Čo živí klebety?

Niektoré fámy pretrvávajú stáročia, iné desaťročia a ďalšie sú dočasné, aby sa neskôr opäť vynorili v novom šate. Živnou pôdou bývajú neobjasnené tajomstvá - okolo Ježiša Krista, turínskeho plátna, Henricha VIII., tragickej smrti generála Štefánika, manželstiev na kráľovských dvoroch. Čo však odlišuje životaschopnú fámu od takej, ktorá sa nedožije rána?

Priamy zásah do emócií

Fáma: Teroristický útok na dvojičky v septembri 2001 zanechal v ľuďoch množstvo hrôzy a otázok. V podobných chvíľach mnohí prijmú i vysvetlenia, ktoré sú desivé a hlavne nepravdivé. Do tejto kategórie možno zaradiť fámu, podľa ktorej spomínaný útok naplánovali židia. Dôkazom malo byť, že židovskí zamestnanci WTC, keďže o všetkom vopred vedeli, sa v ten deň neukázali v práci. V skutočnosti má táto klebeta pramálo spoločné s pravdou. Až 15 % obetí 11. septembra boli totiž židia.

Čo na to psychologička: „Podobné dramatické a traumatizujúce udalosti prinášajú do života veľkú neistotu. V takej situácii majú ľudia tendenciu hľadať akúkoľvek istotu, ktorej by sa mohli chytiť. Uveriť, že poznáme vinníka a všetko sa teda bude dať vyriešiť, je prijateľnejšie ako čeliť tomu, že nevieme, či sa niekedy niečo podobné znovu nezopakuje a že tomu možno nebudeme vedieť predísť ani zabrániť,“ vysvetľuje Petra Scheberová.

Dokážte mi opak!

Fáma: Veľký čínsky múr je vraj jedinou ľudskou stavbou viditeľnou z vesmíru. Väčšina z nás si zrejme povie, že to bude asi vďaka jeho ohromnej dĺžke, tých, čo vedia informáciu vyvrátiť na základe vlastnej skúsenosti, je ešte menej. O to zaujímavejšie je zistenie, že v skutočnosti možno z obežnej dráhy Zeme pozorovať mnohé ľudské konštrukty, počnúc egyptskými pyramídami cez diaľnice, letiská, vodné nádrže až po obrovské oceánske tankery. A prečo dodnes toľkí veria, že dno jazera Loch Ness brázdi gigantická prehistorická príšera, hoci na to neexistuje nijaký dôkaz? Nuž, predsa len ide o veľké jazero. Ako si môžeme byť istí, že v ňom tá Nessie nikde nie je?

Čo na to psychologička: „Čím je fámy ťažšie vyvrátiť, tým ľahšie ich hodnotiaca jednotka v našom mozgu prepustí ako pravdepodobnú informáciu. A tým ľahšie ich šíria aj inak slušní občania,“ hovorí s úsmevom Jolana Kusá. „Ľudia majú v sebe hlboko zakódovanú potrebu rozumieť veciam tohto sveta, pochopiť ho, aby sa v ňom mohli orientovať tak, že pre nich prestane byť nebezpečným a tajomným bludiskom. Preto vďačne prijímajú akékoľvek nové dohady o nevysvetlených skutočnostiach, aj keby mali byť doložené rovnako chabými argumentmi ako dovtedy,“ dodáva.

Niet nad čísla a štatistiky

Fáma: Počuli ste už, že človek ročne prehltne v priemere asi osem pavúkov? Tento šialený štatistický údaj si vymyslel istý komentátor časopisu PC Professional, keď chcel dokázať, že ľudia naivne uveria akejkoľvek pochabej informácii z reťazových e-mailov, ak je podaná správnym spôsobom. Ibaže časom sa mu tento žartík vymkol spod kontroly, a tak nečudo, že milióny ľudí dnes majú hrôzu z toho, aby nezaspali s otvorenými ústami.

Čo na to psychologička: „Mám pocit, že ženy v klebetení vedú, ale keď sa vydarí klebetný muž, dovedie klebety k dokonalosti – majú nepriestrelnú logiku, sú podávané triezvym spôsobom - žiadne šuškanie či chichúňanie, potom už skôr hurónsky rehot,“ hovorí Jolana Kusá. „Jednoduché a konkrétne klebety sa šíria ľahšie, no v istých kruhoch, napríklad umeleckých, ale i novinárskych sa pod značkou „to nevymyslíš“ šíria i sofistikované a komplikované fámy.“

Fámy chodia po ľuďoch, nie po horách

Fáma: Predtým, ako sa v 70. rokoch v Amerike prvý raz objavili Bubble Yumy, museli ste žuvačku „spracovávať“ pol dňa, než sa z nej dala nafúknuť bublina. No žuvačky Bubble Yum boli iné, mäkučké už po rozbalení, jednoducho dokonalé... možno až príliš. Deťom okamžite začalo vŕtať v hlave, čím to asi bude. Odpoveď bola jasná: sú vyrobené z pavúčích vajíčok! Že nevinný detský žart? Spoločnosť Life Savers, ktorá ich vyrábala, takmer skrachovala. Podľa prieskumov trvalo len desať dní, kým sa o žuvačkách z pavúčích vajíčok dozvedela prevažná väčšina všetkých školákov v New Yorku a okolí.

