Prečo boli vidiecke školy tento rok v testovaní deviatakov najúspešnejšie?
„Dôvodov môže byť viacero, jedným z nich je pravdepodobne nižší počet žiakov v triedach. Učiteľ v nich môže pracovať so žiakmi oveľa lepšie a intenzívnejšie, učivo dôkladnejšie vysvetliť a zopakovať, môže sa prispôsobiť ich tempu, má väčší priestor na individuálny prístup ku každému žiakovi.“
Nemôže byť jednou z príčin aj skutočnosť, že z týchto škôl neodchádzajú deviataci do osemročných gymnázií?
„Je to možné. Nezisťovali sme však, ako dochádza na jednotlivých školách k distribúcii žiakov na osemročné gymnáziá. Presné dôvody alebo podmienky úspešnosti deviatakov na konkrétnych školách by si žiadalo detailnejšie preskúmať a pripraviť kvalitatívne analýzy.“
Tí najúspešnejší sú opäť z Prešovského kraja. Je na to nejaké vysvetlenie?
„Pravidelne sa nám vo všetkých národných meraniach potvrdzuje – tak v testovaní deviatakov, ako aj v externej maturite – že najúspešnejších žiakov a školy máme v Prešovskom kraji. Je to kraj, ktorý má, paradoxne, v porovnaní so západným Slovenskom výrazne horšie ekonomické a sociálne podmienky. Tento stav je však vzhľadom na školstvo priaznivý – veľa kvalitných učiteľov zostáva pracovať v školách a neodchádza do iných odvetví. Práca učiteľa je tu stále atraktívna aj preto, lebo znamená sociálnu istotu. Ďalším merateľným faktorom, je nižší počet osemročných gymnázií v Prešovskom kraji v porovnaní s krajom Bratislavským. Znamená to nižšiu mieru odlivu najšikovnejších žiakov zo základných škôl.“
Ako obstáli bratislavské školy?
„Bratislavské základné školy majú v celoslovenskom testovaní slabšie výsledky. Základné školy tu majú málo šikovných žiakov, tí odchádzajú do osemročných gymnázií. V Bratislavskom kraji máme viac než 25 percent žiakov v osemročných gymnáziách, a nie sú to už len tí najtalentovanejší. Títo žiaci chýbajú v základných školách, veľká selekcia neprospieva kvalite základných škôl.“
Banskobystrický kraj už niekoľko rokov v testovaní prepadá. V čom to je?
„Zrejme tu kvalita škôl súvisí s nízkou ekonomickou a sociálnou úrovňou kraja. Bolo by veľmi užitočné, keby sa tento problém analyzoval v podobe výskumu – napr. komparatívneho výskumu škôl v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Oba kraje majú spoločnú nízku ekonomickú úroveň, avšak v Prešovskom kraji dosahujú školy najlepšie výsledky a v Banskobystrickom kraji zasa najslabšie. Neviem však zatiaľ o výskume, ktorý by v tomto smere nejaká výskumná inštitúcia realizovala. Určite je to však otázka, na ktorú treba dostať odpoveď.“
Čo sa robí preto, aby sa jeho školy zlepšili?
„Toto je skôr otázka na zriaďovateľov škôl. Pokiaľ však viem, metodicko-pedagogické centrum pripravuje veľké projekty ďalšieho vzdelávania učiteľov. Predpokladám, že ich obsahový zámer sa prispôsobí aj potrebám regiónu a konkrétnych škôl.“
Vyplýva z výsledkov, že vyučovanie matematiky má v niektorých školách rezervy?
„To, aké rezervy alebo, naopak, prednosti má škola, je vecou interného hodnotenia samotných škôl. Školám po vyhodnotení testovania podávame informáciu, s akou úspešnosťou sa umiestnila v porovnaní s ostatnými školami na Slovensku v oboch testovaných predmetoch. Školy sa rady porovnávajú, sledujú externé hodnotenie, aby na jeho základe posúdili kvalitu vlastnej práce so žiakmi.“
V čom sa deviataci zhoršili v matematike?
„Tohtoroční deviataci v porovnaní s minuloročnými dosiahli v niektorých oblastiach nižšiu úspešnosť, napr. v oblasti algebry a geometrie, ale zároveň dosiahli vyššiu úspešnosť v oblasti aritmetiky a kombinatoriky, pravdepodobnosti a štatistiky. Podrobné pedagogické analýzy a metodické odporúčania pripravujeme pre učiteľov v júni.“
V čom sa zlepšili v slovenčine?
„V porovnaní s minulým rokom dosiahli lepšie výsledky v literatúre. Na dobrej úrovni prečítali texty s porozumením na nižšom stupni náročnosti, dobre zvládli literárne druhy, metriku, umelecké jazykové prostriedky. V jazykovej zložke dosiahli lepšie výsledky v lexikológii a slabšie výsledky v syntaxi a morfológii. Na dôkladné zhodnotenie úrovne zvládania konkrétnych vzdelávacích obsahov by však bolo treba pripraviť iný druh testu, taký, ktorý by obsahoval oveľa viac testových položiek na rôznej úrovni náročnosti. Hlavným cieľom, ktorý sleduje certifikačné testovanie, je porovnávanie výkonov žiakov a škôl. Tie tohtoročné výsledky sú už v rukách škôl. Dúfam, že prispejú k zvyšovaniu ich kvality.“