Magnetizmus nemusí byť ilúzia

Človek žije svoj každodenný život s viac-menej zabehanými pravidlami. Je mu jasné, že sa električka nikdy nevznesie do vzduchu, že mu jakživ nepríde na účet desaťtisíc eur od veliteľa vesmírnej flotily Aštara Šerana a že komerčné rádiá nebudú rotovať kvalitnú pesničku. A potom príde drobnosť, čo ho vytrhne z jeho spokojnosti obyvateľa solídne zhlobeného sveta.


Autor tohto článku hneď na úvod vyhlasuje, že je skeptik. Pri termínoch ako čakry a astrálne telo sa mu vyhadzujú vyrážky, a keď sa ho niekto na stretnutí ako prvé spýta, v akom znamení sa narodil, zaradí dotyčného do kategórie „problematický“.

Skrátka a dobre – myslí si, že svet je dostatočne vzrušujúce miesto aj bez takýchto kydov.

Ľuba je moderná mladá žena. Má zaujímavé zamestnanie, netrpí ani latentným exhibicionizmom - je to ona, čo vníma svet spoza objektívu. Autor pri prezeraní Ľubinej internetovej stránky narazil na fotografiu, na ktorej sedí za stolom a na hrudi drží príbor. Nasledovná komunikácia cez čet prebiehala asi takto:

A: Pobavila ma tvoja fotka, dobra parodia na tych vselijakych magnetickych sarlatanov

L: To nie je parodia

A: Ako to?

L: Ja ten pribor na hrudi naozaj udrzim

A: Nerob si zo mna srandu

L: Ukazem ti to

Na ďalší týždeň sme sa stretli v reštaurácii a prišla reč aj na magnetizmus. Predviedla mi ho vskutku demonštratívne: vybrala z „kýblika“ na stole nôž, odbalila z neho servítku a dala mi ho do ruky – prilož si ho sám, aby si mi veril. Na požiadanie sa trochu predklonila, aby nôž neostal ležať na hrudi vlastnou váhou, takže podklad a stolová doska zvierali rovných 90 stupňov. Ale na moje veľké prekvapenie posledné dva milimetre priam poskočil, doslovne docvakol. A ostal visieť.

Ľuba svoju schopnosť nepovažuje za zvlášť výnimočnú a už vôbec za nič praktické. Prišla na to, keď pozerali s kamarátkou v televízii reláciu o niekom, kto udrží na hrudi žehličku, tak si povedala – keď to dokáže on, dokážem to aj ja. Príbor udržala, so žehličkou to radšej neskúšala. Môžeme žiť vo svete, v ktorom niet miesta pre iracionálne javy. Určiť, čo je iracionálne, je však veľmi problematické. Pre newtonovca by bola šamanizmom aj einsteinovská fyzika. A apriori odmietať veci, ktoré vidíme na vlastné oči – to sa podobá na chlapíka, ktorý videl v zoo po prvýkrát v živote žirafu a odchádzal so slovami – aj tak také zviera neexistuje.

Tuk?

To nie je možné, namietali známi. Musela mať na pokožke tuk, na ktorý sa nožík skrátka nalepil.

Racionálny človek hľadá racionálne vysvetlenie medzi svojimi. Sysifos, klub českých skeptikov, sa zaoberal prípadom slávneho „magnetického muža“ Romana Valíčka, ktorý na sebe udrží rôzne predmety a získal šesťnásobný zápis do Guinessovej knihy rekordov, kde je, mimochodom, plnenie podmienok preverené medzinárodnou komisiou a nedá sa predpokladať, že by neprišli na použitie lepidiel, fólií alebo vopred pripravených predmetov.

Prednosta Fakultnej nemocnice Vinohrady v Prahe Petr Arenberger vysvetľuje priľnavosť kože takto: „Najvrchnejšia vrstva kože – zrohovatená – je zložená z niekoľkých radov buniek, ktoré sú prakticky odumreté a pred začiatkom odlupovania zodpovedajú za hrubý a nerovný vzhľad kožného povrchu, zjavný pod mikroskopom. V spolupráci s kožnými sekrétmi – potom a mazom – je potom koža schopná pod vhodným uhlom krátkodobo udržať niektoré predmety.“

Tak som to skúsil. Ale úprimne, neudržal som ani kancelársku sponku. Rozhodol som sa mastnote trochu pomôcť a natrel som si hruď polcentimetrovou vrstvou mastného výživného krému. Sponka sa už udržala, ale jednoeurovka nie a nožík už vôbec nie.

