Skúsení cestovatelia tvrdia, že malé deti znesú niekedy viac ako dospelí. Dokonca aj dovolenka s drobizgom v predškolskom veku v ďalekej exotike môže byť krásnym a bezproblémovým zážitkom. Stačí len dodržiavať niekoľko pravidiel. A, samozrejme, faktu, že cestujeme s ratolesťou, prispôsobiť obsah cestovnej lekárničky. Ak cestujeme na dovolenku do zahraničia, informácie o odporúčaných či nevyhnutných očkovaniach môžeme získať v špecializovaných centrách cestovnej medicíny, v ambulanciách Infekčnej kliniky vo fakultných nemocniciach v Bratislave, Košiciach a v Martine, prípadne na oddeleniach epidemiológie Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Nebezpečné morské živočíchy nestriehnu len v exotických krajinách, ale napríklad aj vo vodách Stredozemného a Jadranského mora. Na skalnatom pobreží Chorvátska nie je vzácnosťou bolestivé stretnutie s morským ježkom, ktorého ostne sa len ťažko odstraňujú. Nesnažme sa vytiahnuť ich za každú cenu. Použime prostriedok na lokálnu dezinfekciu, prípadne prípravok proti bolesti a s odstraňovaním ostňov počkajme až dovtedy, keď sa odlučovaním pokožky dostanú bližšie k povrchu a budú sa dať uchopiť pinzetou. Nezabúdajme na špeciálnu ochrannú obuv do vody. Ak dôjde k popŕhleniu medúzou, nanesme na poranené miesto suchý piesok a následne ho spolu so zvyškami pŕhlivých buniek zoškriabme nožom alebo drievkom. Úľavu prinesie aj poliatie zasiahnutej kože alkoholom či octom, nikdy však nie vodou!
„K najčastejším detským zdravotným problémom v zahraničí patria infekcie horných dýchacích ciest, zápaly stredného ucha, úpal, dehydratácia, poštípanie hmyzom, črevné ťažkosti, alergie, ale aj úrazy,” vymenúva možné riziká odborník na tropickú a cestovateľskú medicínu Rastislav Maďar. Pri balení lekárničky sú na prvom mieste kvapky do nosa a ucha, ako aj lieky proti bolesti a zvýšenej teplote, u najmenších detí vo forme čapíkov. „Bežnou výbavou by mali byť aj lieky a gél proti alergii, či už proti reakcii na poštípanie hmyzom, na nadmerné slnečné žiarenie, alebo pôsobenie rôznych alergénov,” radí epidemiológ.
Očkovanie – áno či nie?
„Najčastejším typom očkovania pred odchodom do zahraničia je očkovanie proti hepatitíde A, ľudovo označovanej, aj keď nie celkom správne, ako infekčná žltačka. Dlhodobú až doživotnú ochranu poskytnú dve dávky v odstupe 6 až 12 mesiacov. Imunita nastupuje dva týždne po prvej dávke,” vysvetľuje odborník, ktorý toto očkovanie odporúča všetkým deťom starším ako jeden rok aj dospelým.
Ak je vaším dovolenkovým cieľom niektorá z rozvojových krajín, odporúča sa očkovanie proti brušnému týfusu - pre deti od dvoch rokov. Jedna dávka zabezpečí ochranu na tri roky. „Hepatitída A i brušný týfus sa prenášajú pomerne jednoducho - kontaminovaným jedlom, nápojmi, rukami a rôznymi predmetmi. Pri cestách do subsaharskej Afriky a Latinskej Ameriky sa odporúča očkovať deti od deviatich mesiacov jednou dávkou vakcíny proti žltej zimnici, ktorá zabezpečí ochranu až na desať rokov,” uvádza Rastislav Maďar.
Pri plánovanej návšteve prírody v európskych krajinách by sme mali rozhodne myslieť aj na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Tri základné dávky zabezpečia ochranu na tri až päť rokov. Podľa odborníka je v závislosti od konkrétnej situácie možné zvážiť aj očkovanie proti zápalu mozgových blán spôsobenému meningokokom, či dokonca proti besnote a cholere, najmä pri dlhodobejších pobytoch v menej vyspelých krajinách.
Cesta ďaleká...
Pri využívaní rôznych dopravných prostriedkov treba myslieť na to, že deti znášajú o niečo horšie trmácanie v aute, na lodi či v lietadle. „Nevoľnosť pri cestovaní postihuje najviac deti vo veku 3 až 12 rokov. Jej vznik je ovplyvnený veľkým množstvom faktorov: individuálnou predispozíciou, konzumáciou väčšieho množstva jedla či jazdou úplne nalačno, alebo pitím šumivých nápojov,” vysvetľuje odborník.
