Naučiť sa potápať

Aj vy sa cítite pri kúpaní v mori či jazere ako ryba vo vode? Možno by ste mali konečne pozbierať odvahu a urobiť si potápačský kurz.

Blahodarné účinky na nervový systém a tým aj na celkový zdravotný stav ocenia najmä tie z nás, ktoré sú denne vystavené stresu a potrebujú sa uvoľniť v tichom prostredí bez akýchkoľvek ruchov. „Potápanie má vynikajúce relaxačné účinky na každého, kto pracuje duševne a potrebuje fyzickú záťaž na odbúranie napätia. Má podobné účinky na ľudské telo ako plávanie,“ vysvetľuje inštruktor potápania Štefan Zgebura.

Pokojný podmorský svet, v ktorom všetko plynie akosi pomalšie a harmonickejšie než na súši, je pre vypäté nervičky hotovým požehnaním. Na druhej strane žiadny človek, ani ten najväčší milovník vody, nie je od prírody prispôsobený na život pod hladinou. Pohybovať sa bezpečne a s istotou v tomto prostredí sa bez odborného výcviku prakticky nedá, a tak je nevyhnutné urobiť si predtým, než začneme objavovať krásy podvodného sveta, potápačský kurz. Po jeho absolvovaní dostaneme certifikát PAFI, SDI, NAUI, IANTD alebo SSI. Tento preukaz nás oprávňuje požičať si kdekoľvek na svete potápačský výstroj a požiadať o naplnenie tlakových fliaš stlačeným vzduchom.

Začnime doma

Ak patríme k úplným potápačským nováčikom, je lepšie urobiť si základný kurz doma ako v zahraničí. Má to viacero dôvodov. Po prvé – potápačské centrá v cudzine nemusia mať po česky alebo po slovensky hovoriacich inštruktorov a ak nemáme angličtinu na pokročilej úrovni, nemusíme rozumieť všetkému, čo nám v kurze hovoria. Brať si slovník do vody je dosť nepraktické, takže táto prekážka nám môže narobiť dosť vážne problémy.

Po druhé – sladká voda je určite príjemnejšia ako slaná, ak sa nám pri výcviku dostane do očí alebo do úst. A po tretie – aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, základný potápačský kurz môže byť pre začiatočníka dosť vyčerpávajúci. Keď si ho robíme na dovolenke pri mori, riskujeme, že nám tam na iné aktivity už nezostane energia. Z krásy podmorského sveta si toho tiež príliš neužijeme, lebo počas kurzu musíme zvládnuť množstvo technických pokynov a zručností, takže na nejaké relaxačné pozorovanie života pod hladinou nám aj tak nezostane čas. Preto je rozumnejšie vybrať sa do vzdialených potápačských rajov, ako sú Maledivy alebo Veľký bariérový útes, až potom, keď už máme s potápaním nejaké skúsenosti.

Šport pre každého?

Aj keď sme už možno videli ponárať sa v neoprénoch sivovlasé babičky, potápanie nie je pre každého. „V prvom rade si vyžaduje dobrý zdravotný stav,“ upozorňuje Štefan Zgebura. „Na začiatku kurzu sa vyplňuje zdravotný dotazník, podľa ktorého inštruktor posúdi, či záujemca potrebuje absolvovať lekársku prehliadku. Ak niekto trpí závažným ochorením, ako je povedzme diabetes a potrebuje si pravidelne pichať inzulín, lekár mu pravdepodobne potápanie neodporučí. Potápať by sa nemalo ani pri závažnejších srdcových ochoreniach a v tehotenstve. Pri problémoch s ušami alebo ušnými bubienkami možno lekárske povolenie získate, ale len v prípade, že vaše ochorenie nie je príliš závažné.

„Pred kurzom sa oplatí ísť k zubárovi a dať si do poriadku všetky plomby. Deravé zuby môžu pod vodou neznesiteľne bolieť, najmä, ak sa ponoríme trochu hlbšie. Pokiaľ ide o vek, väčšina certifikovaných kurzov prijíma záujemcov od 12 rokov. Horná veková hranica neexistuje. Je obmedzená len zdravotným stavom uchádzača. Inak na absolvovanie základného kurzu nemusíme byť žiadni športoví majstri. Na prijatie treba preplávať 50 metrov a udržať sa na hladine 10 minút.

Stačia nám plavky

Základný kurz pozostáva z teoretickej a praktickej časti. V tej prvej sa oboznámime s potápačským výstrojom, so základmi fyziky pre potápačov a fyziológiou pod vodou. Porozprávame sa o krízových situáciách, naučíme sa orientovať v dekompresných tabuľkách a potápačských signáloch. Praktický výcvik prebieha počas štyroch až šiestich ponorov, počas ktorých by sme sa mali naučiť bezpečne ponárať a vynárať tak, aby sme si nespôsobili dekompresnú chorobu a biedne nezahynuli kdesi na dne mora.

Kurzy pre začiatočníkov stoja na Slovensku približne 250 eur (7532 Sk), v zahraničí sa ceny pohybujú od 250 (7532 Sk) do 400 eur (12 050 Sk), to závisí od lokality. Kupovať si drahý výstroj skôr, než si budeme stopercentne isté, že to s potápaním naozaj myslíme vážne, nemá zmysel. Na kurz stačí prísť v plavkách, všetko ostatné si môžeme požičať od nášho inštruktora. Základný výstroj tvorí izolačný odev, dýchacia trubica s maskou a plutvami, dýchací a vyvažovací systém, prístroje na meranie hĺbky, teploty, času a tlaku vzduchu vo fľaši a doplnková výbava s bójami na označenie miesta potápania, špeciálnymi potápačskými lampami, nožmi a vakmi.

Keď sa naučíme so všetkými tými vecami zaobchádzať a vyfasujeme svoj prvý certifikát, môžeme si začať konečne užívať. Prvé ponory v každej lokalite, ktorú nepoznáme, by sme však mali absolvovať s nejakým ostrieľaným miestnym profesionálom. „Ak totiž nepoznáme terén pod hladinou, môžeme byť vystavení nebezpečenstvu,“ dodáva Štefan Zgebura. V mori netreba podceňovať príliv, odliv a morské prúdy. Okrem toho treba mať informácie o miestnych morských živočíchoch. Pri potápaní totiž vždy platí, že je lepšie byť trochu viac opatrný než riskovať a možno sa už nikdy nevynoriť...

Potápačské raje

Thajsko – krajina s množstvom panenských ostrovov a ostrovčekov má bohatú podmorskú faunu a flóru. Nájdeme tam krásne koralové zákutia a rybičky od výmyslu sveta, ktoré ich obývajú.

Egypt – Červené more je pre našincov jednou z najdostupnejších a cenovo najvýhodnejších potápačských lokalít s bohatým podmorským životom.

Ostrov Gozo – je súčasťou ostrovného štátika Malta. Milovníkom potápania ponúka členité útesy, nádherne čistú vodu a vraky lodí z druhej svetovej vojny.

Maledivy – rajské ostrovy v Indickom oceáne sú obklopené podmorským svetom plným tropických rýb a rastlín.

Austrália – Mekkou všetkých potápačov je nepochybne Veľký bariérový útes – najrozsiahlejší koralový útes na Zemi.