Slzy nepatria len slabochom

Plakať je ľudské. Vie to aj David Beckham, Roger Federer, Serena Williams aj Venus. V zápase o prezidentské kreslo zaplakala Hillary Clinton a hovorí sa, že pri rozlúčkovej reči vyronila jednu slzu aj britská železná lady Margaret Thatcher.

Stačí dojemná scéna z filmu – a už to prichádza. Stiahnuté hrdlo, zvýšená sekrécia slzných žliaz, smiešne skrivená a červená tvár, kŕčovité sťahy bránice, štikútavka. Príslušníci mimozemskej civilizácie by sa prapodivnému správaniu ľudskej rasy zrejme čudovali. Plač je možno zvláštny a tajomný, no prirodzený prejav človeka. S revom a krikom prichádzame na svet a podobná zvuková kulisa väčšinou sprevádza aj našu smrť.

Prirodzený plač

Krik je naším prvým samostatne prejaveným názorom na svet mimo maternice. Čím viac decibelov, tým sú rodičia hrdší a lekári spokojnejší. Neskôr sa plačom domáhame pomoci, bez ktorej by sme rozhodne neprežili – a tak vrieskame, keď sme hladní, keď nás bolí bruško alebo keď potrebujeme prítomnosť mamy. Dospelí už väčšinou nekričia ani nemávajú päsťami. Veľké dievčatá a chlapci predsa neplačú – vtĺkajú nám do hlavy už od predškolských čias. Slzy sú zrazu prejavom slabosti a ak sa náhodou vyskytnú, podliehajú prísnemu utajeniu. V strachu z rozmazaných očí, strápnenia a výsmechu sme na oslobodzujúci pocit úľavy po plači načisto zabudli.

„Naša spoločnosť vníma často slzy ako slabošstvo a nie ako prirodzený prejav emócií,“ hovorí psychologička Zuzana Podkonická z medicínskeho centra Salvus v Bratislave. „Plač však uvoľňuje pozitívne alebo negatívne emočné napätie a spôsobuje úľavu. Naopak, dlho potláčané slzy sa môžu prejaviť v iných emocionálnych, fyziologických alebo fyzických reakciách, ako sú výbuchy hnevu, zvýšený krvný tlak alebo aj astma.“

Liečivý plač

Výhody plaču poznali už v antike, keď sa podľa množstva preliatych sĺz posudzovala kvalita divadelného predstavenia. Podľa Aristotela má ozdravné a uvoľňujúce účinky, odplavuje zlosť a očisťuje. Aj Publius Ovidius Naso básnil o „rozkoši plakať“ a tvrdil, že je správne dať priechod slzám, pretože sa vďaka nim zbavujeme hnevu. Prvá vedecká štúdia o plači vznikla až v osemnástom storočí, keď Francúz Antoine Lavousiere objavil v sekréte z očí prítomnosť soli. Neskôr sa zistilo, že okrem chloridu sodného obsahujú slzy aj chlorid draselný, vápnik, mangán, uhličitan sódny - a najmä toxíny a stresové hormóny, ktoré sa pri plači vyplavujú z tela.

Slzy ako prirodzené liečivo odporúčala aj psychiatrička Margaret Crepeau z Pittsburgu. Všimla si, že zdraví ľudia plačú častejšie než pacienti trpiaci žalúdočnými vredmi a kolikami, ktoré spôsobuje stres. Skúmaniu plaču sa venuje aj francúzska psychologička Anne Basuc, podľa ktorej sú slzy prirodzeným mechanizmom na znovuzískanie stratenej psychickej rovnováhy. Oslobodzujúci plač po bezprostrednej stresovej situácii pravdepodobne zažila väčšina z nás. Vzniká v dôsledku uvoľneného napätia, ktoré sa v nás hromadilo dlhšie, alebo bolo príliš intenzívne. Na podobnom princípe „pomáha“ aj zopár rozbitých tanierov, facka partnerovi, alebo vyšklbané vlasy kolegyne.

