Staré mamy nie sú letné otrokyne

BRATISLAVA. Mať poruke starých rodičov ochotných vypomôcť s deťmi je pre mladú rodinu veľká výpomoc. Nie všetky dnešné babky a dedkovia však žijú tradičným životom našich predkov. Sú akčnejší, pracujú, podnikajú, cestujú, majú svoje koníčky a vlastný život.

Sociologička Silvia Porubänová hovorí, že aj keď starí rodičia stále aktívne a ochotne pristupujú k starostlivosti o vnukov, predsa len sa niečo zmenilo. „Starí rodičia sa rozrôznili podľa veku, spôsobu života aj prístupu ku vnukom a vnučkám. Dnes nie je jediným typickým modelom starej mamy babička ako vystrihnutá z knižky Boženy Němcovej.“

Staré matky aj otcovia sú podľa Porubänovej neraz ešte v plnej kondícii, schopní a ochotní otvárať a sprístupňovať svojim prapotomkom svet aj doslova, nielen sprostredkovane.

„Čo sa nezmenilo a našťastie ani nezmení, je citový potenciál, množstvo lásky, ktoré vnukom a vnučkám vedia odovzdať. To, na čom stojí krása aj poriadok sveta,“ hovorí Porubänová. RUŽOMBEROK. Manželia Marošiovci z Ružomberka sú pracovne vyťažení a prázdniny ich deti prežívajú u starých rodičov z oboch strán. „Pri deťoch sa striedame všetci. Sme kompletná trojgeneračná rodina z mojej aj manželovej strany, moja mama aj svokra sú už na dôchodku a obe dvojice sú dostatočne kompetentné v otázkach výchovy,“ hovorí Lýdia Marošiová. Jedni sú poruke v Ružomberku, k druhým cestujú. Pred pár dňami odprevadili svoje desať- a osemročné deti ku svokrovcom do Rožňavy.„Starí rodičia cez prázdniny zväčša zapájajú deti do prác v domácnosti alebo okolo hospodárstva,“ hovorí Marošiová. Dcéra Ema je cez školský rok vyťažená krasokorčuliarka, a keďže mama od nej doma nevyžaduje žiadne domáce práce, starým mamám celkom rada pomáha v kuchyni. Stará mama v Ružomberku ju napríklad priúča aj ručným prácam. Ema trávi veľa času aj hrou s mačkami a psom.David zase pomáha jednému dedovi najmä okolo domu, hotujú spolu drevo na zimu, chodia na prechádzky do doliny. Druhý starý otec je aktívny sokoliar, takže ho pozoruje pri cvičení a starostlivosti o orla.Deti majú v záhradách starých rodičov absolútnu voľnosť, hrajú sa s deťmi susedov, behajú po potoku, chytajú rybičky, žaby, dážďovky, robia si v kroví či na strome bunkre, vyrábajú luky a šípy, bicyklujú sa.So starými rodičmi sa Marošiovci vždy dohodnú na čase, ktorý deti u nich strávia, veď okrem týchto vnúčat majú aj ďalšie. „Nestojí nás to nič, cítime len dojímavú silu rodinného puta aj pokoru pri pohľade na obetavosť a rodičovský profesionalizmus, s ktorým sa naši rodičia ujímajú zodpovednosti za vnúčatá,“ povedala Marošiová. KREMNICA. Starkí Fajčíkovci z Kremnice s dcérou a jej dvoma deťmi niekoľko rokov bývali v dvojizbovom byte. Umožnili jej skorý návrat do práce, vedela, že o syna a dcéru sa postarajú.„Moje deti na starých rodičoch veľmi viseli a nič sa nemení ani rokmi, aj keď dcéra Mária je už 17-ročná gymnazistka a syn Igor dovŕši na jeseň 12 rokov,“ vraví Kvetoslava Hovoričová z Kremnice.Minulý rok ich však dedko navždy opustil a dodnes sa im o tom hovorí ťažko. „Iba vďaka babke a dedkovi som sa mohla skoro vrátiť do práce,“ spomína Hovoričová. „Nosili deti do škôlky a vyberali ich z nej, zaskočili, keď sme boli chorí, skrátka boli vždy po ruke.“Starkí Fajčíkovci boli pedagógovia a s deťmi to vedeli. Mária a Igor s nimi pravidelne trávili takmer celé prázdniny, od nich vnučka a vnuk pochytili lásku k prírode a dnes im nie je napríklad cudzí les, poznajú huby, rozoznajú stromy, kvety na lúke, obaja aj od nich získali vzťah k športu.„Dedko bol zamlada výborný futbalista a prešlo to aj na mňa. Odmala sme spolu kopali do lopty a keď som začal hrať futbal za športový oddiel, nevynechal jediný môj zápas, “ povedal vnuk Igor. Mama Kvetoslava povedala, že aj keď už dedka nemajú, akoby pokračoval v Igorovi. Ponáša sa naňho fyzicky aj povahou.Aj Mária má na prázdniny u starkých krásne spomienky. „Keď vonku pršalo a nič sa nedalo robiť, nezapli sme si televízor, ale rozprávali sme sa. Najradšej sme s bratom počúvali, ako kedysi žili. Moje a bratovo detstvo starkí výrazne poznačili. A k babke, k jej kuchyni, sa utiekame stále,“ povedala gymnazistka.

