SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Dorota Nvotová: Neviem byť umelo slušná

Pendluje medzi domčekom v Nepále, plážou Goa v Indii, útulnou garážou v Bratislave a najnovšie Spišským Hrhovom, kde si chce založiť čajovňu. Svojsky sa oblieka a svojsky žije. Tak trochu šibnutá – no v porovnaní s vyfabrikovanými celebritami až neskutočn

e normálna.

V Ázii vás nikto nepozná. Po príchode na Slovensko poskytujete jeden rozhovor za druhým, sú vás plné médiá. Nepociťujete tak trochu kultúrny šok?

Ale áno, pociťujem, a dosť výrazný. Dnes som dokonca plakala.

Naozaj? A prečo?

Od môjho návratu som musela začať riešiť rôzne existenčné problémy, nezaplatené účty, šeky, poistné a všetky tie hlúposti, ktorými sa mi absolútne nechce zaoberať, ale musím. Dnes som napríklad komunikovala so svojím mobilným operátorom, ktorý mi vyrubil vyše dvadsaťtisícový účet za päť dní používania internetu v roamingu. Vedela som, že si budem musieť niečo priplatiť, ale takáto šialená suma by mi nenapadla ani vo sne. V dvadsiatom prvom storočí, keď je internet takmer zadarmo.

Z takého účtu by som sa teda rozplakala aj ja. Nemáte depresívne nálady aj z rôznych žabomyších politických vojen, problémov lokálnych celebrít a všetkých tých hlúpostí, ktoré sa tu denne riešia?

Na tieto veci som si už zvykla, televíziu nepozerám a bulvár nekupujem. Teda, ak tam figurujem ja, prečítam si to a zasmejem sa, ale okolitý svet ma už tak neserie. Keď človek žije pol roka tu a pol roka tam, tak sa už aj teší na všelijaké tie kravinky a blbosti. Skôr mi prekáža to, že na uliciach stretávam samých namosúrených ľudí, že predavačky v obchodoch sa nevedia na zákazníka usmiať a tvária sa tak, akoby ma chceli najradšej vyhnať. V Nepále si zákazníka vážia. Ak v obchode niečo nemajú, vyšlú chlapca, ktorý uteká do najbližšieho ďalšieho obchodu a donesie mi to, čo potrebujem.

Niečo vám však určite chýba aj v Nepále, nie?

Ale jasné, okrem mojich najbližších aj také bežné veci, ako sú klobásky, bryndza alebo treska. Ale inak mi nechýba nič, všetko mi vyhovuje tak, ako je. Keď chcem, tak si tam pokojne uvarím ‚šnicle‘ so zemiakovým šalátom, zoženiem si všetko. Trochu je problém so strúhankou, ale v jednom luxusnejšom turistickom obchode som zohnala aj tú.

dorota2.jpgVlastne, niečo mi chýba – niekedy pocítim túžbu vbehnúť do nejakého supermoderného nákupného centra alebo kaviarne a zregenerovať sa. Človek má občas dosť všetkého toho duchovna a jednoducho chce vidieť niečo sprosté, čisté, západné a bezduché. McDonald do Nepálu ešte nedorazil, ale keď ho zbadám v Indii, tak sa poteším a hneď tam bežím. Raz za čas si to jednoducho neodpustím a doprajem si západnú kaviareň alebo vyblýskaný obchod a vytešujem sa (smiech). Pritom na Slovensku by mi to ani nenapadlo, tu sa mi takéto sterilné priestory zdajú nechutné.

Vyhovuje vám dvojaký životný štýl - pol roka tu a pol roka v Ázii?


Takto sa mi jednoducho vyvinul život a inak žiť ani neviem. Cez zimu robím v Nepále trekking a niečo si zarobím, v lete tam prší a uživiť sa musím na Slovensku, na koncertoch, festivaloch, nakrúcaní a podobne. Horšie je, že vždy, keď z niektorej krajiny odchádzam, je mi smutno. Aj teraz som pri odchode z Nepálu plakala, nechcelo sa mi ísť... Mám tam domček, hory, všetko. Tu na Slovensku sa stále cítim ako vo vyhnanstve, presúvam sa z miesta na miesto a nikde nie som doma. Teraz bývam v garáži, zajtra odchádzam do Spišského Hrhova...

Počkajte – v garáži??

No áno, to neviete? Keď som v Bratislave, bývam v garáži. Je blízko maminho bytu, mám ju zariadenú ako bytík, takže zvnútra by nikto nepovedal, že je to garáž. K mame sa prídem iba osprchovať, naberiem si vodu a idem spať do garáže.

Vaša mama zrejme nebude nadšená.

