SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Ako je to s biopotravinami

Sú biopotraviny skutočne zdravšie ako bežné potravinárske produkty? Alebo ide len o šikovný obchodný trik, ako z nás vytiahnuť viac peňazí?



Keď kupujeme zeleninu, možno sa niekedy zamyslíme, v čom sa vlastne líši bio mrkva od jej obyčajnej kolegyne, ležiacej vo vedľajšom regáli. Žiaden veľký rozdiel asi na prvý pohľad neuvidíme, azda len cenový. Čo teda zrazu majú všetci s tými biopotravinami? Môže sa zdať, že ekofarmárstvo je súčasný módny výstrelok, ktorý šikovne využívajú obchodníci. Ale myšlienku ekologického hospodárstva začali hlásať vedci už v 30. rokoch minulého storočia.

Istý Lord Northbourne ako prvý použil termín organické farmárstvo vo svojej knihe Look to the Land (1939), keď opisoval farmu ako jeden organizmus, v ktorom sa treba harmonicky starať o všetky jednotlivé zložky a neznásilňovať pôdu s cieľom vyššej plodnosti. Podobné názory sa v rovnakom čase objavovali všade po svete vrátane USA, Švajčiarska, či Francúzska. Umelé hnojivá totiž vznikli už v 18. storočí a v masovom rozsahu sa začali používať počas prvej svetovej vojny. Boli lacné, účinné a ideálne pre svet, ktorý potreboval najrýchlejšie nakŕmiť čo najviac ľudí. Ich používanie sa však spolu s chemickými postrekmi po čase začalo negatívne prejavovať na kvalite potravín.

Ide to aj bez hnojív


V krátkosti by sme mohli povedať, že ekofarmárstvo nepoužíva syntetické pesticídy do prostredia, uchováva rôznorodosť ekosystému vrátane rastlín, hmyzu a zvierat, spotrebuje menej energie a produkuje menej odpadu než konvenčná farma. „Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje moderný spôsob hospodárenia na pôde s cieľom zvýšiť jej prirodzenú úrodnosť. Nepoužívajú sa priemyselné hnojivá, chemické prípravky, postreky, hormóny, syntetické látky a je zabezpečená šetrná starostlivosť o chované zvieratá. Cieľom je udržateľný a ekologicky vyvážený systém, ktorý produkuje kvalitné potraviny, chráni a využíva prírodné zdroje a krajinu,“ hovorí Zuzana Lehocká z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Za posledné roky sa tento spôsob hospodárenia rýchlo rozšíril prakticky po celom svete. „Veľký rozvoj zaznamenáva trh s ekologickými produktmi nielen v Európe a Severnej Amerike, ktoré predstavujú hlavné trhy s bioproduktmi a biopotravinami, ale tiež v množstve ďalších krajín vrátane rozvojových,“ dopĺňa Zuzana Lehocká.

Aj na Slovensku si dnes môžeme zadovážiť zeleninu, alebo mliečne výrobky od biovýrobcov. Ekologicky chované zvieratá majú väčšiu voľnosť, nie sú zavreté v maštaliach, či klietkach, čo sa napokon odráža aj na ich zdraví, aj na kvalite živočíšnych produktov. Napríklad anglické štúdie chovu prasiat poukazujú na to, že zvieratá, ktoré majú možnosť voľne sa pohybovať po vonku, prijímajú viac potravy, rýchlejšie priberajú, sú zdravšie a potrebujú preto menej liekov a veterinárnej starostlivosti, než tie, ktoré sú celý deň držané v chlievoch. Samozrejme, aj mäsové produkty majú potom celkom inú kvalitu. Z výskumu bioovocia a zeleniny tiež preukázateľne vyplýva, že sú v porovnaní s konvenčnými rastlinami výživnejšie. „Ekologická rastlinná produkcia obsahuje viac sušiny a menej vody, má vyšší obsah vitamínu C, v zelenine sa tiež potvrdil vyšší obsah železa a horčíka. Z výsledkov štúdií vykonaných v renomovaných európskych inštitúciách môžeme uviesť, že v zelenine z ekologického poľnohospodárstva bol nižší obsah nitrátov. Túto skutočnosť sme zistili i na našom Výskumnom pracovisku rastlinnej výroby v Piešťanoch pri hodnotení kvality zemiakov,“ dodáva Lehocká.

