Letné kratochvíle pre deti

y, litre bublifuku a chlapcov potešíte jednoduchou kušou. Náklady sú minimálne.

Dúhové bubliny poletujúce vzduchom dokážu vyčariť na tvárach úsmev. Za fľaštičku s magickým roztokom síce v hračkárstve nenecháte veľa peňazí, po hodine zábavy sa však dostanete na dno v momente, keď vás to začalo baviť najviac. Je možné vyrobiť doma bublifuk, ktorý by fungoval rovnako spoľahlivo ako ten z obchodu? Ak ste to skúšali so saponátom a vodou, s najväčšou pravdepodobnosťou ste neuspeli. Bubliny takmer okamžite praskajú a nech sa akokoľvek snažíte, sú čoraz menšie a chúlostivejšie. Ako na to?

Večné bubliny

Existujú desiatky zaručených receptov, ktoré sa líšia iba v drobnostiach. Všetky však kombinujú tri dôležité zložky. Saponátový koncentrát pre tvorbu bublín, vodu pre rozriedenie a mazivo, ktorého úlohou je zmeniť vlastnosti roztoku tak, aby z neho bolo možné vyrábať veľké a trvanlivé bubliny. Najlepší bublifuk vyrobíte z obyčajnej jari, prevarenej vody a glycerínu, použiť však môžete aj iný penivý saponát a obyčajný stolový olej.

Nechajte v hrnci prevariť liter vody, aby ste ju zbavili nadbytočnej tvrdosti a chlóru. Keď začne chladnúť, ešte do teplej pridajte tri decilitre saponátu a deciliter glycerínu alebo oleja. Všetko poriadne premiešajte a nechajte vychladnúť. Odporúčame vyrobiť si bublifuk z niekoľkých dávok na jedenkrát. Ak ho necháte niekoľko dní odstáť, zmes sa dokonalejšie prepojí a bubliny budú kvalitnejšie.

S najväčšou pravdepodobnosťou neodoláte tomu, aby ste si skúsili fúkanie gigantických bublín priamo v byte. S detským nafukovacím bazénikom a veľkou skružou hravo zabalíte do bublín vaše deti a budete sa predbiehať v tom, kto nájde v domácnosti najlepší nástroj na tvorbu bublín.

Plastelína, ktorej bude stále dosť

Pýtajú za ňu viac, ako nám je milé, a v škatuľke jej je menej, ako očakávame. Vykašlite sa na predraženú plastelínu z obchodu a vyrobte si ju doma. Bude zaručene netoxická a svojou chuťou odradí deti, aby sa ňou v nesledovaných chvíľach kŕmili.

Zostaneme v kuchyni a siahneme po ingredienciách, o ktoré nie je nikdy núdza. Čo by ste povedali na jemnú a hustú pastu, ktorá neosychá a vydrží v chladničke niekoľko týždňov?
Zmiešajte dve šálky hladkej múky, šálku soli, prilejte k nim lyžicu stolového oleja a pridávajte v malých množstvách vodu, kým nebude možné vytvoriť husté a jemné cesto. Ak máte silný kuchynský robot alebo pekáreň na chlieb, využite pri miesení ich služby. Výsledkom bude hmota, ktorá je na nerozoznanie od modernej plastelíny, ktorú kúpite pod označením Play-Doh.

Z niekoľkých kilogramov múky vyrobíte viac plastelíny, ako potrebujete na vytvorenie busty v životnej veľkosti, no fádna hnedastá farba nie je to, po čom deti túžia. Skúste hmotu rozdeliť na niekoľko častí a do každej pridať potravinárske farbivo alebo na jemno nastrúhaný prášok z vodových farbičiek. Doma vyrobená plastelína sa síce farbami nevyrovná žiarivým, neónovým hmotám z obchodu, svoju úlohu však splní rovnako dobre.

Ak vás prestane baviť odkladať ju do chladničky, vždy môžete siahnuť po chémii na konzervovanie zaváranín, aby ste ju mohli skladovať aj pri izbovej teplote. Najlepšie na tom však je, že aj keď ju deti zašliapu do koberca, zbavíte sa jej hravo.

Pre ostrú mušku a zručnosť

Väčších chlapcov zasa zabaví drobné majstrovanie v dielni, kde si môžu vyrobiť hračku, s ktorou sa nudiť nebudú. Čo by ste povedali na jednoduchú kušu a terč? Zoberiete špajľu, vložíte ju do kuše, natiahnutú gumku zaistíte štipcom a ak ho uvoľníte, ľahučký šíp letí do polystyrénového terča.

Potrebovať budete asi 30 centimetrov dlhú, úzku hobľovanú doštičku, drevený štipec na bielizeň, teplákovú gumu, pripináčiky, lepidlo a vypísanú fixku.

Nakreslite si v strede dosky os, aby ste vedeli, kam umiestniť štipec a rúrku, ktorú ste vyrobili rozobraním fixky. Nezáleží na tom, akú techniku pri spájaní zvolíte. Použiť môžete klince, rovnakú úlohu však splní konštrukčné lepidlo na drevo pri lepení štipca a sekundové lepidlo pri osádzaní plastovej rúrky.

Kým spoje zaschnú, treba osadiť ešte gumu. Tu sa najlepšie osvedčili pripináčiky. Bude ju treba niekoľkokrát prestaviť tak, aby mala dostatočnú silu pre vymrštenie špajle, avšak iba toľko, aby ju udržal štipec. Aby ste nemuseli dlho experimentovať, pri prvom pokuse nastavte gumu tak, aby sa vo voľnom stave končila 5 centimetrom pred štipcom. Čím voľnejšia guma zostane, tým bude hračka bezpečnejšia.

Teraz prišiel rad na výrobu terča a šípov. Polystyrénová doska potiahnutá papierom je fajn, špajle zbavte brúsnym papierom ostrých hrán a hrotov.

Nezabúdajte však na bezpečnosť. Aj keď s voľnou gumou nemajú letiace špajle veľa sily, v smere streľby by nemal nik stáť. Usporiadajte si domáci turnaj a keď sa dohráte, odložte kušu pekne pod kľúč.