Čo plánuje Eman Erdélyi, spisovateľ a reklamný textár

Sobota 30. mája

Ráno sa zobudím u mamy na strednom Slovensku a pod schodmi ma bude čakať nedočkavý majster s prívesným vozíkom za autom. Nabalím domácu stravu, syna a vyrazíme na 30 kilometrov vzdialenú chalupu, ktorú postavila ešte moja 92-ročná stará mama. Cestou sa zastavíme na miestnej píle kúpiť trámy na strechu a poľnou cestou sa dodrgľujeme na samotu pod lesom. Pre mňa to bude znamenať strašne veľa - vypadnem z mesta do prírody a na konci dňa za mnou zostane niečo hmatateľné - opravená strecha. Večer, keď si so synom budeme opekať pri ohni, sa nám ešte bude zdať niečo čudné, kým si nepovieme, že za to môže to úžasné ticho navôkol. Iný svet aspoň v sobotu.

Nedeľa 31. mája

Na vidieku sa vstáva skoro. Spolu so slnkom, ktoré na strope rozkreslí všetky štruktúry starých drevených trámov. V zarosenej tráve vás slušným škriekaním pozdraví bažant a kopa menších kamošov s krídlami. No nedeľu nemám rád, lebo je to zvyčajne rozlúčkový deň. Slobodný víkend sa končí a v hlave vám podvedome tiká pripomienka začínajúceho pracovného týždňa. Ledva sme sa rozložili, a už sa musíme baliť. Cestou späť v aute zapínam iPod. V nedeľu sa nedajú počúvať ani rádiá. Večer na balkóne počúvam hukot mesta a porovnávam dva svety. Nenapadá ma žiadne riešenie, ako spojiť život v prírode s prácou v meste. Všetko zachraňuje prichádzajúce leto.

Pondelok 1. júna

Telo zažíva šok. Musí sa prestaviť na zrýchlený rytmus, vchádza do boja bez toho, aby vedelo, čo ho čaká. Skúša sa upokojiť základnými rituálmi - zapnúť počítač, dať si kávu. Kolegovia sú ešte chvíľu ľudia, keď rozprávajú, ako im bolo fajn cez víkend. A potom porada, aby ste si spomenuli, čo je vaším poslaním a čo pre to musíte urobiť. Pondelok je rozbehový deň. V reklame na plné obrátky.

Utorok 2. júna

Naplánujem si stretnutie cez obed. Obed je slávnosť. Najmä keď nie je pracovný a do jedla vám nepadajú papiere so zadaním. Obed je možnosť stretnúť ľudí z iného sveta a baviť sa len tak o živote. Kým nezazvoní telefón.

Streda 3. júna

Viem dňa, ale neviem hodiny. Robíme naraz na niekoľkých projektoch, podľa reakcií klientov sa uvidí, čo musí byť skôr, čo prerobiť, možno sa objaví niečo, čo treba vyriešiť okamžite. Z tohto hľadiska práca v reklame nebýva nudná. Teším sa, že prídem domov k žene a synom. Hrať, kúpať, uložiť dvojročného, prečítať päťročnému a storočný si o desiatej ľahnúť k deficitnému spánku.

Štvrtok 4. júna

Prísľub víkendu, všetci si už zvykli na pracovný týždeň a v biznise vládne vyrovnaná atmosféra. Mali by sme fotiť, čo je príjemná stránka, keď sa vymyslené stáva realitou, ktorú tvarujete pod rukami. Potom do toho vstúpi klient a z reklamy sa stáva umenie. Umenie kompromisov.

Piatok 5. júna

Od rána najveselší deň, keď mám chuť obuť si víkendové topánky už do roboty. Všetko ide pekne od ruky, lebo každý chce mať čo najskôr pokoj. Možno trochu napätia, či náhodou nepríde zadanie, že v pondelok musíme prezentovať najväčšiu kampaň roka. Naučený rýchlo pracovať vyrážam sa rýchlo zabávať, rýchlo oddychovať, tešiť sa z rodinného výletu na bicykloch, ale asi najviac dlho spať.

Autor: maj