Sme často chorí, nevieme nadviazať dlhodobý vzťah alebo sa nám nedarí v podnikaní? Možno je na vine problém, ktorý súvisí s naším rodinným systémom a je taký hlboko skrytý v našom vnútri, že si ho ani sami neuvedomujeme.Terapeutickú metódu rodinných konštelácií formou jednodňových seminárov ponúkajú aj ľudia, ktorí nie sú psychoterapeuti. Človek po absolvovaní seminára niekedy potrebuje pomoc s integráciou a pochopením zážitkov. Preto je vhodné vopred si zohnať zopár referencií o človeku, ktorý seminár vedie a aké máva výsledky, respektíve či spolupracuje s odborníkom, na ktorého sa potom môžme obrátiť.
Jednou z terapeutických metód, ktoré sa venujú ich odhaľovaniu a riešeniu v širších súvislostiach, je stavanie rodinných konštelácií. Vychádza z metódy Nemca Berta Hellingera. Ako katolícky misionár pôsobil v prvej polovici minulého storočia v Afrike, kde sa zúčastňoval na rituáloch černošských kmeňov.
Uvedomil si pri nich, aké liečivé je vykazovať predkom náležitú úctu a že osudy ľudí sú úzko prepojené s ich rodinnou históriou. Po návrate do Európy sa vzdelával v psychoterapii a v 80. rokoch minulého storočia predstavil metódu rodinných systémových konštelácií. Na Slovensko ju uviedol renomovaný švajčiarsky psychoterapeut Ivan Verny.
Najskôr sa len pozerajme
Čo si máme pod rodinnými konšteláciami predstaviť? „Klientom odporúčam, nech si najskôr sami pozrú, ako terapie fungujú a potom sa rozhodnú, či si svoju konšteláciu chcú postaviť, alebo nie. Slovami sa ťažko vysvetľuje, o čo presne ide, a kým si to nezažijete, len ťažko si dokážete vytvoriť správny obraz," vraví Andrea Vanyová, klinická psychologička a psychoterapeutka.
V skratke sa dá povedať, že ide o prístup, ktorý nechápe človeka ako indivíduum, ale ako súčasť väčšieho celku. Bert Hellinger touto metódou dokázal, že sme zviazaní s osudom našej rodiny tesnejšie, ako si pripúšťame. Aj udalosti, ktoré sa stali našim predkom, dajme tomu prastarým rodičom, môžu mať vplyv na náš súčasný život. „Ak sa napríklad u žien jednej rodinnej vetvy opakuje rovnaký telesný symptóm, je jasné, že to asi nebude problém každej zvlášť a pri liečbe treba vnímať aj tento kontext," vysvetľuje odborníčka.
Každú rodinu, spoločenstvo alebo kolektív ľudí, ktorých niečo spája, môžeme chápať ako systém. Je funkčný, ak sa v ňom udržuje rovnováha medzi dávaním a braním. Vo vzťahu rodičov a detí platí, že rodič dáva, dieťa prijíma, ak sa to deje naopak, deti trpia.
Ďalším dôležitým princípom je dodržiavanie hierarchie - najdôležitejší vzťah v rodine je vzťah medzi otcom a matkou, až potom medzi rodičmi a deťmi. Prvorodení majú prednosť pred druhorodenými, získavajú viac privilégií, ale aj povinností.
Tretí dôležitý princíp je naplnenie potreby spolupatričnosti k systému a uznanie každého člena. Ak bol niekto z rodiny vylúčený (zbláznil sa alebo spáchal samovraždu) a hovoriť o ňom je tabu, systém ako celok trpí. Môže vzniknúť pocitový chaos, lebo niektoré emócie sa nevedomky prenášajú z generácie na generáciu. Vtedy hovoríme o prebratých pocitoch. Odhaliť ich môžeme pomocou jemného pátrania počas konštelácie a rituálmi ich vrátime tam, kam patria.
Zostavme si rodostrom
Ako prebieha samotné stretnutie a terapeu-tický proces? „Ľudia, ktorí prichádzajú na konštelácie, musia najskôr vyplniť dotazník. Týka sa histórie a dôležitých udalostí, ktoré ovplyvnili život rodiny," vysvetľuje odborníčka. Zisťuje sa, či niekto zomrel predčasne, či mali rodičia pred svadbou vážne vzťahy, ako prežili ľudia vojny, či bol niekto obeťou násilia, alebo ho zasiahlo znárodňovanie a podobne.
Akákoľvek z informácií môže byť kľúčová. Je tiež dobré vytvoriť si rodostrom. Pri ňom sa môže ukázať, že niektoré situácie a problémy sa v rodine opakujú alebo je medzi nimi zaujímavá súvislosť.
Zážitkový seminár prebieha tak, že skupina ľudí sedí v kruhu.
