Veronika Blahová: Baví ma rozbiehať nové veci

Ženu, ktorá za 27 rokov života stihla vymyslieť a rozbehnúť úspešný časopis, zaviesť na Slovensku novú banku, aby dnes mohla šéfovať miestnemu zastúpeniu spoločnosti zvučného mena, som si predstavila asi ako Mirandu zo seriálu Sex v meste, tvrdú a cynickú. Aký omyl! Na mieste stretnutia ma čaká úžasne milá, usmievavá tvár, z ktorej len tak sála pozitívna energia.

Ako vyzerá váš pracovný deň?

Moja práca je v podstate organizačná, pretože mám na starosti celý chod realitnej spoločnosti, marketing a tiež našich maklérov, aby dosahovali dobré výsledky. No veľmi ma baví predávať, takže sa venujem aj jednotlivým klientom, snažím sa chodiť na obhliadky, ukazovať nehnuteľnosti. Akoby som teda zastávala dve pozície.

Keďže sme mladý tím, ani to nevnímam ako prácu. Teším sa na každý deň, nevstávam ráno s tým, že si poviem, ako sa mi dnes nechce. Skôr naopak, som v práci odkedy dokedy treba. Môj manžel veľa cestuje, takže keď je preč, som v kancelárii vždy dlho do noci, aby som už okolo šiestej mohla skončiť, keď ho mám doma.

„Už“ o šiestej?

Keďže sa naša spoločnosť rozbieha, práce je dosť. Je až neuveriteľné, že teraz, keď je kríza, sme viac zaneprázdnení, ako keď nebola. Klientov je veľa, a najmä čas trvania jednej transakcie sa predĺžil. Ľudia viac rozmýšľajú, hľadajú, možno aj trošku špekulujú. Kedysi ste klientovi ukázali tri byty a on si vybral. Dnes ich chce vidieť oveľa viac.

Zároveň sa venujeme klientom, ktorí majú záujem investovať do nehnuteľností v zahraničí. Vzhľadom na aktuálnu kombináciu nízkeho kurzu dolára a situácie na americkom realitnom trhu viacero Slovákov hľadá na kúpu apartmány a domy v USA, prevažne v Miami a New Yorku.

Ako si máme predstaviť „slovenskú“ luxusnú nehnuteľnosť?

Nehnuteľnosti u nás – chvalabohu ani cenovo, ale ani inak - nie sú porovnateľné s nehnuteľnosťami na francúzskej riviére či v Monaku. My sa nesnažíme diktovať, ako musí vyzerať „správny“ dom alebo byt. Venujeme sa najluxusnejším nehnuteľnostiam, ktoré sú v danej krajine k dispozícii. Sú to vily, apartmány, ale rovnako aj malé byty v historickom centre mesta, na pešej zóne. Musia však byť niečím výnimočné. Čo sa týka Bratislavy, obchodujeme najmä s nehnuteľnosťami v Starom Meste, na hradnom kopci a na Kolibe.

No kým v Anglicku budú do najvyššieho segmentu nehnuteľností zrejme patriť nádherné viktoriánske zámočky, my nič také nemáme.

Na hradnom kopci v Bratislave stoja napríklad krásne domy stavané v modernom štýle. V iných uličkách pod Hradom by ste našli aj historické vily, ktorými sa možno kochať, ibaže sa o nich príliš nerozpráva. V zahraničí však bývajú takéto stavby väčšinou zrekonštruované.

Predávali ste niekedy dom, ktorý by ste si najradšej boli nechali?

Áno, ale ten nakoniec ani nebol na predaj. Klient mal oň veľký záujem, ale majiteľ ho nechcel predať ani za svet. Hovorí sa, že všetko sa dá kúpiť, otázna je len cena, no vtedy som zistila, že nie vždy to tak je. Rovnaký dom by sa síce dal postaviť kdekoľvek, ale rozhoduje lokalita. Majiteľ spomínaného domu si uvedomuje, že druhé také miesto už nenájde.

Kanceláriu medzinárodnej spoločnosti na Slovensku ste rozbehli pred rokom. Neľutujete, že ste sa na to dali práve v čase, keď najviac zúrila finančná kríza?

