SME
reklama

Niektoré univerzity asi neprežijú

Akreditačná komisia musí na našich vysokých školách poupratovať. O celom procese sme hovorili s predsedom Akreditačnej komisie ĽUBOROM FIŠEROM.

Akreditačná komisia pod vedením Ľubora Fišera komplexne posudzuje a hodnotí  vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokých škôl, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky.  Šiestich súkromných sa to teraz ešAkreditačná komisia pod vedením Ľubora Fišera komplexne posudzuje a hodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokých škôl, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky. Šiestich súkromných sa to teraz eš (Zdroj: FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Vysoké školy s napätím očakávajú výsledky komplexnej akreditácie, ktorá ich rozdelí na univerzity, odborné a obyčajné vysoké školy. Verdikt síce vysloví ministerstvo školstva, ale na základe výsledkov Akreditačnej komisie.

Hovorili sme s predsedom Akreditačnej komisie ĽUBOROM FIŠEROM. S rozhovorom súhlasil s dôraznou podmienkou, že nebude hovoriť konkrétne o úrovni už akreditovaných škôl a komentovať ich výsledky.

Do konca septembra má prejsť 26 vysokých škôl komplexnou akreditáciou. Je začiatok júla, a takmer polovica škôl ešte nebola posúdená. Stihne to komisia?

„Ide o veľké množstvo práce, členovia Akreditačnej komisie, ako aj príslušných pracovných skupín boli a sú v tomto roku enormne zaťažení. Doteraz komisia uzavrela komplexnú akreditáciu 11 univerzít. Na tohtotýždňovom zasadnutí v Spišskej Kapitule posudzujeme ďalších 10 vysokých škôl. Zostávajúce dokončíme na augustovom zasadnutí v Bratislave.“

Vysoké školy by sa mali rozdeliť na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Môžete povedať, ktoré školy majú ohrozené postavenie univerzity?

„Nemôžem ich menovať. Nevieme, či náš návrh minister prijme, alebo odmietne.“

Pošuškáva sa, že niektorej z vysokých škôl, ktoré majú v názve univerzita, sa to predsa len dotkne.

„To ste povedali vy. Ale každá, ktorá nesplní kritériá, aj tak bude mať rok na odstránenie nedostatkov. Ak by ich do konca roka 2010 neodstránila, ministerstvo školstva v januári 2011 môže predložiť vláde návrh zákona, ktorý by určil začlenenie univerzity medzi vysoké školy. Vláda by mohla rozhodnúť o ich preradení.“

Ak by sa to teoreticky stalo, budú si univerzity musieť zmeniť názov?

„Ak by bola univerzita preradená medzi vysoké školy, titul vo svojom názve by nestratila.“

Navrhujete niektorú zaradiť ako odbornú vysokú školu?

„Zatiaľ to vychádza tak, že dve sú na hrane. V 14 dokončených hodnotiacich správach ani jednu vysokú školu nenavrhujeme zaradiť ako odbornú vysokú školu. Doteraz Akreditačná komisia ministerstvu školstva navrhuje začleniť štyri vysoké školy medzi univerzitné a 10 vysokých škôl do skupiny nezačlenených vysokých škôl (ani univerzitná, ani odborná vysoká škola).“

Ktoré hodnotiace kritérium je najčastejšou slabinou vysokých škôl?

„Väčšina vysokých škôl má problémy so splnením počtu študentov na prepočítaný počet profesorov, docentov a pracovníkov s titulom PhD., kde je tento pomer väčší než 20.“

Spĺňali školy podmienky pre akreditáciu študijných programov? Čo bolo ich slabou stránkou?

„Pre druhý a tretí stupeň, ako aj pre inauguračné a habilitačné komisie nedostatok profesorov mladších ako 65 rokov s plným pracovným úväzkom.“

Môže sa stať, že na základe výsledkov akreditácie sa zač〜nú vysoké školy spájať či združovať?

„Myslím si, že v len v nepatrnej miere, pretože v zmysle platných kritérií na akreditáciu dobré školy nebudú mať asi záujem spájať sa so školami, ktoré by im zhoršovali naplnenie kritérií.“

Ako sú na tom vysoké školy po personálnej stránke?

„Na túto otázku by som najradšej odpovedal po skončení procesu komplexných akreditácií. Ale už dnes možno povedať, že aj tie najlepšie univerzity môžu mať za dva-tri roky problémy s počtom profesorov pod 65 rokov a z toho vyplývajúcou garanciou študijných programov. Povedal som to aj rektorom Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity – že majú veľmi veľa garantov vo vysokom veku. O rok­dva môžu mať problém otvoriť študijný program, lebo im budú chýbať garanti. Vedúci katedry musia zaručiť kvalifikačný rast svojich zamestnancov.“

Stačí, aby bol garant profesorom?