Viac peňazí za viac muziky


V súvislosti s biopotravinami sa často hovorí aj o ich cene. „Nie je bezpodmienečným pravidlom, že konzument musí za produkty v kvalite bio zaplatiť viac. Niektoré môžu stáť dokonca menej, ako konvenčné. Vo všeobecnosti je však cena za bio produkciu vyššia približne o 5 až 30 % v závislosti od jednotlivých produktov,“ vraví odborníčka. V cenovej výške sa totiž odráža niekoľko faktorov. Predovšetkým už nejde o veľkovýrobu, ale spracovávajú sa naraz rozličné produkty v malých množstvách, čo si vyžaduje oveľa viac ručnej práce na poli i pri spracovaní. Spomeňme si napríklad na veľké mliekarne a porovnajme ich s tradičnou malovýrobou syrov, alebo jogurtov. Okrem toho by sa produkcia ekovýroby mala spracovávať sezónne, neskladuje sa a preto sa ani chemicky neošetruje a nepripravuje na ďalšie spracovanie. Vzniká však vyššie riziko strát. Počas celého výrobného procesu a spracovania je zabezpečená kontrola kvôli ochrane spotrebiteľov pred falošnými bioproduktmi. Výrobky, pochádzajúce z ekologického systému hospodárenia, musia byť označené oválnou zelenou známkou Eko poľnohospodárstvo.

Alergie ustúpili

V piatich európskych krajinách prebehol rozsiahly výskum o účinkoch produktov ekohospodárstva. Sledoval 14 tisíc detí, ktoré bežne konzumovali biopotraviny. Podľa výsledkov sa u nich prejavil o 30% nižší výskyt alergií a ekzémov ako u ich rovesníkov. Mali tiež nižší index telesnej hmotnosti.

(spracované podľa www.biospotrebitel.sk)
Prečo je to tak?

Dôvod prečo sú biopotraviny lepšie a výživnejšie, stále nie je celkom vysvetlený. Výskumy však naznačujú, že ich kvalita je skutočne vyššia. Napríklad pri pokuse, ktorý spravili českí vedci, si laboratórne potkany vybrali radšej pšenicu dopestovanú ekologicky, než konvenčnou metódou. „Naši farmári sa sťažovali, že porasty, kde nehnoja priemyselnými hnojivami a nepoužívajú chémiu, poškodzuje lesná zver častejšie... Aj keď dnes ešte veda nevie presne povedať, prečo je to tak, isté vysvetlenie sa naskytuje. Napríklad môže ísť o zmenu zloženia frakcií bielkovín v zrne pšenice, alebo iné senzorické zloženie ekologicky dopestovanej produkcie a ďalšie faktory, ktoré čakajú na svoje odhalenie,“ dodávajú Marta Klimeková a Zuzana Lehocká.

(spracované podľa materiálu Marty Klimekovej a Zuzany Lehockej z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch na www.biospotrebitel.sk)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 741
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 896
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 610
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 042
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 737
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 380
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 786
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 468
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 288
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 133
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Premiér Igor Matovič.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič.

Neprehliadnite tiež

Ľudovít Winter

Detská psychologička o šikane: Západné krajiny hovoria o epidémii šikanovania

Šinková vraví, že chlapci sú šikanovaní častejšie.

Dokument Neviditeľná odhaľuje drsné zlyhania pôrodníctva. Zase

Režisérka Maia Martiniak odhalila, ako vyzerá trauma žien.

Záber z filmu Neviditeľná (Unseen) 2020

Autorka dokumentu o pôrodoch: Ak by som v nemocnici zasiahla, už by ma tam nepustili

Režisérka Maia Martiniak nakrútila film o pôrodnej traume.

Režisérka Maia Martiniak.