Dana Kleinert: Prekážajú mi najmä dievčatká v ružovom

Aký dojem máte z oblečenia školákov v základných a stredných školách?

„Nemám z ich spôsobu obliekania nejaký negatívny dojem, určitý extrém alebo upozorňovanie na seba cez oblečenie je v ich veku normálne, ani my sme neboli iní. U mladších na prvom stupni mi však prekáža fádnosť obliekania detí podľa pohlavia, konkrétne oblečenie dievčatiek celých v ružovom od odevu cez doplnky až po školskú tašku. Tu si myslím, že ide skôr o absenciu fantázie ich rodičov a slepé kopírovanie komerčných trendov hračkárskych a 'strednoprúdových' odevných gigantov.“

Myslíte si, že školy majú žiakom určovať, čo majú počas vyučovania nosiť a čo nie?

„Ťažko sa dá zovšeobecniť, kto to má určovať a podľa akých kritérií. Veď určite väčšina učiteľov, napríklad po päťdesiatke, má diametrálne odlišný názor na módu ako 15-roční študenti. Aj prežívanie toho, čo si oblečieme, je predsa v daných vekových kategóriách rozdielne. Najhoršie však je, keď učitelia skĺznu do hodnotenia šikovnosti a talentu či prospechu žiaka podľa toho, čo má oblečené. Preto si myslím, že pokiaľ škola nemá určenú uniformu, pedagógovia by sa mali zameriavať na iné problémy ako kontrolu spôsobu obliekania žiakov.“

Patria na vyučovanie vyšúchané či deravé džínsy, krátke tričká čo odhaľujú pupok, priehľadné blúzky?

„Mňa vyšúchané džínsy neurážajú, práve naopak, ak strihovo sedia a sú zaujímavé v dizajne, tak sa mi aj páčia. Iné je to napríklad s tými krátkymi tričkami či priesvitnými blúzkami - to je už totiž o niečom inom, tu odev niečo odhaľuje a je otázkou, do akej miery je daný odev do školy vhodný - myslím si, že nie.“

Učitelia hovoria, že žiaci nerozlišujú slávnostné príležitosti. Mnohí sa na ne nevhodne oblečú.

„Podobný typ nostalgie chytá aj mňa. Typ odevu totiž skutočne vie naladiť na tú správnu atmosféru. Spomínam si, ako sme mali ako stredoškoláci plesy v bratislavskom PKO. Obliecť sa tam do iného ako slávnostného odevu bolo nevhodné. Podľa toho sa aj uberal daný večer, dodávalo nám to všetkým punc slávnosti. Postupom času sa dress code na tieto plesy uvoľnil a mne sa zdá, že to už nebolo ono.“

Čo by ste odporučili žiakom, aby si obliekli na prijímacie pohovory?

„Aj tu môžeme rozlišovať typ školy, na ktorý sa hlásime a podľa toho vedome zvoliť vhodný odev - tým si tiež môžeme trochu pomôcť a minimálne neuškodiť. Osobne by som zbytočne neprovokovala veľmi divo〜kými kreáciami.“

Dnes sa už aj do divadla chodí v dosť nekonvenčnom oblečení. Považujete to za správne?

„Národné divadlo si určite vyžaduje formálne oblečenie a naopak, alternatívna scéna znesie aj veľkú mieru neformálnosti a uvoľnenia v oblečení. Slávnostné oblečenie pri návšteve klasického divadla je podľa mňa prejav úcty k ľuďom, ktorí vám odovzdajú kus umenia - povedané veľmi zjednodušene.“

Aký máte názor na školské uniformy?

„V Japonsku majú malí školáci dokonca aj školské aktovky podobného typu. Myslím si, že nosenie uniforiem značne zjednodušuje každodenné rozhodovanie a spory rodičov a detí o tom, čo si obliecť a čo nie. Neviem si však v súčasnej situácii nášho školstva predstaviť riešenie otázky plošného zavedenia uniforiem a s tým súvisiacej logistiky.“