Triedy bez lídrov zostali priemerné

BRATISLAVA. Najšikovnejších žiakov na základných školách možno nájsť v troch východoslovenských dedinách - Zalužice v okrese Michalovce, Okrúhle v okrese Svidník a Vinné v okrese Michalovce. Tamojší deviataci dosiahli v tohtoročnom celoplošnom testovaní zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky na Slovensku v priemere najlepšie výsledky.

Tohtoročného testovania, bývalého Monitoru, sa zúčastnilo v riadnom termíne 1453 základných škôl a 53 709 deviatakov. V Základnej škole Okrúhle ich testovali 17 a dosiahli také výsledky ako ani jedna z bratislavských škôl. Úlohy zo slovenského jazyka zvládli na 93,2 percenta, matematiku na 83,8 percenta.

„Individuálny prístup k žiakom u nás nie je len frázou, ale skutočnosťou,“ hovorí riaditeľ školy Slavomír Nemec. „Zodpovednosť a ochota chápať potreby žiaka sú našou hlavnou devízou.“ Posťažoval sa na ministerstvo školstva, ktoré síce uznáva kvalitu jeho žiakov, ale inak je preň malá škola nezaujímavá. „Nechápem, prečo nemôžu mať naši žiaci také vybavenie školy ako veľké školy. Čím sú lepšie, majú lepšie výsledky?“

Za vzdelaním aj peši

Do Základnej školy Klokočov v okrese Čadca, ktorá skončila na štvrtom mieste, mnohí žiaci z kopaníc idú aj tri kilometre pešo. Ďalších zvážajú autobusy. Nejedna rodina vie, čo je nezamestnanosť, veľa otcov chodí za prácou na týždňovky alebo sú v zahraničí. Azda aj to ženie školákov do učenia, dôkazom sú aj výsledky 27 deviatakov.

Riaditeľ školy Ladislav Kopecký povedal, že je to vydarená trieda, v ktorej sú optimálne podmienky na výučbu. „V predchádzajúcich rokoch sme dosahovali priemerné výsledky v testovaní, teraz sme riadne poskočili. Majú na tom zásluhu aj panie učiteľky slovenčiny a matematiky, ale najmä žiaci, ktorí majú chuť na sebe pracovať.“ Osemdesiat percent z nich prijali na stredné školy s maturitou.

Tretia na Slovensku skončila Základná škola vo Vinnom. Testovala 22 deviatakov. Anton Hirjak, ktorý školu vedie už 34 rokov, povedal, že aj keď sú malá vidiecka škola so 147 žiakmi, vždy dokázali v testovaní deviatakov obstáť ako lepší priemer.

Deviatakov učí matematiku a hovorí, že ak chce učiteľ dosiahnuť v triede lepšie výsledky, musí robiť aj nadprácu. „Ja som nezahodil do koša staré metódy výučby. Často píšeme päť- a desaťminútovky, pre učiteľa je to síce robota navyše, ale veľmi rýchlo prídem na to, kto má v čom rezervy, na čom máme popracovať, k čomu sa vrátiť.“

Prečo sa niekde nedarilo

„Nám sa tento rok nedarilo,“ hovorí riaditeľka a matematikárka Soňa Peczárová zo Základnej školy na Biskupickej ulici v Bratislave.

„Žiaci testovanie výrazne podcenili. Deviatakom chýba zdravá rivalita, nemajú záujem učiť sa niečo navyše, a rodičia ich v tom ani nepodporujú.“ Roky, keď v triedach vládla konkurencia a dravosť, sa už podľa nej skončili. „Dnes sa už nenosí, aby niekto vynikal.“

„Osobne ma výsledky deviatakov veľmi mrzia,“ povedal Klement Kéry, riaditeľ Základnej školy Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci. „Príčin je viacero. V meste máme bilingválne gymnázium, na ktoré odchádzajú najlepší ôsmaci. Ak z triedy odíde päť najšikovnejších, poznačí ju to.“

Systém prijímania na stredné školy je podľa neho výsmech, napríklad vlani sa na školu s maturitou dostal aj prepadajúci žiak. „Čo má tých ostatných motivovať k učeniu?“ pýta sa Kéry.

V škole sa našli aj žiaci, ktorí pri testovaní nedosiahli ani dva či tri body. „Pýtal som sa ich na príčinu a dozvedel som sa, že text si ani len neprečítali, len tak ledabolo zaškrtávali odpovede. Vraj načo by sa trhali.“

Vidiek nie je záruka úspechu

Osemnásť deviatakov zo Základnej školy v Lehniciach sa postaralo o to, že škola v priemere úspešnosti by sa medzi stovkou škôl ocitla na dolných priečkach.

Riaditeľka školy Jarmila Hanidžiarová povedala, že išlo o mimoriadne slabý ročník. „V tejto triede sú iba dvaja žiaci vyznamenaní, to je málo. Ak na dedinskej škole odídu čo len dvaja dobrí žiaci na osemročné gymnázium, hneď sa zníži úroveň triedy. Nie je v nej rivalita.“

Priznala, že deviataci, o ktorých sa stredné školy dnes bijú, sa neučia. „Kašlú na školu, chodia do školy bez záujmu, vedia, že známky pri ich prijatí nijako vážne nerozhodujú.“

Ak je rodič nespokojný:

• môže požiadať o preloženie dieťaťa na inú základnú školu,

• vybrať môže aj školu mimo školského obvodu, v ktorom má dieťa trvalé bydlisko,

• školu môže dieťa zmeniť v odôvodnených prípadoch aj počas školského roka,

• so zmenou musí súhlasiť riaditeľ novej školy, ak by boli triedy príslušného ročníka plne obsadené, môže dieťa odmietnuť,

• ak je voľné miesto, prihlási rodič svoje dieťa do novej základnej školy, zmenu nahlási riaditeľovi školy, ktorú pôvodne navštevovalo,

• ak má rodič pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže žiadať o komisionálne preskúšanie svojho dieťaťa,

• škole môže rodič podávať sťažnosti, podnety a iné návrhy, riaditeľ školy sa nimi musí zaoberať,

• rodič má právo nahliadnuť do prác svojho dieťaťa,

• ak so sťažnosťou alebo podnetom neuspeje u riaditeľky školy, môže sa obrátiť na jej zriaďovateľa. Poslednou inštanciou je Štátna školská inšpekcia.

Ministerstvo čaká na analýzu

BRATISLAVA. Celoštátne testovanie deviatakov prejde analýzou. „Na základe jej výsledkov sa pripravujú konkrétne kroky zamerané na zlepšenie metodiky vyučovania jednotlivých testovaných predmetov,“ povedala Dana Španková, hovorkyňa ministerstva školstva. Chystajú sa aj odborné semináre pre pedagógov.

Na rozsiahlej analýze sa podieľa aj Miron Zelina, psychológ a externý poradca ministra. „Analýzy ukazujú, že región nezohráva významnú úlohu, významnú úlohu zohrávajú učitelia – ich prístup k deťom, vyučovaniu, metódy, ktoré používajú. Najviac súvisí s úspechom či neúspechom ašpiračná úroveň žiakov – či chcú robiť v danej oblasti.“