Na rozbúrenom mori, kľukatej ceste a v malom lietadle počas turbulencií je riziko nevoľnosti oveľa vyššie. Našťastie, aj túto situáciu môžeme mať pod kontrolou, ak si vyberieme správne miesto na sedenie. Najmenšie výkyvy sú v prednej tretine lietadla a v strede dolnej lodnej paluby.
„Pri ceste autom alebo autobusom by sa mali deti dívať predným oknom, nie bočným. Výhodnou je aj cestovanie v noci, keď dieťa nemôže byť ovplyvňované pohybom okolitého terénu. Pri začínajúcich problémoch by deti nemali čítať, sledovať televíziu či hrať rôzne videohry,” radí Rastislav Maďar. Nepríjemné bolesti v uchu pri štarte a pristávaní lietadla spôsobené zmenou tlaku pomôže zmierniť žuvačka alebo cukrík, u najmenších detí pitie z dojčenskej fľaše.
Riziká na dovolenke
Ak sme už šťastne dorazili do cieľa, musíme mať, obrazne povedané, oči na stopkách všade tam, kde sa môžu naše ratolesti niečím nakaziť. „Pokiaľ ide o stravovanie, najväčšie riziko predstavujú krémy, majonézy, nebalená zmrzlina, ľad v nápojoch, ovocné džúsy zriedené kontaminovanou vodou, neumyté ovocie a surová zelenina. Tepelne upravené potraviny a balené nápoje by mali byť bezpečné aj v najrizikovejších oblastiach,“ vysvetľuje epidemiológ.
Hra na piesku, piesočnej pláži či na trávniku s voľným prístupom psov a mačiek môže byť totiž zdrojom nákazy škrkavkou psov a mačiek, takzvanou toxokarózou. Zdravotné riziká hrozia v podstate v každej menej vyspelej oblasti sveta vrátane južnej či juhovýchodnej Európy.
Odborník varuje: „Malé deti, predovšetkým mladšie ako päť rokov, by rozhodne nemali cestovať do oblastí s výskytom malárie, žltej zimnice, horúčky dengue, spavej choroby a japonskej encefalitídy. Ide o životu nebezpečné nákazy prenášané bodavým hmyzom, ktoré majú závažný priebeh práve u detí. Navyše, najmenšie deti nemôžu byť očkované proti žltej zimnici, nesmú preventívne užívať lieky proti malárii a dokonca sa u nich ani nesmú používať repelenty.“ Na pamäti by sme mali mať aj to, že menšie deti do 15 mesiacov by sa pred prijatím prvej dávky základného očkovania nemali pohybovať v preľudnených priestoroch, v ktorých neraz dochádza k prenosu veľkého množstva patogénov vzduchom.
Bezpečné slnenie
Opaľovanie či dlhší pobyt na priamom slnku u malých detí nie sú vôbec vhodné! „V súčasnosti už vieme, že rakovina kože súvisí aj s tým, koľkokrát bola koža danej osoby spálená slnkom v detskom veku. Deti so svetlým typom pokožky by sa mali - s výnimkou skorého dopoludnia a neskoršieho popoludnia - priamemu slnku v teplých oblastiach vyhýbať. U ostatných je možné postupne ku koncu pobytu ochranný faktor znížiť. Pobyt na priamom slnku bez akejkoľvek ochrany je však zbytočným hazardom,“ vystríha Rastislav Maďar.
Pri teplom slnečnom počasí si treba dávať pozor na dehydratáciu. Vhodné rehydratačné roztoky s obsahom potrebných solí a minerálov si môžeme zakúpiť aj v lekárni. V zahraničí sú väčšinou označené skratkou ORS - Oral Rehydration Solution. Podobný roztok si môžeme pripraviť aj svojpomocne - vytlačením šťavy z pomaranča do 2,5 decilitra neškodlivej vody s lyžičkou cukru a štipkou soli.
Informujte sa
Nebezpečenstvo vo vode
Súťaž
Trom z vás, ktorí nám do redakcie na našu adresu alebo e-mailom smezeny@sme.sknapíšu svoj tip, ako sa ochrániť pred chorobami na cestách, pošleme knižku od Rastislava Maďara Ochrana zdravia na cestách, 100+1 otázok a odpovedí.
Autor: Andrea Kučerová