Učiť sa dá aj v múzeu. A lepšie

Prečo archeológovia kopú v zemi, prečo pravekí umelci zdobili kresbami jaskyne, ako vznikli praveké grafity? Aj na tieto otázky dostanú odpovede už predškoláci v programe Škola v múzeu / Veda hrou.

BRATISLAVA. V rakúskom zámku Schönbrunn si deti môžu obliecť dobové kostýmy a hravou formou sa dozvedieť, ako sa ľudia obliekali v minulosti, ako stolovali a podobne. Deti expedíciu nielenže rady navštevujú, ale sa počas nej aj veľa naučia. Z histórie, etiky, umenia, kultúry.

Dokážu naši múzejníci rovnako presvedčiť školákov, že aj v múzeu môžu nájsť zaujímavé, zábavné a popritom užitočné veci, informácie, aktivity?

Dotýkajte sa exponátov Čo dnešní školáci

vôbec nepoznajú

Otázky, ktoré zaskočili lektorov v múzeách:

Čo je to ľan? Čo je to uzlík na konci nite a ako sa robí? Pomôcky na česanie ľanu im pripomínali mučidlo zo stredoveku. Brusič žiletiek označili za volkmen starých rodičov. Čudovali sa zubnej vŕtačke na ručný pohon, žehličke na uhlie, drevenej forme na výrobu cukríkov. Nepoznajú podkovu.

Do detí a mládeže sa musí a oplatí investovať múzejnícke úsilie, hovorí Marcela Lukáčová, vedúca oddelenia múzejnej pedagogiky Slovenského národného múzea v Bratislave. Aj preto pred štyrmi rokmi vznikol v SNM dlhodobý vzdelávací projekt Škola v múzeu/Veda hrou. „Naším zámerom bolo vytvoriť priamo v múzeách pre deti a mladých ľudí priestor na hru, interakciu, experiment, zábavu a diskusiu,“ povedala Lukáčová.

Múzeá sa tak premenili na hravú školu, v ktorej už nie je zakázané dotýkať sa exponátov. Práve naopak, detskú zvedavosť skúmať, ako veci okolo nás fungujú, múzejníci podporujú. Program dokážu „ušiť“ pre mimoriadne nadané deti, ale aj pre deti s poruchami správania či učenia. „Nám v múzeu neprekáža, keď deti kričia, behajú, kladú otázky, skáču do reči.“

Do projektu sa už zapojilo všetkých 18 špecializovaných múzeí po celom Slovensku, ktoré patria pod SNM.

Cez zážitky sa dá naučiť viac Vyučovanie v múzeách má dva dôvody - patrí to ku kultúre človeka, a obsah učiva je takto zaujímavejší - hovorí Ivana Záhradková, ktorá učí slovenčinu a dejepis na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Leviciach. „Zo základných škôl nie sú žiaci zvyknutí navštevovať múzeá a učiť sa v nich. Berú to ako oddychový výlet. A je pomerne ťažké naučiť ich v prvom ročníku, že ide o riadnu vyučovaciu hodinu.“

Tento týždeň bola Záhradková s prvákmi na poznávacej exkurzii. „Nebola samoúčelná, vybrali sme sa do Martina a jeho okolia, ktoré sme spoznávali zážitkovou formou na Národnom cintoríne, v Múzeu slovenskej dediny či pri plavbe na pltiach.“

Rovnaké skúsenosti má aj Jaroslava Ďurdíková z Múzea slovenskej dediny v Martine. Povedala, že dnešným deťom je ľudová kultúra vzdialená. „Keď zoberieme do kováčskej vyhne jedenásťročné deti, s prekvapením zisťujeme, že nikto z nich nevie, ako vyzerá konská podkova, lebo ju ešte nevideli na vlastné oči.“

Aj preto je pre deti dôležité, aby sa regionálnu výchovu učili priamo v expozíciách múzeí. „Mali by vedieť, ako ich predkovia dorábali chlieb, čo sú to cepy, ako sa mlátilo obilie. Už pre škôlkarov robíme rozprávanie o chlebíku,“ hovorí Ďurdíková.

Hračky rodičov a posúchy Školské osnovy dejepisu, výtvarnej výchovy či biológie si túto stredu rozšírilo pri návšteve hradu Modrý kameň a jeho Múzea bábkarských kultúr a hračiek dvesto detí, ktoré boli na výletoch, hovorí Jaroslav Hanko z múzea.

„Keby v našej hračkárskej herni neplatili návštevné hodiny, určite by sa tu väčšina detí zabudla. Je pre ne zážitok pohrať sa s hračkami, s ktorými sa hrávali ich rodičia.“

Vzdelávacích programov Spišského múzea v Levoči sa vlani zúčastnilo asi sedemtisíc detí. Námestníčka riaditeľa Dáša Uharčeková Pavúková hovorí, že deti fascinuje najmä to, že si môžu odskúšať brnenia a zbrane. Tí, čo sa zúčastnia Hradohrania, pri ktorom odkrývajú tajnosti hradu, si môžu vlastnoručne upiecť aj posúchy.