Človek, ktorý si chce postaviť svoj systém, najprv zadefinuje terapeutovi problém, ktorý rieši a potom spolu určia, čo by bolo dobrým výsledkom a ako sa to prejaví v bežnom živote. Terapeut rozhodne, či sa bude stavať rodina, alebo abstraktné systémy a symptómy. Spomedzi ostatných účastníkov si klient intuitívne vyberie ľudí, ktorí budú predstavovať rodinných príslušníkov i jeho samotného.
Rozmiestni ich v priestore, podľa toho, ako prežíva situáciu v rodine. Je dôležité, či sa na seba pozerajú, sú odvrátení i aká je medzi nimi vzdialenosť. Potom si sadne a pozerá sa. „Zástupcovia majú za úlohu sledovať pocity, ktoré sa u nich objavia a ktoré cítia. Terapeut sa na ne pýta a pracuje s nimi ďalej. Ich emócie sú rôzne - mravenčenie, tuhosť, slabosť alebo tendencie k pohybu.
A často sa začnú cítiť a správať tak, ako ľudia, ktorých predstavujú. Môžu dokonca používať gestá človeka, ktorého predstavujú, pociťovať rovnaké bolesti," spomína Andrea Vanyová. Preto je dôležité po skončení konštelácií vystúpiť zo svojej roly fyzickým vytrasením sa.
Počas konštelácie sa odhaľujú skryté problémy, neriešené situácie, traumy... Potlačené zážitky sa vyplavia, naplno prežijú a môžeme sa od nich začať oslobodzovať. „Napríklad na Slovensku si málo mužov dovolí byť smutnými a plakať. Ako náhradný pocit si vyvinú zlosť a zúrivosť, ktorá je však nekonečná a oberá ich o energiu.
Ak sa v konštelácii dostaneme k takému bodu a zástupca si dovolí prejaviť bolesť, nastáva veľké uvoľnenie." Konštelácia je ukončená vtedy, keď si členovia systému nájdu miesto, kde sa cítia dobre. Vtedy môže klient vstúpiť do systému a vymeniť sa so svojím zástupcom. Získava novú energiu a iný pohľad na vec.
Zmena jeho emočného nastavenia môže vyvolať pohyb celého systému k rovnováhe. „Ako je možné, že to funguje? Na túto otázku vám dnes asi nikto celkom presne neodpovie. Je veľmi pravdepodobné, že prenos informácií a energií funguje ma princípe morfogenetických polí. Teóriu o nich vyvinul anglický biológ Ruppert Sheldrake," dodáva odborníčka.
Aj dieťa rieši problémy
Postavenie rodinného systému má prínos nielen pre klienta, ktorého problém sa rieši, ale aj pre ostatných, či už v terapeutickej skupine, alebo len prizerajúcich sa. Často sa stane, že človek vidí predobraz situácie, ktorá sa ho osobne dotýka. Systémom konštelácií sa dajú odbúravať nielen rodinné, ale aj pracovné problémy v rámci firmy. Môžete si tiež postaviť svoje sny alebo chronické symptómy.
„Napríklad anorexia a bulímia majú vždy súvislosť so situáciou v celej rodine a ako doplnková liečebná metóda sa odporúčajú aj konštelácie. Podobne sa dá postupovať aj pri chronických symptómoch, ako sú astma alebo psoriáza."
Niekedy sú konštelácie len prvým krokom k riešeniu zložitých problémov. Ľudia často hľadajú pomoc, keď sú zaseknutí v istých životných schémach, ktoré sú pohodlné, ale stávajú sa príliš úzkymi. Konštelácie môžu otvoriť nový pohľad na možnosti a riešenia. Zároveň sa pri nich spúšťajú silné emócie, ktoré potrebujeme rozumovo aj pocitovo spracovať a integrovať do života. Preto je dobré, ak sú súčasťou dlhodobejšej terapie.
Ku komu mám ísť na konštelácie?
Vyznáme sa vo svojich pocitoch?
primárne: intenzívne a prirodzené, dávajú nám istotu a pokoj
náhradné: hnev, nervozita, plač. Ochromujú našu činnosť, oberajú nás o energiu
prevzaté: osvojili sme si ich od niekoho z rodinného systému, ale máme pocit, že k nám celkom nepatria
metapocity: neobsahujú emócie, len koncentrovanú energiu (pokora, múdrosť,pokoj, hlboké uspokojenie)
Často v sebe živíme emócie, ktoré nám energiu skôr kradnú, než aby nám pomáhali. Preto je dôležité ich odhaliť a zbaviť sa ich.
Základné ľudské potreby, od ktorých závisia naše vzťahy
potreba spolupatričnosti - príslušnosť k rodine, ktorá je narušená, ak je jeden člen vylúčený alebo odmietaný
udržiavanie rovnováhy medzi dávaním a prijímaním - vtedy môžeme vzťah prežívať ako šťastný
potreba zachovania hierarchie v spoločnosti - pokiaľ potreby nie sú dostatočne napĺňané, môžu sa rozvinúť problémy, ktoré ovplyvnia smerovanie celého nášho života
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
