Učitelia sa začali učiť jazyky

Ministerstvo začalo vyrábať učiteľov jazykov pre najmenších žiakov. Zatiaľ vládne chaos.

Učitelia sa vracajú do školy, aby sa naučili jazyky, ktoré majú učiť. Niektorí nemajú ani základy.

BRATISLAVA. V školstve chýba približne 1400 učiteľov cudzích jazykov. Minister školstva Ján Mikolaj napriek tomu v novom školskom zákone presadil povinnosť, aby sa deti na základných školách začali povinne učiť prvý cudzí jazyk od tretieho ročníka a druhý od piateho.

Učitelia prvého stupňa základnej školy sa tak vracajú po rokoch späť na vysoké školy. Budú sa učiť angličtinu, nemčinu, francúzštinu, španielčinu, taliančinu či ruštinu. Musia získať ďalší diplom, aby mohli učiť cudzie jazyky.

Mikolaj sa vyjadril, že projekt vzdelávania učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov je pre nich možnosťou investovať do seba zadarmo. Školné sa platí z eurofondov.

Dnes v našich školách nie je ani jeden diplomovaný učiteľ s kvalifikáciou pre prvý až štvrtý ročník, ktorý by mohol kvalifikovane učiť aj jazyky. Učia ich kolegovia z druhého stupňa s jazykovou aprobáciou. Pre učiteľov, ktorí sa vzdelávajú v cudzích jazykoch, Štátny pedagogický ústav zriadil webovú stránku www.educj.sk. Učitelia na portáli nájdu aj aplikácie, ktoré im umožnia e-learningové vzdelávanie, získajú možnosť priebežne testovať svoje jazykové znalosti, postupne tam nájdu aj diskusné skupiny a fóra, kde budú môcť vyjadriť svoj názor.Počet prihlásených učiteľov podľa jazykovZastúpenie učiteľov podľa krajovZastúpenie škôl podľa krajov

Sú nadšení aj zúfalí

Učitelia hovoria, že keď budú môcť učiť cudzí jazyk, vylepšia si aj pracovné úväzky. V mnohých prípravných kurzoch sú však pomiešaní začiatočníci s pokročilejšími, chýbajú učebnice, učí sa z okopírovaných listov, striedajú sa lektori.

V marci sa začala vzdelávať prvá skupina 3418 učiteľov, ktorí s cudzím jazykom sami len začínajú. Patrí medzi nich aj 42-ročná Jana Džuková, ktorá učí v málotriednej Základnej škole v Liptovskej Štiavnici. Len vlani si dokončila externe pedagogickú fakultu.

„Z každej angličtiny v Ružomberku sa vraciam zúfalejšia. Je nás desať, ja a ešte niekoľkí sme úplní začiatočníci, ďalší už základy majú,“ hovorí Džuková. Prečo nie sú v krúžkoch učitelia rozdelení podľa vedomostí, je pre ňu záhada, vraj ich delili podľa abecedy. Výučba je dvakrát týždenne popoludní, ale na každú hodinu chodí iný lektor, každý učí z inej učebnice a inak. „Neviem si predstaviť, ako budem pokračovať v štúdiu a ako by som niekedy vôbec mohla angličtinu učiť,“ hovorí Džuková.

Veľa záleží od lektora

Aj ďalší učitelia hovoria, že výučba je zatiaľ zmätočná. „Ak v tom nenastane nejaký systém, tak to bude škoda. Lebo doteraz to bol chaos. Nie sú učebnice, veľa záleží od lektora. Ten náš je fajn,“ hovorí 44-ročná Mária Graffová zo Základnej školy Gašpara Heina z Levoče, ktorá učí druhákov. Učenie ju baví, ale hovorí, že v jej veku už človek musí mať chuť, nejde to tak ľahko. „Sme v časovom strese, výučbu máme po sobotách.“

Na prvom stupni učí 26 rokov. „Dala som sa na angličtinu aj preto, aby som mala úplný úväzok. Som úplný začiatočník, kedysi som mala angličtinu na strednej škole,“ povedala.

Emília Ďurejová zo Základnej školy v Lehote pod Vtáčnikom učí už 21 rokov a hovorí, že na angličtinu sa dala preto, lebo si chce udržať miesto. Jazyk pre ňu nie je úplne neznámy, má za sebou dva jazykové kurzy. Prvákov už angličtinu dokáže učiť.

Nápad nie je dotiahnutý

Erika Hoppanová je angličtinárkou na gymnáziu v Prievidzi. Od marca učí 13 učiteliek-začiatočníčok, ktoré sa prihlásili na doplňujúce vzdelávanie jazykov. Stretávajú sa dva- až trikrát do týždňa na štyri hodiny.

„Nápad sa mi páči, ale nie je dotiahnutý, frekventantkám chýbajú učebnice, mám ju iba ja, všetky podklady musím rozmnožovať. Potom to dopadne tak, že sa učíme o farbách, a ony majú pred sebou čiernobiele papiere,“ hovorí lektorka.

Staršie učiteľky majú problém s výslovnosťou. „Sú úplne úžasné, sú motivované, chcú sa jazyk naučiť. Majú veľký záujem.“

Vznikol aj portál

Záujem učiteľov o štúdium