Niektoré univerzity asi neprežijú

Vysoké školy s napätím očakávajú výsledky komplexnej akreditácie, ktorá ich rozdelí na univerzity, odborné a obyčajné vysoké školy. Verdikt síce vysloví ministerstvo školstva, ale na základe výsledkov Akreditačnej komisie.

Hovorili sme s predsedom Akreditačnej komisie ĽUBOROM FIŠEROM. S rozhovorom súhlasil s dôraznou podmienkou, že nebude hovoriť konkrétne o úrovni už akreditovaných škôl a komentovať ich výsledky.

Do konca septembra má prejsť 26 vysokých škôl komplexnou akreditáciou. Je začiatok júla, a takmer polovica škôl ešte nebola posúdená. Stihne to komisia?

„Ide o veľké množstvo práce, členovia Akreditačnej komisie, ako aj príslušných pracovných skupín boli a sú v tomto roku enormne zaťažení. Doteraz komisia uzavrela komplexnú akreditáciu 11 univerzít. Na tohtotýždňovom zasadnutí v Spišskej Kapitule posudzujeme ďalších 10 vysokých škôl. Zostávajúce dokončíme na augustovom zasadnutí v Bratislave.“

Vysoké školy by sa mali rozdeliť na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Môžete povedať, ktoré školy majú ohrozené postavenie univerzity?

„Nemôžem ich menovať. Nevieme, či náš návrh minister prijme, alebo odmietne.“

Pošuškáva sa, že niektorej z vysokých škôl, ktoré majú v názve univerzita, sa to predsa len dotkne.

„To ste povedali vy. Ale každá, ktorá nesplní kritériá, aj tak bude mať rok na odstránenie nedostatkov. Ak by ich do konca roka 2010 neodstránila, ministerstvo školstva v januári 2011 môže predložiť vláde návrh zákona, ktorý by určil začlenenie univerzity medzi vysoké školy. Vláda by mohla rozhodnúť o ich preradení.“

Ak by sa to teoreticky stalo, budú si univerzity musieť zmeniť názov?

„Ak by bola univerzita preradená medzi vysoké školy, titul vo svojom názve by nestratila.“

Navrhujete niektorú zaradiť ako odbornú vysokú školu?

„Zatiaľ to vychádza tak, že dve sú na hrane. V 14 dokončených hodnotiacich správach ani jednu vysokú školu nenavrhujeme zaradiť ako odbornú vysokú školu. Doteraz Akreditačná komisia ministerstvu školstva navrhuje začleniť štyri vysoké školy medzi univerzitné a 10 vysokých škôl do skupiny nezačlenených vysokých škôl (ani univerzitná, ani odborná vysoká škola).“

Ktoré hodnotiace kritérium je najčastejšou slabinou vysokých škôl?

„Väčšina vysokých škôl má problémy so splnením počtu študentov na prepočítaný počet profesorov, docentov a pracovníkov s titulom PhD., kde je tento pomer väčší než 20.“

Spĺňali školy podmienky pre akreditáciu študijných programov? Čo bolo ich slabou stránkou?

„Pre druhý a tretí stupeň, ako aj pre inauguračné a habilitačné komisie nedostatok profesorov mladších ako 65 rokov s plným pracovným úväzkom.“

Môže sa stať, že na základe výsledkov akreditácie sa zač〜nú vysoké školy spájať či združovať?

„Myslím si, že v len v nepatrnej miere, pretože v zmysle platných kritérií na akreditáciu dobré školy nebudú mať asi záujem spájať sa so školami, ktoré by im zhoršovali naplnenie kritérií.“

Ako sú na tom vysoké školy po personálnej stránke?

„Na túto otázku by som najradšej odpovedal po skončení procesu komplexných akreditácií. Ale už dnes možno povedať, že aj tie najlepšie univerzity môžu mať za dva-tri roky problémy s počtom profesorov pod 65 rokov a z toho vyplývajúcou garanciou študijných programov. Povedal som to aj rektorom Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity – že majú veľmi veľa garantov vo vysokom veku. O rok­dva môžu mať problém otvoriť študijný program, lebo im budú chýbať garanti. Vedúci katedry musia zaručiť kvalifikačný rast svojich zamestnancov.“

Stačí, aby bol garant profesorom?

„Pri posudzovaní študijných programov dávame pozor na to, či majú vyhovujúceho garanta. Niektoré školy si totiž navrhli garanta zo zahraničia, napríklad z Česka, čo je možné, ale ak je garantom riaditeľ podniku či nemocnice, máme pochybnosti, ako by sa venoval práci na fakulte. Rovnako striktne vyžadujeme, aby garant nebol len profesor, ale aby vykonával aj výskumnú činnosť.“

Univerzite Komenského chýbali tento akademický rok garanti pre päť študijných programov a hrozilo, že v nich neotvorí magisterské štúdium. Jej akreditáciu to ale nijako neovplyvnilo. Ako to je možné?

