s vyšším využívaním antibiotík. Podľa prieskumu v rámci slovenských miest sa v uplynulých rokoch antibiotiká najviac predpisovali v Prešove, v Nitre, najmenej v Bratislave.
Nesprávne užívanie antibiotík (ATB):
  • pri vírusovej infekcii
  • ATB sú podané v nízkej dávke alebo je vynechaná dávka
  • užívajú sa ATB, ktoré sú neúčinné na baktérie spôsobujúce ochorenie (napríklad penicilín neúčinkuje na väčšinu baktérií, ktoré zapríčiňujú močové infekcie)
  • nie je dodržaný liečebný režim, napríklad pacient chodí do práce
Vďačíme zaň náhode
Penicilín objavil náhodne škótsky biológ Alexander Fleming, vo svojom večne neupratanom laboratóriu, keď spozoroval, že pleseň, ktorá vyrástla v jednej laboratórnej miske, zahubila najbližšie kolónie stafylokokov. Bol september 1928 a od tohto dátumu sa píše história antibiotík. Už na začiatku však Fleming varoval pred možnou rezistenciou baktérií. Veľmi rýchlo totiž zistil, že ak podáme penicilínu málo, alebo len príliš krátky čas, ich odolnosť narastá.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 449
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 15 576
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 264
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 617
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 893
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 935
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 849
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 527
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 453
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 251
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Krízový štáb rokuje o lockdowne, podľa Naďa výrazne stúpa úmrtnosť (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 35 330. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 115 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
NAKA zadržala Dušana Kováčika.

Zasadá krízový štáb: Nemocnice sú potemkinove dediny, vravia lekári zo zasadnutia

Politici rokovanie odmietajú komentovať, kým sa neskončí.

Tlačová konferencia po mimoriadnom zasadnutí vlády.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kováčik pripomína, prečo treba udržať koalíciu

Hlavnou úlohou tejto vlády je nastolenie spravodlivosti.

Peter Tkačenko
Cynická obluda

Deľba práce v Slovane

A zatiaľ čo hráči vypadli odvšadiaľ odkiaľ sa dalo, fanúšikovia organizovali demonštráciu s výtržnosťami.