Ide ju rozhodiť. Už niekde aj čítala: „Šišková má dva byty a dcéra býva v garáži.“ Teraz však budeme mať nový domov na Spiši. Chceme si s priateľom otvoriť nepálsku čajovňu, on tam bude v škole pomáhať s angličtinou, prehovoríme umelcov na všelijaké literárne večery, koncertíky a výťažok pôjde na nepálske detičky zo sirotinca. V živote som v Hrhove nebola a zajtra sa tam rovno sťahujem, čo ma celkom baví...

A na jeseň znova odídete do Nepálu, takže sa v domčeku poriadne nestihnete ani zabývať, starať sa o záhradku, zaobstarať si zvieratko...

Však to! Aspoň havinka by som chcela, teraz mi zomrel legendárny Belko, brala by som veru nejakého psíka. Ale na pol roka nemôžem mať nijakého ani na Slovensku, ani v Nepále.

dorota3.jpgČo vlastne chystáte na leto? Teda okrem čajovne.


Možno bude nejaké nakrúcanie v Čechách, ale to budem vedieť až o dva týždne, takže nechcem nič zakríknuť. Okrem toho sa chystáme na nejaké festivaly a na jeseň plánujeme s kapelou koncertnú šnúru. No a potom znovu Nepál.

Tam neplánujete koncerty?

Rozmýšľali sme nad tým, ale keďže spievame po slovensky, asi by to nebolo pre tamojších ľudí zaujímavé.

Akú hudbu vlastne počúvajú mladí Nepálčania?

Nepál je krajina rockerov. Všetci nosia sidovky, číňany, na hlavách číra a na tričkách samé Iron Maiden, Metallica. Dokonca aj pop je skôr rockový, s elektrickými gitarami. Samozrejme, okrem toho počúvajú to svoje nepálske kvílenie, ale ak chcú niečo moderné, tak jednoznačne rock.

Ako vlastne vyzerá váš obyčajný deň v Himalájach?

Ráno sa zobudím a idem kúpiť čerstvé mlieko. Ľudia tam nemajú chladničky, pretože 16 až 18 hodín denne nejde elektrina. Pred monzúnmi je sucho, nefungujú turbíny a prúd spustia napríklad iba na štyri hodiny denne a často v noci, keď ho potrebujeme najmenej.

Vtedy si rýchlo nabijeme mobily a laptopy, ale chladnička by bola na štyri hodiny denne zbytočná, preto ju ani nemáme. Aspoň mám každý deň zaručene čerstvé mlieko.

V Nepále nepoznajú tetrapakové obaly, takže mlieko vo vrecúšku je už na obed skysnuté. Ale čerstvé je úplne božské – keď ho otvorím, tak s lyžičkou najskôr zoškrabávam smotanu, až potom ho vypijem. Potom si niečo ťukám do počítača, upravujem fotky a neskôr idem za detičkami do sirotinca.

Cestujem miestnou hromadnou dopravou zhruba hodinu a pol, a keď dorazím, vrhne sa na mňa naraz 15 malých svíň, ktoré ma zneužívajú, až kým neodídem (smiech). Blbneme spolu, nosím ich na chrbte, kupujem im všelijaké somarinky ako pomaranče alebo mlieko, lebo väčšinou poznajú iba ryžu. V sobotu ich beriem von na prechádzky - nedávno som napríklad zažila moment, že boli prvýkrát v živote na ihrisku s hojdačkou. Je to trochu čudné v prípade trinásťročného decka.

Ako ste sa vlastne dostali k detičkám?

dorota4.jpgUž od začiatku som vedela, že sa v Nepále budem živiť prevádzaním cez hory, len som nevedela, čo budem robiť vtedy, keď sa práve nebudem starať o turistov a budem v meste. Raz som sa len tak túlala po Káthmandú a zbadala som nápis s prosbou o dobrovoľníkov pre detský domov. Tak som tam išla, s detičkami sme sa do seba hneď zaľúbili a začala som im pomáhať.

Pre deti organizujete zbierku aj na Slovensku, posielajú vám ľudia príspevky?

Trošku. Väčšinou prispejú tí, čo sami majú málo - jedna pani dá päť eur, ďalšia dve eurá a pomaličky pribúda. Teraz som deti prinútila, aby nakreslili obrázky a skúsime sa zahrať na UNICEF. Kresbičky budem predávať a možno sa zopár kusov predá. Pre istotu som však stále pripravená a nosím pri sebe bločky, takže keď niekto prispeje, hneď mu vypíšem potvrdenie.

V Ázii ste sa zaľúbili aj do svojho súčasného partnera Johnyho. Ako ste sa vlastne zoznámili?

Stretli sme sa v Indii na pláži a potom náhodou, o štyri mesiace v Nepále, kde sme sa do seba aj zaľúbili, ale nič nebolo (smiech). Potom odišiel a ja som dostala týfus, tak som mu napísala, že umieram a on si kúpil letenku a prišiel za mnou.

To je poriadne romantické! Vaša mama sa s ním už zoznámila?


