Slušný rozvod a bez tieňov na duši?

Čo Boh spojil, človek nerozdeľuj. Ale to už dávno neplatí. Manželov dnes často nespája Boh - teda kňaz, ako jeho prostredník, ale iba obyčajný úradník na matrike. A čoraz častejšie a bez problémov sa aj rozdeľuje, čiže rozvádza. Možno však tento životný krok zvládnuť slušne, bez negatívnych emócií a rozísť sa ako priatelia? Alebo tí, čo tvrdia, že so svojou bývalou či bývalým dobre vychádzajú, si iba niečo navrávajú?Upozorňujete na riziká predmanželských zmlúv. Nemohli by skôr napomôcť ľahší priebeh rozvodov? To je na tom traumatizujúce, že človek do manželstva vstupuje relatívne slobodne, a zrazu, keď sú už ľudia zrelí a v niektorých prípadoch vysporiadaní s tým, že by vedeli svoj rozchod aj v pokoji vybaviť a urovnať, zrazu do toho celého vstupuje štát za účasti verejnosti, lebo konanie pred súdom je verejné - až na určité malé výnimky.

Zákon hovorí o hlbokom a trvalom rozvrate. Až keď nastane tento stav, možno manželstvo rozviesť, teda zrušiť. Vymazať, akoby nikdy neexistovalo. Lenže spoločné deti, spomienky, dlhy ani majetky vymazať nemožno. Preto je také ťažké povedať si na súde: „Ahoj, zostávame priateľmi." Kto vysvetlí deťom, že otecko a mamička budú už len kamaráti a že už nebudú bývať spolu?

A kto rozhodne, či je rozvrat „hlboký a trvalý"? Veď jeden deň môže byť hlboký a zdá sa byť trvalý a na druhý deň po rozvrate ani chýru, ani slychu. Nuž, nemajú to pri rozhodovaní ľahké nielen partneri, ktorí vstúpili - v dobrej viere - do zväzku manželského a po sklamaní by z neho radi vycúvali, ale ani sudkyne a sudcovia, ktorí majú podpísať definitívny ortieľ o jeho zániku. Desať božích prikázaní je dobrý návod na život a pevné kresťanské rodiny môžu byť v mnohom príkladom, no vývoj nezastavíš.

Vyvíjajú sa aj manželstvá, partnerstvá a dokonca aj rozvody a prístup k nim. A ak si spomenieme na francúzsky film so Jeanom-Paulom Belmondom a Marlene Jobertovou Manželia z roku II a na dlhý rad ľudí čakajúcich na „svoj rozvod" ihneď po tom, čo revolúcia vo Francúzsku priniesla ako jednu z vymožeností zákon o ňom, nemôžeme nevidieť, že o inštitút rozvodu bol a je veľký záujem. Prečo ho teda brať tragicky, keď rozvodom sa nekončí život, iba manželstvo? Budhisti to vidia tak, že rozchodom sa aj niečo nové začína a propagujú rozchádzať sa v dobrom.

Nie rozvod, ale dohoda

„Rozvod znie strašne," vraví známy český herec, moderátor a „tolkšoumen" Jan Kraus. „Rozchod už menej strašne a „dohoda" znie dokonca veľmi dobre. A tak si myslím, že to tak je. Rozvod by mal byť dohodou o rozchode. Rozchod však, aspoň podľa mňa, nemusí znamenať v žiadnom prípade vojnu," tvrdí Kraus, ktorý sa rozviedol s herečkou a výtvarníčkou Janou Krausovou a žije s herečkou Ivanou Chýlkovou.

Tá zas „prepustila" svojho bývalého partnera herca Karla Rodena, exmanželke svojho terajšieho partnera, Jane Krausovej - čo je zrejme ten ideálny prípad rozchodu či rozvodu, keď sú - zdá sa - všetci spokojní. Expert na partnerské vzťahy, šíriteľ budhizmu Diamantovej cesty Láma Ole Nydahl vo svojej Budhistickej knihe o láske dokonca tvrdí: „Ak sa to dá, mal by sa ten, kto pre novú lásku opúšťa vzťah, už počas jeho zániku poobzerať po svojom nástupcovi, aby nikto nezostal sám. Snáď sa náš bývalý partner páči niektorému z našich priateľov..."

Jan Kraus je presvedčený, že rozísť sa dá aj priateľsky a s bývalou ženou či mužom sa to dokonca patrí. „Takých partnerov nebude mať nikto v živote mnoho. Je zábavné po rokoch súžitia zistiť, že ten druhý je vlastne neznesiteľné monštrum. A pre mňa je v tom tiež kus podstatnej neúcty k sebe samému." To je pravda. Veď ak je ten, s kým sme doteraz žili a splodili deti, taký hrozný, čo sme vlastne za človeka, ak sme to s ním tak dlho vydržali?