„Pri posudzovaní študijných programov dávame pozor na to, či majú vyhovujúceho garanta. Niektoré školy si totiž navrhli garanta zo zahraničia, napríklad z Česka, čo je možné, ale ak je garantom riaditeľ podniku či nemocnice, máme pochybnosti, ako by sa venoval práci na fakulte. Rovnako striktne vyžadujeme, aby garant nebol len profesor, ale aby vykonával aj výskumnú činnosť.“

Univerzite Komenského chýbali tento akademický rok garanti pre päť študijných programov a hrozilo, že v nich neotvorí magisterské štúdium. Jej akreditáciu to ale nijako neovplyvnilo. Ako to je možné?

„To spolu nesúvisí. V hodnotiacich kritériách sa nehovorí, že fakulta musí mať všetky študijné programy. Univerzitou môže byť aj bez toho, aby mala zodpovedajúci počet študijných programov. Ale je pravda, že Univerzita Komenského jednoznačne urobila chybu – vedela, že nemá garantov. Ponúkli sme im možnosť, ako zachrániť niektoré programy. Využili cestu nových študijných programov, niektoré už boli aj schválené, napríklad žurnalistika má garanta profesora z príbuzného študijného programu a to z politológie.“

Potvrdil sa chýr o slabinách Katolíckej univerzity v Ružomberku a Univerzity J. Selyeho v Komárne?

„Uvedenými univerzitami sa budeme ešte len zaoberať, preto nemôžem poskytnúť relevantnú odpoveď.“

Výsledky akreditácie sa prejavia aj vo financovaní vysokých škôl. Ako sa ich to dotkne?

„Nový návrh delenia prostriedkov na rok 2010 je robený takým spôsobom, že peniaze fakulty budú dostávať podľa zadelenia odbornosti. Čím budú mať vyšší koeficient vedeckovýskumnej činnosti, tým budú mať viac peňazí.“

Niektoré školy, ktoré majú prevahu spoločenskovedných a humanitných odborov, ale repcú, že kritériá akreditácií sú diskriminačné.

„Keď som nastúpil vlani v septembri do funkcie, hneď na prvom zasadnutí niektorí členovia navrhovali, aby sme prehodnotili kritériá akreditácií, vraj niektoré nie sú dobré. Ale presvedčil som ich, že ak by sme pripustili diskusiu o kritériách, tak by sa mohlo stať, že komplexná akreditácia by sa neuskutočnila. Poznatky zbierame a po skončení komplexnej akreditácie ich zhodnotíme a navrhneme ministerstvu školstva, Rade vysokých škôl a Rektorskej konferencii zmeny.“

Každá vysoká škola si pred komplexnou akreditáciou robila samohodnotenie. A predsa sú niektoré prekvapené a nespokojné s výsledkom akreditácie.

„Skôr je to prípad niektorých vysokých škôl so zameraním na spoločenské vedy, adekvátnejšie sa zhodnotili tie z technických odborov.“

Nedostatky:
Ekonomická univerzita Bratislava
  • Od svojich profesorov ekonómie nepožaduje medzinárodné publikácie. Vedeckých pracovníkov orientuje na úzky slovenský a medzinárodný trh, príliš veľkú váhu pripisuje zborníkom z konferencií. Medzi fakultami sú veľmi veľké rozdiely v publikačnej úrovni. Mala by prijať nové kritériá na zisk titulu docent a profesor.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
  • Má pomerne nízke počty študentov denného štúdia, a iba obmedzený počet sa zúčastňuje medzinárodnej mobility. Pri výučbe málo využíva internet. Má vysoké prevádzkové náklady a nedostatok vlastných zdrojov na obnovu a rozvoj majetku. Mala by viac motivovať a hodnotiť svojich zamestnancov.
Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica
  • Má vysoký počet študentov na jedného učiteľa. Znížiť by mala počet študijných programov a zvýšiť ponuku študijných programov v cudzom jazyku.
VŠVU
  • Mala by poskytovať viac výučby v cudzích jazykoch, chýba jej samostatná katedra jazykov.
Technická univerzita Zvolen
  • Mala by zvýšiť rozpočet na vedecko výskumné aktivity a medzinárodnú spoluprácu. V získavaní grantov by mala využívať aj iné zdroje ako program VEGA. Perspektívne zvážiť organizačné usporiadanie pre duplicitný výskum na viacerých fakultách.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava
  • Mala by zlepšiť materiálno-technické a priestorové vybavenie. Aktivovať denné štúdium v zdravotníckych študijných programoch. Zabezpečiť v najbližšom čase kontinuitu garantov pre študijné programy vzhľadom na ich vek nad 60 rokov.
Zdroj: Hodnotiace správy Akreditačnej komisie
Prednosti:

Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice
  • Náročný habilitačný a inauguračný proces je otvorený nielen domácim špičkovým vedecko-pedagogickým zamestnancom, ale aj odborníkom z popredných domácich a zahraničných inštitúcií. Proces habilitačných konaní a konaní na vymenúvanie profesorov je nadštandardný.
Zdroj: Hodnotiace správy Akreditačnej komisie

Autor: Jarmila Horáková / Škola, rodina

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 149
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 442
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 592
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 295
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu