Vedieť povedať v práci nie

Odmietnuť je občas náročnejšie, než vysloviť súhlas. Správne načasované a povedané NIE však dokáže divy.

S nezmyselnými a nadmernými požiadavkami šéfa sa stretol takmer každý. Rovnako ako s kolegami, ktorí nás využívajú na „drobné“ službičky, pre ktoré trčíme v práci do ôsmej hodiny večer. V duchu hromžíme, no ak nás o niečo požiadajú nabudúce, s milým úsmevom privolíme. Nebudeme predsa riskovať prípadnú výpoveď ani zhoršenie pracovných vzťahov. A tak radšej obetujeme psychické zdravie, žalúdočné vredy a rodinnú pohodu. Naučiť sa vysloviť NIE sa však určite oplatí. Kedy je ten správny čas?

Veľkorysosť nezaškodí

„Univerzálna odpoveď na túto otázku zrejme neexistuje,“ hovorí riaditeľka ľudských zdrojov spoločnosti IBM Slovensko Tatiana Orglerová. „Každý z nás má iný pracovný rytmus, pôsobí v inom odvetví a koniec koncov – má aj iného šéfa. Ak nám nadriadený dáva úlohy nad rámec pracovného zaradenia, možno tým sleduje náš poten-ciál na budúcu, možno vyššiu a náročnejšiu pracovnú pozíciu. Ak je však za tým len nakladanie na plecia tomu, kto viac unesie, treba sa ozvať a diplomaticky naznačiť, že radi prevezmeme ďalšie povinnosti, ale za patričnú odmenu,“ dodáva.

Čas na vznesenie protestnej námietky sa oplatí citlivo zvážiť. V každom zamestnaní sa vyskytnú dni, keď treba so zvýšeným objemom práce jednoducho rátať. Patrí sem napríklad koniec roka, dovolenkové obdobie, čas uzatvárania projektu, redakčná uzávierka, inventúra. Vtedy je NIE prísne zakázané. „Odmietnutie splniť príkaz je absolútne neadekvátne pri plnení pracovných úloh, na ktoré bol pracovník zamestnaný. A v prípade riešenia neočakávaných situácií treba rátať aj s prácou nad rámec pracovného času a povinností,“ hovorí Orglerová.

Posledná kvapka

Kórejčania vraj nocujú v aute v blízkosti svojej firmy, aby nestrácali čas v dopravných zápchach. Ak v dôsledku návalu práce uvažujeme nad podobným riešením aj my, je načase sa ozvať. Najmä vtedy, ak je naše pracovné zaťaženie dlhodobé a my si pomaly nestíhame odbehnúť ani na toaletu. Aj šéf je len človek a keď mu logicky vysvetlíme, že popri zodpovednosti za štyri projekty, príprave prezentácií a propagačných materiálov mu denne nosiť čerstvú kávu a pečivo jednoducho nestíhame, prestane našu obetavosť považovať za samozrejmú. Napokon, je to aj v jeho záujme - dlhodobý pretlak povinností znižuje našu produktivitu, rozdrobuje pozornosť, spôsobuje stres, podráždenosť, pocit vyhorenia a skôr či neskôr výpoveď – či už z našej, alebo zamestnávateľovej strany. Naopak, dôrazným NIE s rozumne znejúcim zdôvodnením si dokonca vyslúžime povesť rozhodnej, odvážnej a vodcovskej osobnosti.

V niektorých prípadoch je vhodné stanoviť si hranice už od nástupu do nového zamestnania. Naša principiálnosť sa možno zo začiatku stretne s nevôľou, no v prípade, ak svoju prácu vykonávame perfektne, kolegom nezostane nič iné, než si zvyknúť. Aj tu však platí pravidlo, podľa ktorého treba princípy pri výnimočných príležitostiach odhodiť bokom.

Teória na záver

Pred vážnym rozhovorom so šéfom sa oplatí naštudovať si trochu teórie. Minimálne v podobe znenia pracovnej zmluvy, stanovenej náplne práce, príslušných paragrafov Zákonníka práce alebo kolektívnej dohody. Medzi pomerne časté javy patrí práca nadčas, za ktorú sa však zamestnanci nedočkajú odmeny. Mnohí pritom ani netušia, že na ňu majú nárok. „Prácu nadčas definuje Zákonník práce ako prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,“ vysvetľuje Ján Vajda z advokátskej kancelárie Lawcorp, s. r. o. v Bratislave. „Znamená to, že nevyhnutnou podmienkou na posúdenie, či ide o prácu nadčas, je príkaz zamestnávateľa alebo jeho súhlas. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. U zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce je mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej 35 % jeho priemerného zárobku,“ vysvetľuje právnik.

Najmä v letnom období je kameňom úrazu čerpanie dovolenky. Na celkovú regeneráciu organizmu sú potrebné aspoň dva týždne voľna, ktoré si v niektorých firmách možno vydobyť len ťažko. „Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Ide o oprávnenie zamestnávateľa, pri ktorom musí zohľadňovať oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ však má dbať na to, aby aspoň jedna časť dovolenky trvala najmenej dva týždne, ak sa navzájom nedohodnú inak. Čerpanie je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň dva týždne vopred, pričom nesmie dovolenku určiť na obdobie, keď je zamestnanec práceneschopný pre chorobu alebo pre úraz, na obdobie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky a na obdobie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,“ dodáva na záver Ján Vajda.

Ako správne povedať NIE?

• Prestaňte byť neustále milá a úslužná. Pri ďalšej nadmernej požiadavke zo strany kolegov sa zatvárte vážne a povedzte rázne: „Žiaľ, momentálne nemám čas.“ Užasnutému kolegovi nezostane nič iné, než si nájsť ľahšiu obeť.

• Neospravedlňujte sa za svoje NIE. Je to síce slušné, no takto vzbudzujete dojem, že je vaše odmietnutie ďalšej úlohy nefér.

• Vyhnite sa okamžitému NIE. Šéfovi poďakujte za skvelú príležitosť, no oznámte, že si ju musíte najskôr starostlivo premyslieť. Ak stále trváte na zamietavej odpovedi, vysvetlite mu, že v rámci stanoveného času nestíhate a že by ste najskôr radi zodpovedne dokončili rozbehnuté projekty.

• Zabaľte svoje NIE do zdanlivého ÁNO. Napríklad formulkou: „Skvelé, váš nápad znie skutočne zaujímavo, ďakujem za príležitosť, veľmi rada by som sa do tohto projektu pustila. Teraz síce nemám čas, lebo musím dokončiť projekt XY, ale skúste sa za mnou zastaviť o mesiac, možno budem mať menej povinností...“

• Ponúknite alternatívne riešenie. Nie však spôsobom, že ponúkanú prácu hodíte na kolegyňu pri vedľajšom stole. Lepšie znie návrh, že sa s pracovnou úlohou skúsite podeliť v rámci tímu.