Pozor, ak sa chystáte vstúpiť do nového zväzku s niekým, kto veľmi nepekne hovorí o svojom bývalom partnerovi či partnerke, zamyslite sa nad tým. Buď je dotyčný slaboch, alebo úplný idiot. Krajšie znie, keď povieme, že láska vyprchala, vzťah sa opotreboval alebo nejaké iné klišé. To by aj mohla byť cesta k priateľskému rozvodu. A priateľstvo predsa nie je v porovnaní s láskou niečím menejcenným, je to len iný druh vzťahu.

Nie je problém rozísť sa priateľsky

Pravda, s priateľmi väčšinou nevlastníme spoločný majetok, alebo ak áno, máme azda relevantnejšie vlastnícke vzťahy zmluvne podchytené. V manželstve je to horšie, tam vlastníme všetko „bezpodielovo", teda rovnakým dielom, čo je pri rozvode problém. Ako rozdelíme na dve rovnaké časti byt? Navyše, o ktorej „druhej" časti môžme hovoriť, keď obe časti nám patria rovnako?

A keby sa aj podarilo ideálne rozdeliť byt na polovicu, obaja rozvedení manželia potrebujú približne rovnakým dielom používať záchod, a ten je v byte väčšinou len jeden. Byt teda treba predať alebo expartnera vyplatiť. Skrátka, s majetkom bývajú problémy, nech už sme ľudia akokoľvek duchovne založení. „Tým, čo sa trápia s majetkom, je dobré pripomenúť, že aj napriek zdanlivému pojmu „vlastníctvo", je prenajaté všetko, ako vraví Biblia, vrátane života," odkazuje Jan Kraus.

Rozchod s bývalou partnerkou si skrátka ani nevie predstaviť inak len tak, že je to „opustenie mileneckého zväzku, aby sa stal zväzkom priateľským". „Nie je problém rozísť sa priateľsky," vraví. „Má to jeden veľký háčik. Musia na to byť rovnako dvaja, ako boli kedysi na začiatku. A treba eliminovať všetkých tých radcov z okolia, čo väčšinou tárajú práve o peniazoch, almarách a stolíku po babičke, ktorý je už desať rokov aj tak niekde v pivnici."

Nájsť si dobrú advokátku

Advokátka Danica Lelkešová, ktorá sa venuje rozvodom už pätnásť rokov, si tiež myslí, že rozviesť sa možno aj slušne. Všetko záleží od toho, akí ľudia sa rozvádzajú. „Niekedy za mnou dokonca prídu obaja manželia s tým, že potrebujú podať návrh na rozvod. Často to býva už po tom, čo spolu rok-dva nežijú a majú to vyrovnané aj s deťmi, alebo sú deti už dospelé."

Ak sa teda chcete rozviesť, môže to byť vcelku jednoduché. Spolu s advokátkou spíšete návrh na rozvod. Potrebujete k tomu sobášny list, rodné listy maloletých detí, potom už len podáte návrh na súd príslušný podľa posledného bydliska oboch manželov, zaplatíte 66 eur a čakáte. V priebehu mesiaca doručia návrh druhému účastníkovi, čiže vášmu manželovi či manželke, s ktorými si hodláte dať „zbohom".

Vytýči sa termín pojednávania, vy sa dostavíte slušne oblečení - muži prídu možno dokonca v svadobnom obleku - a ak máte všetko premyslené, rozvod môže prebehnúť pomerne rýchlo a ľahko. Sudca či sudkyňa však začne skúmať príčiny rozvratu. „Často sú to nezhody z hľadiska názorov na život, na trávenie voľného času, na starostlivosť o domácnosť, výchovu detí. Samozrejme, aj nevera, finančné problémy alebo aj kariéra. Napríklad žena je úspešnejšia, muž to ťažko znáša a vznikajú z toho hádky. Dôvodom rozvodu môže byť aj fyzické násilie alebo psychické týranie."

Pokiaľ ide o kanceláriu Danice Lelkešovej, viac návrhov na rozvod cez ňu podávajú ženy. „Snažím sa už pred pojednávaním hovoriť s obidvomi manželmi a viesť klienta či klientku k tomu, že sme slušní ľudia, väčšinou sme sa brali z lásky a nie je nutné, aby sa na súde vyťahovali špinavosti. Treba si povedať, že ešte máme pred sebou dvadsať-tridsať rokov života a keďže nám to spolu nefunguje, rozíďme sa ako slušní ľudia.