„To spolu nesúvisí. V hodnotiacich kritériách sa nehovorí, že fakulta musí mať všetky študijné programy. Univerzitou môže byť aj bez toho, aby mala zodpovedajúci počet študijných programov. Ale je pravda, že Univerzita Komenského jednoznačne urobila chybu – vedela, že nemá garantov. Ponúkli sme im možnosť, ako zachrániť niektoré programy. Využili cestu nových študijných programov, niektoré už boli aj schválené, napríklad žurnalistika má garanta profesora z príbuzného študijného programu a to z politológie.“

Potvrdil sa chýr o slabinách Katolíckej univerzity v Ružomberku a Univerzity J. Selyeho v Komárne?

„Uvedenými univerzitami sa budeme ešte len zaoberať, preto nemôžem poskytnúť relevantnú odpoveď.“

Výsledky akreditácie sa prejavia aj vo financovaní vysokých škôl. Ako sa ich to dotkne?

„Nový návrh delenia prostriedkov na rok 2010 je robený takým spôsobom, že peniaze fakulty budú dostávať podľa zadelenia odbornosti. Čím budú mať vyšší koeficient vedeckovýskumnej činnosti, tým budú mať viac peňazí.“

Niektoré školy, ktoré majú prevahu spoločenskovedných a humanitných odborov, ale repcú, že kritériá akreditácií sú diskriminačné.

„Keď som nastúpil vlani v septembri do funkcie, hneď na prvom zasadnutí niektorí členovia navrhovali, aby sme prehodnotili kritériá akreditácií, vraj niektoré nie sú dobré. Ale presvedčil som ich, že ak by sme pripustili diskusiu o kritériách, tak by sa mohlo stať, že komplexná akreditácia by sa neuskutočnila. Poznatky zbierame a po skončení komplexnej akreditácie ich zhodnotíme a navrhneme ministerstvu školstva, Rade vysokých škôl a Rektorskej konferencii zmeny.“

Každá vysoká škola si pred komplexnou akreditáciou robila samohodnotenie. A predsa sú niektoré prekvapené a nespokojné s výsledkom akreditácie.

„Skôr je to prípad niektorých vysokých škôl so zameraním na spoločenské vedy, adekvátnejšie sa zhodnotili tie z technických odborov.“Ekonomická univerzita BratislavaAkadémia Policajného zboru v BratislaveUniverzita Mateja Bela Banská BystricaVŠVUTechnická univerzita ZvolenVysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava Zdroj: Hodnotiace správy Akreditačnej komisieUniverzita veterinárskeho lekárstva Košice Zdroj: Hodnotiace správy Akreditačnej komisie

Nedostatky:

• Od svojich profesorov ekonómie nepožaduje medzinárodné publikácie. Vedeckých pracovníkov orientuje na úzky slovenský a medzinárodný trh, príliš veľkú váhu pripisuje zborníkom z konferencií. Medzi fakultami sú veľmi veľké rozdiely v publikačnej úrovni. Mala by prijať nové kritériá na zisk titulu docent a profesor.

• Má pomerne nízke počty študentov denného štúdia, a iba obmedzený počet sa zúčastňuje medzinárodnej mobility. Pri výučbe málo využíva internet. Má vysoké prevádzkové náklady a nedostatok vlastných zdrojov na obnovu a rozvoj majetku. Mala by viac motivovať a hodnotiť svojich zamestnancov.

• Má vysoký počet študentov na jedného učiteľa. Znížiť by mala počet študijných programov a zvýšiť ponuku študijných programov v cudzom jazyku.

• Mala by poskytovať viac výučby v cudzích jazykoch, chýba jej samostatná katedra jazykov.

• Mala by zvýšiť rozpočet na vedecko výskumné aktivity a medzinárodnú spoluprácu. V získavaní grantov by mala využívať aj iné zdroje ako program VEGA. Perspektívne zvážiť organizačné usporiadanie pre duplicitný výskum na viacerých fakultách.

• Mala by zlepšiť materiálno-technické a priestorové vybavenie. Aktivovať denné štúdium v zdravotníckych študijných programoch. Zabezpečiť v najbližšom čase kontinuitu garantov pre študijné programy vzhľadom na ich vek nad 60 rokov.

Prednosti:

• Náročný habilitačný a inauguračný proces je otvorený nielen domácim špičkovým vedecko-pedagogickým zamestnancom, ale aj odborníkom z popredných domácich a zahraničných inštitúcií. Proces habilitačných konaní a konaní na vymenúvanie profesorov je nadštandardný.

Autor: Jarmila Horáková / Škola, rodina