Deväť zbraní proti strachu z lietania

Keď človeku s fóbiou poviete, že pri leteckej katastrofe zomrie v priemere jeden človek z milióna, nedokáže túto informáciu vnímať ako celok, ale sústredí sa len na onoho jedného z milióna. Verí totiž, že vie úplne presne povedať, kto ním bude.

„Dámy a páni, vítam vás na palube lietadla typu Boeing 747...“ Čo robiť, ak pri týchto slovách pociťujete namiesto cestovnej horúčky skôr závisť voči ospalým spolucestujúcim, ktorí sa, na rozdiel od vás, tak ukrutne neboja?

Strach a úzkosť sú bežnou súčasťou nášho života a pre ich ochranný rozmer sú nevyhnutné. „Ak však neplnia ochrannú funkciu, ale obmedzujú človeka v bežnom živote, môže ísť o úzkostné poruchy,“ vysvetľuje psychologička Marta Čmiková. Medzi ne patria i fóbie a jednou z najčastejších je hrôza z lietania a strach z možnej leteckej katastrofy: „Môže mať rôznu intenzitu – od miernych obáv a nepríjemných pocitov z lietania, ktoré prežíva až 80 % ľudí, po ťažkú fóbiu, ktorá vám znemožní nastúpiť do lietadla.“

Ako ju však spoznáme? „Človek pociťuje obavy a úzkosť z letu tak intenzívne, že mu vlastné prežívanie často celkom znemožňuje racionálnu kontrolu nad sebou samým. Môžu sa vyskytnúť rôzne vegetatívne príznaky, akými sú napríklad potenie, búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, rozšírenie zreničiek, kŕče v žalúdku či hnačka,“ vysvetľuje odborníčka.

Štatistiky sú nanič

Pravdepodobnosť nešťastia pri lietaní nie je nulová – podobne ako pri iných spôsoboch dopravy. Každý rok vo svete zomrie na následky leteckých nešťastí v priemere tisíc ľudí. Zo štatistického hľadiska by musel človek absolvovať 2,5 milióna letov s dĺžkou tisíc kilometrov, teda dve a pol miliardy kilometrov, kým by sa jeho lietadlo zrútilo. Inými slovami, extrémne často lietajúci človek, ktorý absolvuje pol milióna letových kilometrov ročne, sa zrúti približne raz za päť tisícročí.

Avšak ľuďom, ktorým lietanie naháňa hrôzu, žiaľ, nepomôžu ani štatistiky, ktoré dokazujú bezpečnosť vzdušnej dopravy. Keď človeku s fóbiou poviete, že pri leteckej katastrofe zomrie v priemere jeden človek z milióna, nedokáže túto informáciu vnímať ako celok, ale sústredí sa len na onoho jedného z milióna. Verí totiž, že vie úplne presne povedať, kto ním bude.

Aj muži sa boja

Navyše, pád lietadla nemusí byť výlučnou príčinou strachu z tohto druhu dopravy: „Niektorým ľuďom naháňajú strach výšky, pri nočných letoch to môže byť tma, prípadne sa pridružia obavy z uzavretého priestoru, letu nad vodnou hladinou a v súčasnosti i z únosu lietadla či teroristického útoku. Najmä u mužov sa môže vyskytnúť strach z neschopnosti zasiahnuť v prípade nepriaznivej udalosti,“ objasňuje Marta Čmiková. Kde sa však v jednom človeku vôbec vezme toľko kondenzovanej úzkosti? „Niektoré druhy strachu sú vrodené, iné získavame v priebehu života podmieňovaním. Keď pôvodne neutrálny podnet, napríklad let, spojíme s negatívnou udalosťou, akou je pád lietadla, vznikne podmienená reakcia v podobe strachu z podmieneného podnetu. Tým je v danom prípade let.“

„Každý z nás najlepšie vie, aký strach v súvislosti s lietaním prežíva a či sa s ním dokáže sám vyrovnať.“ Ak nám úzkosť spôsobuje pri lietaní či pred ním vážne psychické a fyzické ťažkosti a lietaniu sa vyhnúť nemôžeme, psychologička radí vyhľadať odborníka: „Pri fóbii z lietania je veľmi efektívna psychoterapia, ktorá spočíva v postupnom „privykaní“ si na podnet, ktorý vyvoláva strach, teda na let,“ hovorí Čmiková.

9 zbraní proti strachu z lietania

Psychologička Marta Čmiková radí:

Nebaľte sa príliš skoro, aby vám kufor v strede izby nepripomínal, že sa blíži dátum letu.
Pred letom si pospite, relaxujte, vyhnite sa katastrofickým knihám i filmom o únosoch a haváriách lietadiel.
Ak vám to finančná situácia dovolí, leťte so spoločnosťou, ktorú pokladáte za spoľahlivú a bezpečnú.
Na letisko neprichádzajte priskoro, aby ste sa vyhli zbytočne dlhému čakaniu. Nechajte si časovú rezervu, aby sa k strachu z letu nepridružil aj strach, či ho vôbec stihnete.
Do príručnej batožiny si zabaľte veci, ktoré budete mať radi pri sebe počas letu (MP3 prehrávač, kniha).
Nesledujte svoje fyziologické prejavy ako vlhké dlane, spotené telo či búšenie srdca. Myšlienky zamerajte na to, čo budete robiť po prílete, či pôjdete na pláž, dáte si chutnú večeru, aký suvenír prinesiete deťom.
Využite „mikromotoriku“ – pleťte, hrajte sa s malým hlavolamom či skladačkou.
Dodržiavajte pitný režim, pite najmä minerálky a džúsy. Alkohol a nápoje s obsahom kofeínu a teínu, ktoré zbytočne nabudia organizmus, sa neodporúčajú, i keď niekomu „pol deci“ pred cestou intenzitu strachu zmierni.
Ak máte príležitosť, poprechádzajte sa, ponaťahujte a predýchajte sa.