Opatrnosť ako prevencia voči potravinovým infekciám

Črevné infekcie prichádzajú ako blesk z jasného neba. Zo dňa na deň nás oslabia nevoľnosťou, hnačkami a bolesťami brucha. V lete sa im darí, žiaľ, lepšie ako v zime.

Najčastejšie príznaky

Potravinové infekcie sa najčastejšie prejavujú kŕčovitými bolesťami v bruchu, početnými, riedkymi až vodnatými stolicami. Ťažšie formy môžu byť sprevádzané aj vracaním a vysokými teplotami, bolesťami hlavy a celkovou slabosťou. Väčšinou treba rátať s tým, že nás na deň alebo na dva vyradia z aktívneho života a pripútajú na lôžko. Najdramatickejší priebeh mávajú u malých detí a starších ľudí, u ktorých vedú často k dehydratácii. V takom prípade treba vyhľadať lekárske a niekedy aj nemocničné ošetrenie.

Čo je uvarené, to je bezpečné

Pokiaľ ide o tepelnú úpravu potravín - najbezpečnejšie na konzumáciu sú jedlá, ktoré varíme aspoň desať minút, dusíme, pečieme, prípadne pri menších porciách grilujeme a opekáme. Čím dôkladnejšie je jedlo tepelne spracované, tým menšia je pravdepodobnosť, že v ňom prežili nebezpečné baktérie. Týmto kritériom by sme sa mali riadiť aj pri výbere jedla v exotických krajinách, kde je nebezpečenstvo nákazy väčšie ako v našich zemepisných šírkach. Na druhej strane prevarená strava má aj svoje nevýhody - čím dlhšie jedlo varíme, tým viac prirodzených výživných látok z neho uniká. Po tepelnej úprave treba jedlo v krátkom čase skonzumovať, alebo po vychladnutí hneď uložiť do chladničky. Nechať zvyšky večere „kvasiť“ v hrnci do rána na sporáku nie je veľmi múdre. Za ten čas sa v ňom môžu uhniezdiť nebezpečné zárodky infekcií. Aj v dostatočne dobre a bezpečne uvarenom jedle sa totiž už pri izbovej teplote množia kvasné či hnilobné baktérie, ktoré môžu spôsobiť vážne črevné ťažkosti.

Na vine sú baktérie

Najčastejšími pôvodcami črevných nákaz sú baktérie - salmonely, campylobacter, zlatý stafylokok, enterokoky či E.coli. Jeden zvláštny druh salmonely, známy ako Salmonella typhi, je príčinou týfusu. Zdrojom črevných infekcií sú väčšinou pokazené potraviny. Niektoré ochorenia s prejavmi črevnej nákazy však môžu byť spôsobené aj vírusmi, ktoré sa okrem potravinového reťazca šíria aj kvapôčkovou cestou z človeka na človeka. Vírusy sa od baktérií líšia v tom, že nemajú vlastnú látkovú výmenu. Napádajú normálne bunky nositeľa, v ktorých sa množia.

Zdroje nákazy

Treba si dávať pozor predovšetkým na nevarené alebo nedostatočne tepelne upravené potraviny. Potenciálnym zdrojom nákazy môžu byť aj nesprávne uskladnené potraviny , ktoré sú dlhodobo vystavené vyššej, prípadne izbovej teplote. Veľmi rýchlo sa kazia zmrzlina, krémové zákusky, majonézové šaláty, vajíčka, takzvané netrvanlivé údeniny, ako sú mäkké salámy a párky, čerstvé syry a bryndza. Salmonely sa vyskytujú aj v hydinovom a hovädzom mäse, samotným zvieratám však neškodia. Rýchlo sa šíria najmä pri zlých hygienických podmienkach vo veľkochovoch.

Baktérii campylobakter sa darí na chladenom a mrazenom hydinovom mäse. Môže na ňom prežívať dokonca až tri mesiace. Hydinové mäso je všeobecne zo všetkých druhov mäsa najrizikovejšie. Črevné infekcie často pochádzajú aj z nedostatočne tepelne upravených potravín z fast foodov, predovšetkým z grilovaných kurčiat, gyrosov a hamburgerov.

Opatrnosť ako prevencia

Ak chceme svoje črevá bezpečne ochrániť počas celého leta pred nákazou, mali by sme uprednostňovať domácu vlastnoručne pripravenú stravu, pri ktorej máme istotu, že sme použili len kvalitné, čerstvé a dobre uskladnené suroviny.

Samozrejme, že je vhodné vyhýbať sa konzumácii rizikových potravín, ako sú zmrzlina, majonézové prísady, čerstvé syry a podobne. Pri varení a pred jedlom treba dbať na základné hygienické pravidlá. Suroviny dobre poumývať a pred jedlom si dôkladne umyť ruky. Ak sa chystáme na dovolenku do nejakej exotickej destinácie, najlepšou prevenciou proti črevnej nákaze je aspoň štrnásťdňové užívanie probiotík, ktoré chránia naše črevá pred infekciami a dokážu zmierniť priebeh cestovateľských hnačiek.

Ako jesť a neochorieť

Počas horúcich letných dní, keď potraviny podliehajú skaze rýchlejšie ako v zime, treba dbať na ich správne skladovanie. Hlavná zásada je uložiť potraviny krátkodobej spotreby do chladničky hneď, ako ich vyberieme z nákupnej tašky. Vo vlastnom záujme si treba všímať etikety na obaloch, ktoré zvyčajne udávajú okrem dátumu spotreby aj vhodný spôsob skladovania. Ovocie a zeleninu uložíme na spodok chladničky, kde zbytočne príliš „nevymrznú“, zároveň však vydržia dlhšie čerstvé.

Prenosné minichladničky sú ideálne na prenášanie piknikových obedov a iného výletného proviantu. Ak sa nám zdajú príliš objemné a ťažké na nosenie, vezmime si na cesty len trvanlivé potraviny, pri ktorých máme istotu, že sa nám len tak ľahko nepokazia. Najvhodnejšie sú cereálne výrobky. Ovocie a zelenina s vysokým obsahom vody rýchlo hnijú, preto je lepšie nechať ich pri dlhších cestách doma. Bezpečná nie je ani takzvaná „trvanlivá“ saláma. V teple sa totiž môže jej trvanlivosť veľmi rýchlo skrátiť.

Možnosti a priebeh liečby

Pri liečení je najdôležitejšia rehydratácia - zavodnenie chorého dehydrovaného organizmu. To znamená, že treba čo najviac piť. Najvhodnejšie sú nesýtené minerálne vody, nesladený čaj alebo kolové nápoje s umelým sladidlom. Pomáha aj kratšia, aspoň dvanásťhodinová hladovka. Skôr, než sa po nej vrátime k normálnej strave, je vhodné jesť len ľahko stráviteľné jedlá, ako sú vývary, kašovité zemiakové pyré alebo mäkká ryža.

Podľa potreby sa užívajú lieky na zníženie teploty a voľnopredajné lieky, ako sú Smecta, živočíšne uhlie a probiotiká. Na doplnenie stratených minerálov, ktoré sa z tela vyplavili vo veľkom množstve hnačkami, nám poslúžia špeciálne iontové nápoje. Ak pacient trpí dlhodobým vracaním a vysokými teplotami, je nevyhnutné vyhľadať lekára, ktorý mu naordinuje potrebné infúzie a antibiotiká.