Jasné. Mama, ktorá nevie ani slovo po anglicky, sa s ním už stihla rozprávať na balkóne. Boli spolu na cige, pretože ja už nefajčím. A zrazu pozerám a neverím vlastným očiam – tí dvaja sa spolu rozprávajú. Pritom Johny vie po slovensky iba nadávať a vypýtať si pivo, cigaretu a zapaľovač. Takže on na mamu po anglicky, mama naňho po slovensky, a tak si nejako pokecali. Normálne som si povedala, že ich musím skontrolovať a zistiť, či vôbec vedia, o čom sa spolu rozprávajú - a oni vedeli, obaja povedali tú istú verziu!

Páči sa mu na Slovensku?

Páči, veď inak by tu ani nebol. Má to tu prechodené už od minulého roka, pozná Tatry, Jánošíkove diery, Terchovú, všetky drevenice, aj v Hrhove sa mu bude určite páčiť. On pochádza z Anglicka, kde takú prírodu nemajú... Aj keď vlastne, Johny je z Cornwallu, kde je krásne...

A vy sama vychádzate dobre so svojou mamou? Veľa sa popísalo o tom, že máte tak trochu turbulentný vzťah - alebo to bola len mediálna bublina?

dorota-5.jpgÁle, ja mám turbulentný vzťah úplne s každým, mama nie je v inom postavení ako moje kamarátky alebo partner, všetci musia znášať moje nálady. Som celkom problematická osoba, žiť so mnou je peklo. Vraj som strašne panovačná, neprispôsobivá a nepokorná.

Rešpekt mám iba pred niekým, koho si veľmi vážim a všetkých ostatných beriem rovnocenne, pritom mamu by som mala asi brať ako niečo viac, neviem... Skrátka neviem byť umelo slušná a pokorná – namiesto toho vykríknem hneď to, čo mi napadne, pritom to môže niekoho uraziť. Nepoviem „prosím ťa“, ale hneď zhurta „podaj mi hento“ a človeka to občas naštve. Jednoducho som konfliktný typ.

Vraj trpíte depresiami.

Nie som depresívny človek ani neberiem antidepresíva. Mám skôr úzkostné stavy, počas ktorých sa spotím, cítim paniku, ale o niekoľko minút to prejde – a na toto beriem lieky. Keď však takéto stavy nemám, som úplne šťastný a veselý človek.

Nie som blázon, ale hlavne mi povedzte, kto je normálny a kto už nie je? Predsa každý človek na tejto zemi, kurník, má nejakú osobnosť, niekoho to ťahá tam, iného zasa hentam a umelci – tí sú už úplne špeciálna kategória. Skoro všetci ľudia, ktorí boli v niečom výnimoční, boli trošku šibnutí. Takže v podstate je to pocta, teda ak človeku úplne nešibe.

Nezakladáte si tak trochu na svojej neobyčajnosti?

Len v určitých momentoch vnútornej spokojnosti, keď sa mi niečo podarí. Vtedy som šťastná a poviem si, dobre je tak, ako je. Ale potom si to s niekým zasa rozhádžem a nadávam si, že prečo nie som normálna. Možno v Spišskom Hrhove sa upokojím (smiech).

Dorota Nvotová (26) všestranná hudobníčka a herečka, dcéra Anny Šiškovej a zosnulého hudobníka Jara Filipa. V roku 2004 vydala sólový album, jej druhý a zatiaľ posledný album z roku 2008 má názov Sila vzlyku. Vo svojej skupine Dorota nielen spieva, ale aj skladá texty, hrá na saxofóne a klávesoch. Svoju hereckú kariéru začala ako 6-ročná, neskôr si zahrala vo filmoch Orbis Pictus, Krajinka, Děvčátko, O život a naposledy Anču Prepichovú vo filme Muzika. V roku 2002 sa na palube lietadla vydala za známeho hudobníka Whiskyho, nedávno sa rozviedli. Jej druhým domovom sa stal Nepál, kde robí sprievodkyňu cestovnej kancelárie a venuje sa deťom v miestnom sirotinci, pre ktorý usilovne zháňa sponzorov.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 372
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 665
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 730
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 319
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 174
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 277
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 282
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 327
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 321
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 497
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Väčšina nemocníc má dostatok lôžok. Avšak hlavne tým na severe Slovenska začínajú akútne chýbať zdravotníci.
Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Podcast Dobré Ráno.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.

Predseda Smeru Robert Fico.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Trump patrí do múzea

Trump bol nesmiernou inšpiráciou pre všetkých populistov, ale aj autokratov.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Nemusí byť len kyslá. Skvelé jedlá uvaríte aj z hlávkovej kapusty

Polievky, hlavné jedlá aj dezerty, s mäsom či bez neho.

Mleté mäso s kapustou

Autorka dokumentu o pôrodoch: Ak by som v nemocnici zasiahla, už by ma tam nepustili

Režisérka Maia Martiniak nakrútila film o pôrodnej traume.

Režisérka Maia Martiniak.