Čo na to psychologička: „V tomto prípade išlo o deti, no vo všeobecnosti možno povedať, že klebety a fámy zbierajú tí, ktorí sú neistí, nespokojní vo svojom živote, majú v sebe silnú túžbu byť zaujímaví, dôležití, uznávaní,“ myslí si Jolana Kusá. „A tak všetko vedia prví, snažia sa manipulovať inými, ich pôvodná úzkosť a neistota sa postupne menia na pochybné zadosťučinenie a škodoradosť. Tí cynickejší sa aj verejne hlásia k heslu: Keď diabol nemôže uškodiť, aspoň zasmradí.‘“

Stokrát opakovaná fáma…

Fáma: Podľa istého prieskumu si až 11 % Američanov myslí, že Barack Obama je tajne radikálnym moslimom a keď skladal prísahu, ruku mal na Koráne namiesto Biblie. Po voľbách sa liberálny týždenník The New Yorker snažil na absurdnosť tohto mýtu poukázať priamo na svojej titulnej stránke. Satiricky vykreslil vysmiateho nového prezidenta v Oválnej pracovni, kde americká vlajka už horí v kozube a na stene visí bin Ládinov portrét.

Čo na to psychologička: „Keď fámu počujeme z viacerých strán, klesá potreba overovať si, či je založená na faktoch. Pokiaľ sa navyše týka obáv a strachov ľudí, jej úspešnosť rastie,“ vysvetľuje Petra Scheberová. „Fámy však živí aj ich časté popieranie – čím viac sa o niečom hovorí, tým rýchlejšie sa z toho stáva verejná téma. Opakovaním sa zvyšuje i pravdepodobnosť, že v ľuďoch prirodzene skrsne otázka: A čo keď to predsa len bude pravda? Veď ako sa hovorí, bez vánku sa ani lístok nepohne.“

Ach, tá závisť

Fáma: Jamie Lee Curtisová je hermafrodit. Speváčka Cher si dala odstrániť rebro, aby vyzerala chudšie. Katarínu Veľkú si smrť našla pri súloži s koňom (v skutočnosti zomrela na mŕtvicu, v posteli). Tommy Hilfiger v relácii Oprah Winfreyovej vyhlásil: „Keby som bol vedel, že moje šaty budú nosiť aj Afroameričania, Hispánci a Ázijčania, nebol by som ich urobil také pekné. Moje šaty boli vyrobené pre bielu smotánku.“ V skutočnosti Hilfiger nielenže nikdy nič podobné nepovedal, ale do roku 2007, keď ho Oprah pozvala do svojej talkshow, aby urobil rázny koniec hroznej klebete, sa títo dvaja ani nestretli.

Čo na to psychologička: „Radi veríme klebetám a fámam o ľuďoch, ktorí nás zaujímajú, pričom záujem môže byť pozitívny i negatívny,“ hovorí Petra Scheberová. „V prvom rade musia byť títo ľudia pre nás témou - ťažšie sa uchytí fáma o politikovi ,u niekoho, kto sa v politike vôbec nevyzná. No zároveň nemôžeme danú osobu poznať príliš dobre, inak by sme k fámam o nej boli kritickí. Naopak, ak si s ňou nie sme príliš blízki, ale zároveň nás nejakým spôsobom zaujíma, je väčšia šanca, že fáme uveríme a budeme ju šíriť.“

Harmónia prekvapení a predsudkov

Fáma: George Bush povedal: „Problém s Francúzmi je ten, že nemajú ani len slovo pre entrepreneur.“ Žeby niekto naozaj považoval za americký výplod výraz pre podnikateľa, ktorý sa i v angličtine vyslovuje „z nosa“, aby sa čo najviac zdôraznil jeho francúzsky pôvod? Keďže sa táto fáma dokázala veľmi úspešne uchytiť, zdá sa, že bola v súlade s predsudkami mnohých o tom, že dotyčný prezident nepatrí medzi najbystrejších.

Čo na to psychologička: „Takáto fáma spĺňa rovno dve kritériá efektívnosti – prvou je, že má šokujúci charakter a zároveň nám umožňuje povedať si: Veď ja som to vedel - tak som ho teda dobre odhadol! Len málokto sa pýta, či sa to naozaj stalo, či o tom existuje nejaký záznam alebo dôkaz. Spochybniť informáciu, ktorá je v súlade s našimi predsudkami a stereotypmi, si vyžaduje rozvinuté kritické myslenie a určitý sebaodstup,“ hovorí Petra Scheberová.

Niektoré fámy máme „len tak“...