Už sa mi stalo, že po pojednávaní za mnou prišla protistrana a veľmi mi ďakovala, že to tak dobre prebehlo."
Podľa postrehu Danice Lelkešovej zatiaľ čo v minulosti sa rozvádzali manželstvá po dvoch až štyroch rokoch trvania, dnes sa rozvádzajú skôr pätnásť- až dvadsaťročné manželstvá.

Hoci z filmov, napríklad Kramerová verzus Kramer, poznáme právnikov, ktorí nabádajú brýzgať čo najviac na protistranu, ona to nerobí: „Veľmi dávno som sa nestretla s tým, že by na súde jeden na druhého hovorili zlé veci." S prípadom, že by si manželia v súdnej sieni rozvod rozmysleli, sa ešte nestretla.

Zvládanie pocitov krivdy

O svojich skúsenostiach nám povedala aj sudkyňa, ktorá sa zaoberá rodinným právom, no priala si zostať v anonymite. Podľa nej môže rozvod prebehnúť bez dramatických výstupov, predpokladom však je, že manželia prídu do súdnej siene až vtedy, keď sú už o všetkom dohodnutí. „Záleží na tom, či obaja s rozvodom súhlasia. Vtedy to býva bez emócií a do polhodiny sú rozvedení.

Ale ak jeden z manželov s rozvodom nesúhlasí a snažia sa dokazovať si, kto čo zavinil, dochádza aj k invektívam. Stane sa občas, že rozvedení vychádzajú usmievajúc sa z pojednávacej siene a ešte ich vidím pred súdom, ako sa v pohode rozlúčia a idú si každý svojou cestou.

Nehovorím, že to je často, ale vyskytnú sa aj také prípady. Väčšinou, keď je kríza dlhodobejšia, manželstvo už roky nefungovalo a obaja dospeli k názoru, že bude lepšie sa rozviesť, berú to v pohode a dá sa povedať, že sa rozídu v dobrom."

„Určite existuje slušná a - v medziach, ktoré limituje vážnosť danej situácie i jej dôsledkov - pokojná forma zvládnutia tohto neľahkého životného obdobia," myslí si o rozvode sociologička Sylvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Prívlastok „priateľský" je však podľa nej vo vzťahu k rozvodu snáď až príliš eufemistický.

„Je všeobecne známe, že rozvod je tak či onak jedným z najsilnejších životných stresorov. Intenzita jeho prežívania je porovnateľná s úmrtím v rodine či s prekonávaním najzávažnejších ochorení. Samozrejme, s odstupom času existuje určité bagatelizovanie či zľahčovanie svojho osobného citového rozpoloženia, niekdajších emotívnych reakcií." Skúsenosti z iného kultúrneho priestoru však podľa nej hovoria o tom, že existujú prípady, dokonca akási „dobrá prax" zvládania pocitov krivdy a ublíženosti.

„Minimálne z tých dôvodov a motivácií, ktoré sa zvyknú označovať ako najlepší záujem dieťaťa." Príkladom takéhoto prístupu je azda Žaneta (35). Tvrdí, že pre dcéru zvládli s manželom rozvod v pohode. Bolo to po deviatich rokoch manželstva, po tom, čo odhalila manželovu neveru a čo im to už dlhší čas neklapalo. „Sadli sme si, normálne sa porozprávali a dohodli si pravidlá, ktoré sme neporušovali.

Dominika mala vtedy päť rokov. Sme sedem rokov rozvedení a až na malé nedorozumenia s terajšími partnermi, ktorí niekedy ťažko tolerujú „cudzie" deti, je všetko v poriadku. Paradoxne, ťažko znášajú náš korektný vzťah. Každý rok je exmanžel prvý, kto mi gratuluje k narodeninám."

Zahodiť rany na duši

„Keď rozvod, tak rozvod!" Ak táto veta zaznie v českej komédii, roztočí sa kolotoč zábavných situácií. V živote však nasledujú skôr tragédie alebo - v každom prípade - nič príjemné. Minimálne nadávky, hádky, stresy, plač, depresie. Boj o zvýšenie výživného, spory o dni, kedy sa dieťa bude stretávať s druhým rodičom, väčšinou s otcom.

Ani keď sa rodičia na kontaktoch dohodnú alebo dni strávené s dieťaťom určí súd, nie je to pre maloleté dieťa žiadna výhra, ak si na každej návšteve s plačom vypočuje, aká je jeho matka nenásytná, lebo peniaze z výživného jej nestačia. Matka zas po návrate dieťaťa od otca žiarli na pekné zážitky, ktoré dieťa s ním a jeho novou rodinou zažilo.