Kontroverzný plač

Aj keď je plač dospelého človeka stále pomerne tabu, nejaká tá slza kvapne aj na verejnosti. Z plaču sa tak môže stať sympatický prejav emócií alebo odsúdeniahodná a trápna epizóda. Sem-tam sa objaví slza v oku verejne známych celebrít, či dokonca politikov – stačí si spomenúť na večne dojatého Rudolfa Schustera alebo slávny rozlúčkový song Vladimíra Mečiara. Slzy zvýšili voličské preferencie Hillary Clintonovej, no kandidáta na kreslo amerického prezidenta spred tridsiatich rokov Edmunda Muskieho pochovali do zabudnutia – uplakaný najsilnejší muž sveta bol pre väčšinu Američanov nepredstaviteľný.

Americká psychologička Stephanie Shields skúmala reakcie na mužský a ženský plač. Výsledky štúdie dopadli prekvapivo – najpozitívnejšie reakcie získali vlhké oči mužov. Podľa respondentov signalizujú silného človeka so silnými emóciami, ktoré vie udržať pod kontrolou. Ženský plač hodnotili respondenti neľútostne – uplakané tváre prisudzovali precitliveným povahám s nedostatočnou sebakontrolou. Naopak, neplačúce ženy si vysúdili nálepku prísnych a neľudských bytostí.

Nežiaduci plač

Slzy prinášajú úľavu, no v niektorých prípadoch nám môžu predsa len prekážať. Najmä vtedy, ak sa vieme rozplakať aj pri drobnej kritike alebo nevinnej výmene názorov. Opačná strana nás občas podozrieva zo zákernej manipulácie, no s preskakujúcim hlasom, rozpálenou hlavou a tečúcimi sekrétmi z nosa sa pri hádke s partnerom argumentuje len ťažko.

Čo robiť v situáciách, keď máme slzy na krajíčku? „Plač je vyjadrenie emócií. Ak sa ich naučíme ovládať, budeme vedieť ovládať aj slzy, “ vysvetľuje psychologička Zuzana Podkonická. „Kognitívno-behaviorálna terapia používa niekoľko techník a jednou z možností sú dýchacie cvičenia. Človek sa v silno emočnej situácii začne sústreďovať na svoj dych, ktorý má schopnosť upokojiť nás, zastaviť chaotický beh myšlienok a viac ovládať svoje emócie. Aby sme boli schopní využiť potenciál správneho dýchania, treba ho trénovať každý deň.“

Varovný plač

Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie – hovorí jedno slovenské príslovie. Ani krátky nárek však rozhodne netreba podceňovať. Každý má svoju príčinu, aj keď to tak niekedy nevyzerá. Rozľútostí vás aj reklama na prací prášok? Za precitlivenosťou sa môžu skrývať hormonálne zmeny súvisace s menštruáciou, tehotenstvom alebo prechodom, ale aj prepracovanosť, neriešené problémy, stres či celková nespokojnosť so životom. V takýchto prípadoch nezaškodí navštíviť psychológa, ktorý pomôže odhaliť hlbšie príčiny smutnej nálady.

Overený účinok má aj partnerovo plece, slová útechy alebo aspoň trpezlivé vypočutie našich problémov. „Niekedy stačí len jednoducho zostať a byť v blízkosti nešťastného človeka. Aj to však môže byť náročné. Najmä v prípadoch, ak sa slzy zneužívajú ako prostriedok na dosiahnutie určitého cieľa. Aj vtedy je však dobré dotyčného poľutovať, ukázať, že jeho smútok chápeme a snažiť sa zistiť, čo naozaj potrebuje. Keď sa utíši, je dobré sa porozprávať a rozumne vysvetliť, prečo jeho požiadavky momentálne nesplníme. No nie vždy je plač manipuláciou a treba rozlíšiť, kedy je naozaj vyjadrením bolesti, strachu alebo iných negatívnych emócií.“

Autor: Silvia Peťková