„...aby sme sa pobavili, je to príjemné, ľahké, poruke. Vždy je však za klebetením viac, pretože únik a útok sú prapôvodnými obranami človeka, ktoré pochádzajú od našich živočíšnych predkov. A v klebete je často oboje – aj útok na niekoho, aj únik od seba,“ myslí si Jolana Kusá. „Dobromyseľných síce klebeta pobaví, rozptýli či rozosmeje, no tí ostatní ju považujú za zbraň. Ona tak potom aj účinkuje - zraňuje, ničí, poškodzuje. Neraz môže byť aj zbraňou hromadného ničenia.“

Ako ste na tom s klebetením?

Andrea, 26

Klebety a fámy nemám rada, snažím sa ich nešíriť, nevymýšľať. V detstve sa mi prifarbovanie viackrát škaredo vrátilo - odvtedy sa snažím hovoriť pravdu alebo nepovedať nič. Keď som bola asi prváčka v základnej škole, hovorilo sa, že veľká biela dodávka kradne deti, ktorým potom vyoperujú vnútornosti. Moja kamarátka mi živo vykreslila, ako ju videla v našej dedine. Bola som presvedčená, že sa ma to bytostne týka a že za každým rohom na mňa táto dodávka číha. Sama som nechcela ísť vôbec nikam, pri každej podozrivej „stope“ som chytala paniku. Počas nacvičovania úteku pred virtuálnymi únoscami som si parádne rozbila ústa. No hlavné je, že ma nikto neukradol (smiech).

Kamil, 31

Veľakrát som počul ženy hovoriť: „Aha, veď muži klebetia viac než my!“ Môj ničím nepodložený pocit je, že je to u oboch pohlaví takmer narovnako, len u žien o kúsok viac. Snažím sa klebety nešíriť, pretože mi to pripadá neférové voči dotknutým osobám. Nespočetne veľa ráz som mal nutkanie prezradiť niečo o druhom, ale zahryzol som si do jazyka. Jasné, že niekedy neodolám, no nezdá sa mi, že by som potom informáciu prifarboval.

Ľudmila, 24

Rada sa rozprávam o druhých ľuďoch. Nepovažujem to však za klebetenie, ale za vyjadrenie môjho názoru, ktorý by som nemala problém povedať ani pred človekom, ktorého sa týka. Priznám sa, občas sa mi stane, že informáciu trochu „okorením“, aby bola zaujímavejšia. No keďže verím, že karma funguje, nikdy to nerobím tak, aby to ublížilo. Klebetenie vonkoncom nie je len ženská záležitosť! To je asi taký názor ako: „Žena patrí do kuchyne ku sporáku.“ Poznám mužov, ktorí klebetia omnoho viac ako niektoré ženy - ústrednou témou býva väčšinou sex...


Katarína, 24

Nie všetko, o čom sa ľudia bavia medzi priateľmi či v okruhu blízkych, je myslené ako štipľavá, nepríjemná fáma, ktorá má niekomu ublížiť. Niekedy šírime informácie, aby sme pomohli, a to je predsa ľudské. Klebetím - vo význame „komunikujem“ - pomerne rada, snažím sa však nezveličovať. No ruku do ohňa za seba nedám (smiech). Niekedy sa mi to možno aj podarilo, určite však nie s cieľom ublížiť. A na záver, klebetenie je jednoznačne unisex, závisí od človeka a jeho povahy, nie od rodu. Poznám chlapov, ktorí dokážu klebetiť horšie než tie najklebetnejšie baby!

Linda, 22

No čo iné sa dá robiť pri kávičke! Predsa klebetiť - o sebe a o iných. Ako každá žena, aj ja rada klebetím, ale o „pravdách“. No veľakrát je ťažké zistiť, či informácia, ktorú sme počuli, je naozaj pravdivá. Môže sa teda stať, že podávame ďalej aj tie falošné... Ani o mužov sa netreba v tomto smere báť, klebetia rovnako dobre ako ženy. Aspoň ja som ich už neraz počula. Možno nedebatujú o tom, ako sa kto oblieka, ale o tom určite, ako niektorej slečne narástol zadok či prsia, kto s kým zase chodí. Fantázii sa ani u nich medze nekladú. Kým sa ľudstvo nenaučí zaoberať vlastným životom a svojím Ja, budú tu aj klebety a fámy. Treba sa len vedieť nad nimi povzniesť.

Ako to vidíte vy

Takmer 40 % respondentov našej internetovej ankety uviedlo, že nepovedia len to, čo nevedia, a tak sa občas stane, že rozšíria i klebetu. Asi tretina čitateľov si myslí, že klebetenie zbližuje ľudí a pre šírenie nevinnej klebety by sa rozhodli napríklad v snahe zapadnúť do nového kolektívu. Takmer 11 % respondentov by podľa vlastných slov neváhalo začať šíriť klebetu o niekom, kto ich vytočil.

NA KOHO SA USMIALO ŠťASTIE

Do ankety sa zapojilo 920 respondentov. Výherkyňou dámskej vône Summer Time od Kate Moss je Tatiana Fanková z Priechodu.

Autor: k téme sa vyjadrujú psychologička Táňa Kusá, klinická psychologička Petra Scheberová