Odborné školstvo láka firmy

Stredné odborné školstvo v posledných rokoch v snahe prežiť začalo unikať od odborného vzdelávania k všeobecnému. Pracovný trh však upozorňoval, že mu chýbajú kvalifikované sily. Od 1. septembra začne preto platiť nový zákon.

BRATISLAVA. Záujem žiakov o strojnícke, chemické, stavebné, hutnícke či potravinárske zamerania na stredných odborných školách je malý. Chýbajú služby. Aj preto na škole so strojárskym zameraním možno objaviť študijný odbor zlatník.

V tomto školskom roku je na 499 stredných odborných školách takmer 200-tisíc študentov. Školy ich potrebujú a tak výrazne zvoľnili kritériá na ich prijatie. Žiaci na základných školách to vedeli a prestávali sa učiť.

Od septembra by sa to malo zmeniť. Nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave chce zapojiť do vzdelávania aj zamestnávateľov. Mohli by sa podieľať na príprave osnov a požadovať isté vedomosti, zručností či pracovné návyky.

Firmám, ktoré preukázateľne prispejú na odborné vzdelávanie, sľubuje štát daňové stimuly. Majú najmä pomôcť modernizovať pracoviská, kde budú žiaci praxovať.

Školy zákon vítajú

Odborné školy si od zákona sľubujú, že sa konečne zosúladia ich možnosti a potreby praxe.

Riaditeľka Strednej odbornej školy v Považskej Bystrici Anna Bartoňová si však myslí, že zákon venuje neprimeranú pozornosť neštátnemu účelovému Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, v ktorom sa sústreďujú peniaze na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy.

„Vnímame ho ako netransparentný a zbytočne odčerpávajúci z financií na odborné vzdelávanie. Netransparentnosť taktiež prináša vznik množstva 'poradných' rád pre odborné vzdelávanie,“ povedala Bartoňová.

Zákon podľa nej rieši zabezpečenie žiakov, ale len tých, ktorí sa pripravujú pre fyzické alebo právnické osoby. O takzvaných „štátnych žiakoch“, ktorých je dnes väčšina, nehovorí.

Firmy treba osloviť

František Tamašovič, prezident Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania a riaditeľ Strednej odbornej školy v Šuranoch povedal, že zatiaľ je otázne, ako budú podniky vstupovať do prípravy žiakov. „Zákon totiž neukladá povinnosť, ale dáva priestor pre iniciatívu firiem.“

Zdenek Rada, riaditeľ Stredného odborného učilišťa strojárskeho na Vranovskej 4 v Bratislave hovorí, že podnikom treba vysvetliť výhody investícií do vzdelania. „Nebudem sa spoliehať, ako si vysvetlia a využijú možnosť, že môžu podporiť vzdelávanie. Treba ich osloviť ponukami, hovoriť s nimi, a ukázať im na konkrétnych prepočtoch, čo môžu získať na daňových stimuloch.“

Niektoré firmy so strednými školami spolupracovali aj doteraz, ale bolo to viac-menej na báze osobných vzťahov.

„Teraz sa nám ponúka šanca ovplyvniť kvalitu aj kvantitu absolventov,“ hovorí Vladimír Kalina zo Zväzu elektrotechnického priemyslu, ktorý na zákone spolupracoval.

Najviac kvalifikovaných pracovníkov potreboval automobilový priemysel. Tam vzdelávaciu reformu začali úspešne samotní podnikatelia.

Podniky zatiaľ učilištia nechystajú

O novom zákone o odbornom vzdelávaní a príprave v stredných odborných školách sme hovorili so štátnym radcom MARIÁNOM GALANOM.

Zákon má prispieť k tomu, aby vznikli mnohé učebné odbory, ktoré v praxi chýbajú. Akým spôsobom?

„Každý región bude mať vlastnú stratégiu odborného vzdelávania a prípravy. Budú ju vytvárať samosprávne kraje v súčinnosti s krajskými školskými úradmi, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, zamestnávateľmi, regionálnymi komorami stavovských organizácií, profesijnými organizáciami a odborovými zväzmi.“

Kto rozhodne o vzniku a zániku študijných odborov?

„Ministerstvu školstva budú návrhy predkladať samosprávne kraje.“

Ako vstúpia do odbornej prípravy zamestnávatelia?

„Zamestnávateľ by sa podľa zákona mohol podieľať na určovaní požadovaných vedomostí, zručností či pracovných návykov. Zároveň bude môcť poskytnúť škole materiálno-technické zabezpečenie pre praktické vyučovanie.“

Akú úlohu zohrajú stavovské organizácie?

„Budú vypracúvať plán potrieb trhu práce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s predpokladom na päť rokov. Zároveň sa budú podieľať na tvorbe a inováciách obsahu vzdelávania a na hodnotení kvality pri ukončovaní štúdia.“

Majú veľké podniky záujem obnoviť svoje učilištia?

„Zatiaľ sme sa s takou požiadavkou nestretli.“

Ako môžu zamestnávatelia motivovať žiakov?

„Môžu im poskytovať finančné aj hmotné zabezpečenie. Ide najmä o motivačné štipendiá a úhradu nákladov žiaka na stravovanie, ubytovanie a cestovné.“

Aká bude výška štipendií a odkiaľ na ne pôjdu peniaze?

„Motivačné štipendiá sa budú poskytovať z prostriedkov fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak bude pripravovať na povolanie. Mesačne by žiaci mohli dostávať 65 percent sumy životného minima.“

Jarmila Horáková

Súkromná škola, kde sa neplatí

V Podbrezovej si železiari už vyše sedemdesiat rokov pripravujú pracovníkov vlastnými silami. Ako jeden z mála podnikov sa učilišťa nezbavili ani v najťažších časoch.

PODBREZOVÁ. Železiarne Podbrezová sa pred šiestimi rokmi rozhodli, že výchovu hutníckeho dorastu si zabezpečia sami. Stali sa zriaďovateľmi Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej.

V budúcom školskom roku otvoria tri triedy v študijných odboroch mechanik mechatronik, hutník operátor, mechanik strojov a zariadení a jednu triedu v trojročnom odbore obrábač kovov. Škola má aj triedy so zameraním na futbal.

Zamestnanie je zaručené

Súkromná škola od žiakov žiadne poplatky nevyberá, naopak, za dobré študijné výsledky či v odbornom výcviku si môžu vyslúžiť finančnú odmenu. Vo štvrtom ročníku to môže byť až 160 eur.

„Každý žiak má uzatvorenú zmluvu so železiarňami, ktorá mu po ukončení štúdia zaručuje zamestnanie,“ hovorí Anna Pavlusová, riaditeľka školy.

Aby žiaci necítili sociálne rozdiely, v škole nosia rovnošaty, na praxi majú zabezpečený pracovný odev.

Čo študentov priláka

Učilište nemá problém získať žiakov do prvých ročníkov. Pavlusová hovorí, že najmä preto, lebo sa už rozchýrilo, ako sa železiari o žiakov starajú.

„Výrazne sa zvýšila kvalita školy. Je prepojená na konkrétne potreby firmy, odborný výcvik sa koná priamo v prevádzkach železiarní, poskytujú ho kvalifikovaní inštruktori. Ak sa po skončení štúdia absolventi rozhodnú zostať, vedia presne, čo ich čaká, poznajú pracoviská, systém práce, starostlivosť o pracovníkov.“

Železiari školu vynovili podlahou v telocvični počnúc a notebookmi pre učiteľov končiac. Najmenej desať maturantov odchádza každoročne na vysoké školy.

Jarmila Horáková