Ako povedal Oscar Wilde, muž, ktorý miloval ženu, môže všetko pre ňu urobiť, len milovať ju už nemôže. Sú však vzájomne kamarátski naladení exmanželia utópiou, ktorú poznáme iba z francúzskych filmov, napríklad z komédie Sukničkár, kde sa Annie Girardotová veľmi dobre znáša so svojím bývalým manželom, Jeanom Rochefortom?

Marcello Mastroianni vo filme Rozvod po taliansky sníva o tom, ako svoju manželku vystrelí v rakete do kozmu a navždy sa jej zbaví. V živote sa však bývalí manželia väčšinou musia spolu aspoň občas stretávať. „Je úplne trápne, ak si ľudia, ktorí predtým spoločne trávili noci a nehu, chcú neskôr škodiť," tvrdí Láma Ole Nydahl.

„Z dlhodobého hľadiska je veľmi prospešné hodiť rany na duši za hlavu a usilovať sa o dobrý vzťah s bývalým partnerom. Zostaneme si tak vedomí všetkého, čo sme sa naučili, a cesta do nových vzťahov bude voľná." Záležitosti, ktoré otupujú city, odporúča prenechať právnikom. „Nech cítime, že sa s nami akokoľvek zle zaobchádzalo - múdry odpúšťa, želá všetko najlepšie a odchádza. Nič so sebou nevláčime, veď vzťah sa skončil."

Manželia môžu byť dobrí herci

„Takých rozvodov sa vyskytuje ako šafranu, takmer nie sú," odpovedá psychológ Dušan Fabián na otázku, či existujú priateľské rozvody „Informácie o tom, ako rozvod prebehol a ako to bolo krátko pred ním a krátko po ňom, sú často spomienkovým optimizmom. Existuje hláška: Úspešne som sa rozviedol. Alebo to takto zvykne podávať len jedna strana. Napriek tomu, sú také rozvody, ale pred nimi musia byť vyjasnené mnohé veci, predovšetkým vzťah k deťom a k spoločnému majetku.

Ak sa v tomto vyskytuje čo len trošku nevraživosti alebo pocitu krivdy, nespravodlivosti či pocit viny, tak to nemôže byť bezproblémový rozvod. Obidvaja musia chcieť sa rozviesť, vtedy je istá nádej, že si vopred pripravia scenár. Už som sa stretol s takou dvojicou, ale je to veľmi vzácne. Aj keď sa ľudia dohodnú a jeden vybočí zo scenára, už sú naťahovačky."

Fabián pripomína, že dôležité je aj to, čo sa udeje v predrozvodovom období. „Potom nasleduje rozvodové obdobie, lebo málokedy rozvedú manželov na jedenkrát. To všetko patrí k rozvodu. Keď to manželia na súde dobre zahrajú a idú podľa dohodnutého scenára, to ešte neznamená, že je všetko v poriadku. Nie je, hoci to tak môže vyzerať. Sudkyňa to tak vidí, ale ak v jemných nuansách zostáva pocit krivdy alebo u niekoho možno aj viny, tak stačí malá replika, jedna veta, trochu inak podaná. A už je problém."

Jeden zo sto je taký

„Poznám rozvod, keď muž bol veľký grand, absolútne ekonomicky zabezpečil bývalú manželku s dvomi deťmi, manželka bola mojou klientkou. Spravil, čo mohol a napriek tomu si vôbec nemyslím, že to bol hladký rozvod. Bol bezkonfliktový, bez veľkých problémov.

Ale v ľuďoch zostanú aj v porozvodovom období všelijaké zvláštne pocity. Vo väčšine prípadov je rozvod prehra. Ja robím takého sprievodcu, aby to bolo čo najmenej bolestivé. Nie aby to bolo slušné, lebo slušné to môže byť. Aj keď rozvod prebehne hladko, v ľuďoch často zostáva skryté niečo, čo sa nazýva porozvodové jedy. Tie pôsobia v organizme ďalej."

A ako by znela rada psychológa, aby ľudia rozvod ľahšie zvládli? „Podstata je preniesť ťažisko z erotického vzťahu jednoznačne na rodičovský vzťah. V tú chvíľu, ako si jeden začne nárokovať v oblasti „chcem byť milovaná alebo milovaný" alebo „milujem" - nemá to spravidla vhodný koniec. Ale vecný dialóg o budúcom rodičovstve po rozvode, to áno. Nesmú tam byť ani zvyšky erotiky a musí byť jasná dohoda o deťoch a majetku."