Možno by človek povedal, že to nie je práve ideálne. No ja som rada, že sme nezačali o pol roka skôr. Štartovali sme práve vtedy, keď kríza prišla na Slovensko, preto poznáme len tento aktuálny realitný trh. U nás vo firme nikdy nevládla depresia spôsobená tým, že sa dovtedy predávalo ako po masle a zrazu nastal zlom. Atmosféra v tíme je veľmi dôležitá, najmä keď sa venujete obchodu. My sme veci od začiatku brali reálne a žiaden prepad nálady sa preto nedial. Keď sa však pozrieme do histórie, v každej kríze boli spoločnosti, ktoré z nej vyšli obohatené. Len ľudia museli byť pripravení. Všetko je iba o schopnosti zmeniť sa, využiť príležitosť. Vedia to najmä menšie spoločnosti, postavené na niekoľkých ľuďoch, tie sa ľahšie dokážu prispôsobiť.

Mnoho developerov tipuje, kedy sa obchod s nehnuteľnosťami znova naštartuje. Dá sa také niečo vôbec predpovedať?

Samozrejme, ani my nemáme vešteckú guľu, aby sme povedali, kedy presne príde zmena. No bude to vtedy, keď ceny dopytu a ponuky budú v rovnováhe. Dnes je medzi nimi ešte stále medzera. Ani jednej strane sa však nedá nič vyčítať.

Keď kupujete, chcete kúpiť čo najlacnejšie, keď predávate, chcete predať čo najdrahšie. Až vývoj ukáže, kde sa spomínaná rovnováha reálne nachádza. Myslím si, že to žiaden realitný maklér ani analytik nevie presne povedať. Nehovoriac o tom, že situácia, aká je na Slovensku dnes, je pre nás neznáma, prechádzame niečím úplne novým. Od deväťdesiatych rokov až doteraz ceny neustále iba rástli, veď preto je tu i toľko developerov a nehnuteľností – bol to vynikajúci biznis, a stále je.

K práci s realitami ste sa dostali z vlastnej iniciatívy?

Ja som vždy chcela podnikať. Keď som skončila vysokú školu, s manželom - vtedy ešte priateľom, sme vymýšľali, čo budeme robiť. Lenže ako študenti sme nemali milióny, aby sme realizovali naše plány. Veľa sme predtým cestovali, a tak sme nejako prišli na to, že na Slovensku ešte v tom čase, pred piatimi rokmi, neexistoval časopis určený zahraničným návštevníkom. Vymysleli sme teda ešte s jedným kamarátom magazín v angličtine.

Nazvali sme ho Enjoy Bratislava. Boli v ňom prvotné informácie, ktoré zahraničný návštevník dostane, keď príde do mesta. Obehali sme všetky hotely, nosili sme ho na ambasády, na konzuláty, zohnali sme inzerciu. Bolo to niečo, čo sme vedeli vytvoriť ihneď a s malými nákladmi. Časopis som viedla tri roky, no medzičasom som už rozbehla ďalšie veci, až toho bolo zrazu priveľa. Doobeda som robila jedno, poobede druhé a večer tretie.

Okrem iného aj založenie internetovej banky na Slovensku...

Áno, banka v tom čase totiž prichádzala na slovenský trh z Poľska, kde sa tento projekt zrealizoval prvýkrát. Keďže ho k nám prichádzali zaviesť poľskí manažéri a ja ovládam plynulo poľštinu, lebo som v tejto krajine tri roky žila, oslovili ma, či by som nechcela projekt riadiť. Celé to trvalo rok a pol, mala som na starosti rozbeh všetkých pobočiek na Slovensku.

Musím povedať, bola to skvelá skúsenosť - jednak prácou v medzinárodnom tíme, ako aj tým, že ma veľmi baví rozbiehať niečo nové. Nebola to žiadna skostnatená organizácia, nemuseli sme bojovať s byrokraciou, boli sme samí mladí ľudia, ktorí sa snažia, sú nadšení a realizujú sa. Čo nie je v bankovníctve obvyklé. Neskôr som však dostala ponuku od spoločnosti, ktorá uvažovala o založení slovenskej pobočky luxusnej realitnej kancelárie. Musela som sa rozhodnúť. Na jednej strane som mala časopis, na druhej banku, ešte som viedla aj jednu asociáciu. Vtedy som vlastne nadobudla pocit, že takto asi život nemá vyzerať. Preto som časopis
predala.

Nemrzelo vás to?

