turistov? Ovenálie, skanzen Pribylina 16. - 24. máj 2009 500 g bryndze, 20 g sladkej papriky, 2 g rasce, 100 g horčice, 500 g masla, 150 g cibule, 30 g pažítky, 30 g sardelovej pasty, 1 dl piva. Bryndzu zmiešame so všetkými ingredienciami a šľahačom vymiešame tak, aby penila. Recept z (mini)kuchárky Bačovou lyžicou, ktorú si môžete kúpiť za 1 euro na Bačovej ceste.
Tradície (zatiaľ) ešte žijú
Kedysi, za spoločného československého štátu, sme si radi robili posmech z bratov Čechov a ich neznalosti našej „valašskej kultúry". Vtedy sa mnoho dobrých vtipov začínalo klasickým: „Prišiel Čech na salaš a...". A (aspoň vo vtipoch) bolo azda národnou povinnosťou každého pracovníka salaša „vybabrať" s turistami z Čiech alebo z Bratislavy a správne upravenou žinčicou ich zahnať na zrýchlený ústup.
Dnes sa žinčice boja už aj mnohí domáci a na tradičné výrobky si radšej počkajú, až budú v akcii v hypermarkete - neprekáža im ani to, že budú chutiť inak, lebo sú z kravského mlieka. Načo teda chodiť na salaš? Odpoveď nám dal Ing. Vladimír Chovan, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory:
„Len výrobky zo salašov ponúkajú originalitu pôvodu a chutí, ktorú dnes vyhľadávajú aj nároční zahraniční turisti. Bez dobrého marketingu sem ľudí nedostaneme. Bačova cesta by ich mala nasmerovať na tie správne miesta."
Viac psov ako oviec
Kým na začiatku minulého storočia bolo u nás viac ako milión oviec, dnes ich máme (oficiálne) len 241-tisíc a Číňania, kde je najviac aj oviec, by sa určite čudovali, že ich nepoznáme všetky aj po mene. Kým my dnes určite chováme viac domácich miláčikov ako oviec, štyri milióny obyvateľov Nového Zélandu sa delia o ostrovy s tridsaťmiliónovou čriedou, a pritom boli časy, keď na jedného Novozélanďana pripadalo viac ako dvadsať oviec.
Novozélandské jahňacie sa stalo celosvetovým pojmom a aj v našich najlepších reštauráciách vám určite naservírujú mäso od protinožcov. „Objednali by sme aj slovenské, ale nikto nám nevie garantovať dodávku mäsa s rovnakou kvalitou," smutne si povzdychol najlepší kuchár Slovenska za rok 2009 Jaroslav Židek, executive chef komplexu reštaurácií Erdödyho paláca v Bratislave.
Koliby na každom kroku
Salaše a koliby sa stali slovenským hitom v druhej polovici minulého storočia, ale ich popularita pretrváva dodnes a nájdete ich pozdĺž ciest, pri mnohých hoteloch, ako aj v rušných uliciach našich miest. Ich vzostupu predchádzal odvážny experiment Baťovho žiaka, pána Jozefa Herczega, ktorý ako autor niekdajšej „pridruženej výroby" na našich roľníckych družstvách začal na salaši v Dechtároch ponúkať halušky pre okoloidúcich a turistov, ktorí mohli uvidieť aj dojenie oviec alebo výrobu syra.
Slovenská koliba bola aj symbolom bývalého Československa na svetovej výstave EXPO v kanadskom Montreale v roku 1967. Túto stavbu po výstave rozobrali, premiestnili na Slovensko a reštaurácia Koliba EXPO na bratislavskom Kamzíku by mala dnes ponúkať naše národné jedlá, čo naznačuje aj krojovaná obsluha. Ak však chcete zaručenú kvalitu, neriskujte a navštívte niektoré z autentických miest na novootvorenej Bačovej ceste - neobanujete.
Bez bačov niet salašov
Ako sú na ústupe zo slovenských hôľ ovce, vytrácajú sa aj skutočné salaše, ktorých zostalo už len 154 s menej ako osemsto „zamestnancami". Nejde o nijako lukratívny džob a hoci sa pohybujú na zdravom vzduchu v prírode, vstávať treba skoro, roboty je veľa aj pri strojovom dojení, cena mlieka klesá, nároky na kvalitu sa zvyšujú a podchvíľou sa objaví hygienik.
Akáže romantika. V niektorých oblastiach by ľudia ovce ešte chovali, ale je problém zohnať dobrého baču a honelníkov. A to kedysi ochranári nadávali, že dobytok spôsobuje zošľap svahov v národných parkoch a ničí tak vzácnu vegetáciu. Dnes chránené druhy rastlín dusia tráva a burina, lebo lúky sa nespásajú a nemá ich kto kosiť (ani za peniaze).
Našťastie, nájdu sa ešte miesta a zanietení ľudia, ktorým na našom chove oviec záleží a dokazujú, že aj salašníctvo sa dá robiť moderne, napríklad v spojení s agroturistikou. Aj týmto spôsobom by sa mohlo pomôcť zamestnanosti na našom vidieku, ktorý by potom hospodárska kríza dusila podstatne menej ako náš prehnane rozvinutý automobilový priemysel.
www.bacovacesta.sk
Tí najodvážnejší sa s podporou Ministerstva pôdohospodárstva SR stali súčasťou Bačovej cesty, ktorá podľa vzoru fungujúcich vínnych ciest spája turisticky zaujímavé miestne destinácie, ako sú v tomto prípade skanzeny v Pribyline a vo Vlkolínci, Ovčiarske múzeum v Liptovskom Hrádku, a hlavne salaše a farmy s tradičným salašníckym chovom. Jej otvorenie sa konalo druhý májový víkend s mottom:
„Po stopách tradičných slovenských zvykov, jedál a remesiel". Na salašoch naozaj ponúkali aj rôzne miestne jedlá vrátane liptovských drobov, gulášov a špecialít z baraniny. Návštevníci, ktorých neboli až také davy, ako som sa obával, videli aj prezentácie rôznych ľudových remesiel, mohli sa započúvať do tónov fujary, folklórnych predstavení alebo plieskajúcich bičov na salaši Pastierska v Bobroveckej doline.
Dalo sa jazdiť na koňoch, konských záprahoch alebo si niečo ugrilovať. Na Gazdovskom dvore v Turčianskych Kľačanoch, ponúkajú aj jednodňový „deň na salaši", kde s rodinou, školou alebo firmou zažijete všetko, čo by ste na ovčej farme čakali. Bačova cesta ja cestou plnou autentických zážitkov, úprimnej radosti a stretnutí s dobrými ľuďmi, čo si ctia naše tradície. Kiež by si zachovala svoju kvalitu a rozrastala sa do veľkosti a krásy.
Aj bačovia majú svoje dni
Majstrovstvá sveta vo varení a jedení halušiek,Turecká 30. máj 2009
Bačovské dni, Malatiná 18. - 19. júla 2009
Revúcke bryndzové halušky, Liptovské Revúce, august
Agrokomplex, Nitra 20. - 23. august 2009
Miešaná bryndza z Liptova (pre 10 osôb)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