V článku na stránke klubu Sisyfos sa ďalej píše, že Romana Valíčka skúmali docenti Ladislav Sklenák a Vladimír Lysenko z Ostravskej univerzity. Tí dospeli k názoru, že ide o jav spojený s elektrickými silami, ktorý „pripomína schopnosti elektrických úhorov či raje. Pán Valíček zatiaľ elektrické výboje nevydáva.“

Malajzijský magnet

Moravák Roman Valíček je schopný udržať aj nekovové veci, známe sú videá, ako chodí s na hrudi „nalepenou“ vlastnou malou dcérou, takže by sme asi od začiatku mali považovať slovo ľudský magnetizmus za metaforu, nie exaktný pojem.

Niektorí ľudia udržia len kovové predmety. Jeden z najznámejších magnetických mužov je Liew Thow Lin z Malajzie. Svoje schopnosti predviedol ikskrát a na rôznych fórach, a je špecifický tým, že si priloží na telo kovový predmet a nechá doň búšiť kladivom – a vec neodpadne.

Linove schopnosti dôkladne skúmali na Malajzijskej technologickej univerzite. „Jeho koža dokáže bez akýchkoľvek pochybností zachytávať kovové predmety,“ vyhlásil profesor doktor Mohamed Amin Alias. „Tieto schopnosti nie sú žiadnou ilúziou. Jeho dvaja synovia a dvaja vnuci majú tiež podobné schopnosti. Bude to geneticky podmienené.“

Slovenská magnetická legenda

Najznámejším slovenským magnetickým mužom bo Karol Ostertág, ktorý zomrel v decembri minulého roka. Svoje zvláštne schopnosti objavil až po smrti manželky, v čase, keď veľmi ťažko znášal samotu. Potom vystupoval na súťažiach silákov, ale aj na akciách doma, aj vo svete, v Amsterdame dokonca pred kráľovnou Beatrix. Dostatočný počet svedkov potvrdzuje, že jeho výkony neboli nejakou copperfieldovskou ilúziou, ale on sám nikoho nenútil, aby mu uveril.

Jeho agent Ján Halász spomína na jedno vystúpenie pre vynálezcov, držiteľov technických patentov. „Pamätám si, ako sa tlačili na parkete, kde mal Karol prezentáciu. Tlačili sa k nemu, chceli byť čo najbližšie. Keby v jeho práci bol nejaký fígeľ, neverím, že by na to títo technicky zameraní ľudia neprišli.“

Redaktor denníka Korzár Marián Betík zasa v článku píše, že bol na vlastné oči svedkom, ako na seba prikladá predmety „magnetický muž“ z východu Július Ruščin – a uvádza aj skeptický komentár docenta z katedry biofyziky UPJŠ Jozefa Uličného, ktorý, stručne povedané, neverí.

Štúdie chýbajú

Schopnosť udržať na tele rôzne kovové predmety nebola nikdy uspokojivo vysvetlená ani podľa revízneho lekára Branislava Vopálenského. Na jednej strane stoja ľudia, ktorí boli svedkami tohto zvláštneho javu, na druhej strane vedci, ktorí tento jav kategoricky popierajú. Zvláštne na tom je, že napriek ich skepticizmu nie sú k dispozícii žiadne seriózne vedecké štúdie, ktoré by tento jav potvrdzovali alebo vyvracali. Biofyzici tvrdia, že prirodzený telesný magnetizmus nie je natoľko silný, aby udržal kovové predmety na ľudskom tele. „Možno by pomohlo realizovať serióznu biofyzikálnu štúdiu, kde by sa dala reálne zmerať sila, ktorou sú predmety priťahované a pokúsiť sa nájsť na tento jav vysvetlenie,“ uzatvára Vopálenský.

Vtip o žirafe

Autor: Marián Jaslovský /VÍKEND