Bolo mi to veľmi ľúto, predsa len, keď niečo „vychováte“ od začiatku, je to akoby vaše dieťa. Som však veľmi rada, že časopis dodnes vychádza, inak by ma to asi mrzelo viac. Tiež som si uvedomila, že keď chce človek rásť, musí sa vedieť odpútať a niečoho sa vzdať. Takže som predala časopis, práve sa mi končila spolupráca s bankou, jej centrála a všetky pobočky fungovali. Možno to znie, že všetko išlo veľmi plynulo, ale v skutočnosti to pre mňa bolo naozaj hektické obdobie. Medzičasom sme bývali ešte rok na Ukrajine, kde pre zmenu zakladal firmu manžel.

Obaja ste očividne dosť podnikaví. Ako ste sa zoznámili?

Po skončení strednej školy v Ríme som sa vrátila na Slovensko na vysokú školu. A tam som ho stretla. Je to celkom vtipný príbeh - ja som sa vtedy práve rozišla s predchádzajúcim priateľom, a keď sa to Marek, môj terajší manžel, dozvedel, zorganizoval cez našich kamarátov „náhodné“ stretnutie. Tí ma „akože“ zobrali von do kaviarne a on „práve vtedy“ išiel okolo (smiech).

Potom sme už každé leto ako študenti chodievali spolu pracovať do Ameriky, po vysokej sme založili časopis a po ďalších troch rokoch sme sa sťahovali do Kyjeva. Na Ukrajine sme žili rok, ja som počas tohto obdobia časopis manažovala cez internet. Kyjevom sme boli nadšení, je to nádherné mesto plné zelene.

Ukrajinci sú fantastickí - sú pracovití, ale vedia sa aj baviť. Myslím si, že o tomto päťdesiatmi-liónovom národe máme skreslenú mienku. Každý z našich priateľov, kto nás navštívil, bol veľmi milo prekvapený. Ľudia po práci posedávajú vonku v parkoch, popíjajú pivo alebo hrajú šach – jednoducho tam vládne skvelá atmosféra.

Aké plány túžite uskutočniť najbližšie?

Deti! (smiech) Ja som veľmi rodinne založená, aj keď to tak možno nevyzerá. Veci idú vždy na úkor niečoho iného, aj úspech si berie svoju daň. Musím povedať, že všetko to, čo robím, ma baví, ale niekedy premýšľam, či má život takto vyzerať a či by to vlastne nemalo byť všetko inak. Väčšinu dňa trávime v práci, často chodíme domov v noci, pracovne veľa cestujeme.

Dohodli sme sa však s manželom, že keď budeme mať deti, musí sa to zmeniť. Stane sa mi, že sa sama seba pýtam, či naši rodičia neprežili plnohodnotnejší život, keď skončili v práci okolo druhej a potom šli s nami do záhradky. Nehovorím, že nie som so svojím životom spokojná. Práve naopak, som veľmi štastný človek. Každý deň ďakujem Bohu, že mám skvelú rodinu, rada by som však s nimi trávila viac času. No, je to pre nás logisticky náročné. Brat s manželkou, ktorá je Indiánka z USA, žijú na Novom Zélande. Rodičia momentálne pôsobia v Bielorusku. Všetkým spoločne sa nám podarí stretnúť tak raz – dvakrát do roka.

Ako si teda dobíjate sily?

Povedala by som, že hlavne časom stráveným s manželom. Keď má človek na druhých vysielať pozitívnu energiu, musia byť vyvážené všetky oblasti vášho života – zdravie, rodina aj kariéra a sebarealizácia. Asi nie je dobré, ak sa vám v niečom darí super, a naopak, v iných oblastiach vôbec. Ani ja by som nevedela budovať firmu a viesť ľudí, keby som nebola „rodinne šťastná“. Som presvedčená, že to, na čo myslíme a čo vyžarujeme, sa nám vracia späť. A naozaj to funguje! Rada vysielam pozitívnu energiu.

Veronika Blahová (27) sa narodila v Poprade. Po štúdiách vo Varšave a v Ríme skončila odbor bankovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Založila a viedla časopis pre zahraničných návštevníkov hlavného mesta Slovenska s názvom Enjoy Bratislava. Neskôr budovala pobočkovú sieť novej banky mBank a jej centrály pre Slovenskú republiku. Od roku 2008 je spolumajiteľkou a riaditeľkou slovenského zastúpenia medzinárodnej realitnej spoločnosti Sotheby‘s International Realty, ktorá sa zameriava na obchod s luxusnými nehnuteľnosťami.