Pocitom krivdy sa nevyhne ten, kto „zostáva", napríklad bývalá manželka, ktorá zostáva s deťmi. V takom prípade manžel, ako iniciátor rozvodu, je na tom lepšie. „Ten, akoby zostávajúci, je postihnutý, ukrivdený, zranený - vždy je na tom horšie, prežíva to ako hlboký podraz. No často to nepovie, neprejaví to - väčšinou z hrdosti.

Rozvod môže byť až gavaliersky, pozorovateľ môže mať dobrý pocit, akí sú to milí ľudia, ako sa pekne rozviedli. Ale v duši zostávajú tiene. Mám aj klientov, ktorí sa ticho a ušľachtilo rozviedli. No domnievam sa, že zo sto rozvodov jeden je taký, po ktorom zostane minimum zranení." Zranenia sú podľa psychológa nutné, lebo túžba milovať a byť milovaný je silná. A ak dá partner prednosť niekomu inému, nastáva sklamanie.

Predmanželské zmluvy – riziko či výhoda?
Na otázky odpovedá Janka Debrecéniová, právnička zo združenia Občan a demokracia.

Nie som apriori proti predmanželským zmluvám, môže to byť riešenie, ktoré urýchli rozvod a uľahčí vzťahy po rozvode, ale nemusí to byť spravodlivé pre všetkých. Môže to byť dobré pre sudcu alebo pre sudkyňu, pre advokáta alebo pre advokátku, lebo to môže byť pohodlné a rýchle, ale môže to tiež veľmi silne znevýhodniť jedného z manželských partnerov.

A vzhľadom na súčasnú situáciu na Slovensku je väčšia pravdepodobnosť, že to znevýhodní ženy. Keď ľudia vstupujú do manželstva, často nevedia, ako sa budú vyvíjať ich životné dráhy, vrátane rodových. A v tom, ako sa vyvíjajú ekonomické – a tým pádom aj mocenské – vzťahy a status žien a mužov, naozaj silne badať rodové stopy.

Keď sa berú dvaja ľudia, často s ružovými okuliarmi, pod tlakom spoločenských vplyvov, že láska je nejaký romantický konštrukt, tak z toho nemusí byť zrejmé, že vo vzťahu napríklad bude páchané násilie zo strany muža a že odchádzanie od násilníka za veľmi nevýhodných majetkových okolností môže byť nevýhodné, až život ohrozujúce.

Výhodnejšie je teda dnešné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)?

Nerovnocenná deľba práce, ktorú som spomínala – hoci zákon o rodine v zásade hovorí, že manžel aj manželka sa majú rovným dielom podieľať aj na starostlivosti o deti a o domácnosť – spôsobuje nerovnocenné príjmy medzi manželmi.

Práve bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je inštitút, ktorý slúži na to, že vyrovnáva tieto príjmové nerovnosti, ktoré sú zapríčinené aj mnohými inými dôvodmi, napríklad tým, ako sú ženy segregované na trhu práce, že zarábajú omnoho menej ako muži, že robia v menej platených, prefeminizovaných povolaniach ako školstvo, zdravotníctvo...

Bezpodielové spoluvlastníctvo je právny koncept, podľa ktorého všetko, čo zarobí ktorýkoľvek z manželov, je spoločným majetkom. A koncept predmanželských zmlúv môže trochu nabúravať inštitút bezpodielového spoluvlastníctva.

Mimochodom, pokiaľ ide o ujednania v predmanželských zmluvách – poznáme ich možno z amerických filmov alebo z článkov o celebritách, že – za neveru zaplatí jeden druhému toľko a toľko... Ale takéto veci sa nedajú vyčísľovať, lebo nikdy nevieme odhadnúť faktory, ktoré v manželstve nastanú. Niekedy to nevedia včas rozpoznať ani tí dvaja ľudia. Je tam toľko neistých premenných, že to podľa môjho názoru naozaj môže byť nebezpečné.

Predmanželské zmluvy by riešili len otázku majetku. To však asi nie je najpodstatnejší problém pri rozvode.

Je tam XY ďalších faktorov, ktoré sú relevantné. Napríklad: Prečo v našej krajine ešte stále neexistuje možnosť rozvodu dohodou? Čo to vlastne je - rozvod? Príde štát a pozerá sa ľuďom do kuchyne, do obývačky, do spálne a rieši všetko od toho, ako sa starajú o domácnosť až po to, ako dlho spolu intímne nežili, aký majú alebo mali sexuálny život.