Rodinné programy Slovenské národné múzeum v máji začalo pripravovať aj rodinné nedele. Ide o špecifické podujatie pre celú rodinu, vždy v niektorom z múzeí SNM v Bratislave. Ide v ňom o to, aby rodina trávila čas spolu, aby program bol zábavný pre rodičov aj deti.

Na leto pripravujú aj dva turnusy denných letných táborov, jeden je už plný.

Na výstave pracujú všetky zmysly

Školáci s poruchami učenia a správania sa neraz naučia na výstavách oveľa viac ako na vyučovaní. Učitelia sa o tom presviedčajú na hodinách slovenčiny, prírodopisu, zemepisu, ale aj výtvarnej výchovy.

BRATISLAVA. V Diagnostickom centre pre deti na Slovinskej ulici v Bratislave sú dočasne umiestnené deti s vývojovými poruchami učenia a správania.

Väčšina z nich školu nemá veľmi rada, sú v tomto smere takpovediac „zablokované“. Ak sa však ich škola premiestni do niektorého múzea, sú z nich celkom iní školáci.

„Keď majú pocit, že sa neučia, ale robia to, čo ich zaujíma a baví, učia sa extrémne rýchlo. Osvoja si také poznatky, že často aj my učitelia sa čudujeme, čo všetko si zapamätajú,“ hovorí učiteľka Mária Hucíková.

Najväčší prínos školy v múzeu vidí v tom, že expozície oslovujú viaceré zmysly detí a ich mozog potom dokáže oveľa lepšie spracovať poznatky.

Školáci zo základnej či špeciálnej školy pri Diagnostickom centre majú v múzeách hodiny prírodopisu, zemepisu, dejepisu, občianskej náuky či slovenského jazyka často.

„Mladý tím múzejných pedagógov zo Slovenského národného múzea dokáže prispôsobiť vzdelávacie aktivity aj deťom, ktoré sú hyperaktívne, neobsedia, alebo majú iné poruchy. Tu ich nikto neokrikuje, neprekáža, ak prerušujú výklad alebo behajú,“ hovorí Hucíková.

Nedávno sa zúčastnili výstavy Šangri-la, ktorá predstavila región Himalájí cez stovky veľkorozmerných fotografií, tisícku zbierkových predmetov, ukážky fauny a flóry.

Teraz, na konci školského roka pri opakovaní učiva učitelia vidia, čo všetko sa deti v múzeu naučili a aké majú hlboké vedomosti. Zužitkúvajú ich aj na výtvarnej výchove. „Škola v múzeu naše deti motivuje k učeniu a podporuje ich zvedavosť a túžbu po nových poznatkoch,“ povedala Hucíková.

Aby o výstavu neboli ukrátené ani deti v protidrogovom programe, prinesú lektori z oddelenia múzejnej pedagogiky SNM exponáty za nimi.

Jarmila Horáková

Škôlkari sa stali pátračmi

Už malí škôlkari môžu spoznávať históriu. Cez príbehy, pátranie po zaujímavostiach. Vo vzdelávacom programe Ja a môj svet objavujú svet fantázie.

MODRÝ KAMEŇ. Sedemnásť detí z bratislavskej súkromnej materskej školy Babyland sa dnes vracia z úžasného týždenného výletu.

Na hrade Modrý kameň hľadali poklad aj škriatkov, ktorí im podchvíľou niečo kradli. Darilo sa im, lebo sa napili zázračnej vody a zjedli čerešne, čo im dodali silu.

Aj preto sa vôbec nebáli prespať v spacích vakoch a na karimatkách priamo na hrade. Učiteľka Jana Kamenská hovorí, že ich ochraňovala aj princezná Jasmínka, ktorú našli na hrade. Po vzore niek〜dajších rytierov zložili sľub, vybrali sa na nočný pochod.

V tejto materskej škôlke sa deti učia nielen základy angličtiny, ale aj cez zážitky objavujú svet okolo seba. Tak sa dostali aj k téme, čo je to múzeum a čo v ňom môžu nájsť.

Kamenská povedala, že pátranie v histórii deti veľmi nadchlo. „Začali sme na hrade Červený kameň, úlohy deťom zadával škriatok Fedor, ktorý im posielal rôzne odkazy. Rodičia im boli vždy nápomocní.“

Počas tohto roku malí škôlkari prechodili všetky bratislavské múzeá. Spoznávali ich cez príbehy, ktoré učiteľky prispôsobovali ich veku. „Cez zážitky deti posúvame k objavovaniu niečoho nového. Za ten rok, čo s deťmi robíme tento vzdelávací program, už vidno, že si vybudovali vzťah k spoznávaniu hradov a múzeí a baví ich to,“ hovorí Kamenská, ktorá je aj zriaďovateľkou škôlky. Má to aj druhú stránku, naučili sa samostatnosti, vedia si navzájom pomáhať. Jarmila Horáková

Deti s obľubou navštevujú depozitár a laboratórium zoologického oddelenia Prírodovedného múzea v Bratislave.

FOTO – ARCHÍV SNM