Niektorí rodičov zastúpia

Gabika Oršulová z Novák hovorí, že oni majú až tri páry skvelých starých rodičov. „Všetci nám pomáhajú, ako môžu. Berú deti na prázdniny, na výlety a víkendy počas roka, dávajú nám zásoby z vlastných záhradiek, tešia a trápia sa z našich radostí a starostí.“

Starí rodičia učia deti novým veciam, napríklad dedko má na starosti hru na flautu najstaršieho vnuka, zaúča ich do prác na gazdovstve. „Ten najmenší sa práve vytešuje, že pôjde na svoje prvé ozajstné prázdniny k starkej na dedinu.“

U Zuzany Chrobáčekovej z Vrábel starí rodičia zastúpia dovolenkujúce jasličky. „Svoju dovolenku prispôsobili vnučke.“

Zuzana zo Šamorína hovorí, že pomoc starých rodičov veľmi závisí od ich veku a zdravia, dovolenky s vnúčatami od ich finančných možností. „Mama nás prednedávnom navždy opustila, ale kým vládala, pomáhala mi s oboma deťmi.“ Mrzí ju, že jej „decká“ si už starkých neužijú, nepotešia sa z ich rád, nepoučia. „Bude im to chýbať,“ myslí si.

Nie je babka ako babka

Bratislavčanka Elena Černá hovorí, že starí rodičia síce pomôžu, ale keď to vyhovuje im, len v nutných prípadoch sa prispôsobia. „Ja ich pomoc neberiem ako samozrejmosť.“

Ďalšia Bratislavčanka Milena by výpomoc svokrovcov, ktorí bývajú len desať minút cesty, veľmi potrebovala, ale nedostáva sa jej. „Môj manžel pracuje v zahraničí, máme 8- a 10-ročné dcérky. Keď prídu prázdniny, riešim dilemu čo s nimi.“ Svokrovci jej prosbu už odbili, že nie sú povinní pomáhať, hovorí.

Porubänová na tom nevidí nič mimoriadne. „Pre pracovnú záťaž rodičov sa často aj od starých rodičov očakáva, či priam žiada každodenná výpomoc, flexibilná pomoc presne na mieru konkrétnej rodiny a dieťaťa. Nejde to ale vždy podľa predstáv jednej strany.“

Starí rodičia sa podľa nej síce nebránia byť pestúnmi vnukov, napríklad počas prázdnin, ale v rôznej miere a podobe.

Nezneužívať

Psychológ Jindřich Cupák si myslí, že aj keď sú starí rodičia nepochybne cennou prázdninovou pomocou, nemali by ich potomkovia zneužívať a zavesiť im deti na krk na celé leto.

„Niektorí rodičia nemajú inú možnosť počas leta, iba dať deti k starým rodičom,“ potvrdzuje aj psychologička Mária Balážová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. „Ale nemali by predstavovať úschovne, kam 1. júla deti prídu a 31. augusta odídu.“

Treba myslieť aj na to, že starí rodičia sa oveľa rýchlejšie vyčerpajú a dieťa potrebuje byť aj s rodičmi, budovať si s nimi vzťahy, povedala Balážová.

Detská psychologička Eva Poláková v poradni na babetko.sk prízvukuje, že staré mamy nie sú otrokyne. „Výchova každého dieťaťa je vecou jeho rodičov. Starí rodičia sú obohatením. Ak sa podarí tieto roly skĺbiť, vznikne príjemné a pre deti bezpečné rodinné prostredie.“

Sú nezastupiteľní

Starí rodičia sprostredkúvajú deťom iný životný štýl, iné pohľady na život.

Psychologička Balážová hovorí, že deti, ktoré ich nemajú, sú v mnohom ochudobnené. „Čím viac lásky dostávame, tým sme bohatší.“

Pre mnohých starých rodičov sú prázdniny tiež časom, keď prestávajú cítiť osamelosť, nemyslia iba na vlastné choroby.

Vnukov sa ujmú profíci

Starkí aj všeličo naučia