Kedy je asertívne efektívne?

Asertívna komunikácia sa v poslednom období akoby stala doménou podnikateľov, manažérov a zamestnancov nadnárodných korporácií, ktorí sa ju húfne učia na rýchlokurzoch a oduševnene nasávajú jej techniky. Koniec koncov, firma postavená na ľuďoch, ktorí sú za každých okolností schopní nepodľahnúť manipulácii, agresivite, ale ani pasivite, by na prvý pohľad mala byť odsúdená na úspech. Či nie?

Ako na to?

„Asertívna komunikácia je schopnosť vyjadriť pozitívne, ale i negatívne myšlienky a pocity otvorene, priamo a bez manipulácie. Jedným z pilierov, na ktorých je založená, je, že človek má právo sám riadiť a posudzovať vlastné správanie a emócie a byť za ne zodpovedný,“ hovorí odborník na komunikáciu Branislav Jelenčík.

Každý z nás sa niekedy v živote cítil zraniteľný neochotným prístupom obchodného partnera, nezmyselnou požiadavkou šéfa, s ktorou sa na nás veselo obracia v piatok o 16.20, či podpásovou kritikou kolegu z vedľajšieho oddelenia. Viac ako prejsť do priamej agresie alebo, naopak, stiahnuť sa a pustiť sa do submisívneho pritakávania, sa v krušných chvíľach vyplatí vedieť povedať nie a uplatniť si právo byť nezávislý od dobrej vôle druhého.

„Asertívna komunikácia však nie je zložka v mozgu, ktorá sa nám bezpečne rozbalí vždy, keď to budeme potrebovať. Naopak, azda najdôležitejšia súčasť akejkoľvek komunikácie je príprava,“ vysvetľuje Branislav Jelenčík. Len ak dokážeme rátať s rôznymi alternatívami smerovania diskusie, z nej totiž môžeme vyjsť víťazne. Z tohto pohľadu je ideálne, ak komunikáciu iniciujeme a zároveň sme na ňu pripravení. „Naopak, nebezpečná je komunikácia, ktorá je vnútená a na ktorú pripravení nie sme. Čo majú Slováci mimoriadne radi, je ‚rozštekať sa‘, hoci bez akejkoľvek prípravy,“ hovorí odborník na komunikáciu. „To je, myslím, najhoršia situácia zo všetkých, pretože ak sám vyvolám nezmyselnú komunikáciu, nemám potom veľmi kam ustupovať.“

Od zajtra som asertívna!

V prvom rade treba rozlišovať medzi asertívnym správaním a asertívnou komunikáciou. Asertivita je odrazom psychovýbavy človeka – jeho modelov správania, histórie, výchovy, prostredia, v ktorom žije. Chlapec z vidieka, ktorý sa musel predierať cez potýčky od výmyslu sveta alebo bol najmladší v bande, bude podľa odborníka neraz bez prípravy asertívnejší ako slečna manažérka, ktorá navštevuje svoj šiesty rýchlokurz.

„Dôvod je jednoduchý – on sa totiž o svoje miesto v kolektíve musel takýmto spôsobom činiť odjakživa. Prirodzene, aj keď je človek plachý, cíti sa v ústraní, dokáže sa po určitom čase asertívnej komunikácii naučiť. Je tu však problém, ktorý lektori asertivity neradi pripúšťajú. Keď si niekto zaplatí kurz, často očakáva, že na druhý deň vletí kdesi – do firmy alebo do spálne – a presadí sa. No až takto jednoznačne to fungovať nemusí,“ upozorňuje Branislav Jelenčík a dodáva, že aj v asertivite je najdôležitejšie nájsť si vlastný rukopis: „Útle mladé žieňa len ťažko nadobudne robustný štýl asertívnej komunikácie, aký má napríklad päťdesiatročný žoviálny politik.“ Je dôležité nenapodobňovať iných, inak hrozí, že budeme na okolie pôsobiť nedôveryhodne.

Asertivita – vždy a všade?

Keď ľudia začnú asertívne komunikovať v rôznych sférach života, nadobúdajú pocit, že vedia presadiť svoj názor, čo pre väčšinu z nich býva príjemné zistenie. No čo ak sa stretnú s rovnako asertívnym človekom? „Neraz dochádza k patovej situácii - obaja sú takí asertívni, že sa jednoducho nepohnú. Rovnako sa môžu ocitnúť zoči-voči ľuďom, ktorí nepoznajú asertívne techniky a pri takejto konfrontácii majú pocit, že prehrávajú,“ hovorí Branislav Jelenčík. Hoci asertivita by mala byť hrou, kde víťazia obe strany, už samotný pojem „sebapresadenie“ naznačuje istú asymetriu - akoby rátal s maličkým ústupkom protistrany.

Preto by náš život nemal byť o tom, že sme sa na kurze naučili asertivite a z investovaných peňazí vyťažíme, čo sa len dá, tak, že ju budeme používať 24 hodín denne. „Aj skutočnosť, že sa viem presadiť vždy a všade, má určitú ‚inkubačnú dobu‘ a skôr či neskôr začne okoliu prekážať. Človek vysokej úrovne komunikatívnosti a noblesy vhodne volí okamihy, kedy sa k asertivite prikloniť. Ak napríklad v práci permanentne vyžarujeme asertívny postoj, môžeme sa stať v kolektíve, vyjadrené mierne, nekompatibilnými,“ vysvetľuje Branislav Jelenčík. „Zrelý jedinec nemusí mať vždy úžasný pocit z výsledku, ktorý asertívnymi technikami dosiahne. Aj vtedy, ak získa to, čo chcel, úplne elegantným a legitímnym spôsobom.“