Michaela Jurčová: Striktne oddeľujem pracovný život od súkromného

ama. Už dlhšie pracuje ako módna stylistka v talianskej „Mekke módy“, v Miláne.

Pred osemnástimi rokmi ste ako trinásťročné dievčatko začali pracovať v modelingu. Mohli by ste nám toto obdobie trochu priblížiť?

Tesne po zamatovej revolúcii ešte na Slovensku nemali zastúpenie zahraničné modelingové agentúry. Našťastie, bratislavská M & M Model Agency, ktorá ma zamestnávala, mala dobré kontakty s Elite Model Management Paris. Cez túto pobočku svetoznámej modelingovej agentúry som vycestovala najprv do Paríža a neskôr aj do Milána. Do Bratislavy som sa vracala raz za mesiac do školy, lebo som nechcela prerušiť štúdium.

Za to, že som sa dostala tak ďaleko, vďačím okrem iných ľudí aj fotografke Anke Kovačičovej. Stačilo, aby mi vytrhala obočie, ostrihala ma nakrátko a zo dňa na deň som sa premenila z priemernej modelky na extravagantný typ, ktorý sa páčil nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj v zahraničí.

Predvádzali ste skôr na móle alebo ste pózovali pred objektívom?

Robila som hlavne prehliadky, lebo som bola dosť vysoká. V trinástich rokoch som už merala stosedemdesiatštyri centimetrov. Napokon som dorástla na stosedemdesiatsedem, no dnešným modelkám, ktoré vyzerajú ako žirafy, by som už konkurovať nemohla.

Módni návrhári tvrdia, že extrémne vysoké a štíhle modelky sú tie najdokonalejšie vešiaky na šaty...

To je pravda. Napríklad anglický návrhár Alexander McQueen je známy tým, že robí nádherné róby s vysokými stojačikmi obopínajúcimi krk, ktoré sa buď zazipsujú, alebo zapnú na desiatky miniatúrnych gombíčkov. Zámerne vyhľadáva chudučké dievčatá s dlhočizným labutím krkom, na ktorých tieto detaily čo najlepšie vyniknú. Vo všeobecnosti letia modelky s malým poprsím a bez zadku. Keď sa na ne pozriete zboku, vyzerajú ako plochá doska. Nemajú žiadne svaly, lebo im pracovná zmluva zakazuje športovať.

Nič závideniahodné. Vás práca modelky bavila?

Splnila som si svoj dievčenský sen. Okrem toho som precestovala kus sveta a spoznala ľudí, ktorí ma bez akejkoľvek zištnosti naučili, ako sa líčiť a upravovať si vlasy, a vďaka ktorým môžem robiť svoje súčasné povolanie.

Neľutujete, že ste prišli o detstvo?

Keď som svojim talianskym priateľom rozprávala, v akom veku som začala zarábať, neverili mi. V Taliansku rodičia trinásťročné deti nepustia samy ani do školy. Mladí ľudia žijú u mamičky nielen kým študujú na vysokej, ale aj po skončení školy, keď si budujú kariéru. Rodičovské hniezdo opustia, až keď zarobia nejaké peniaze a ušetria si na byt či na dom. Muži sa tam osamostatňujú okolo štyridsiatky. A ženy si približne v tridsiatich šiestich rokoch uvedomia, že je najvyšší čas vydať sa a porodiť deti. V porovnaní s nimi som naozaj žiadne detstvo nemala, ale rozhodne to neľutujem.

Váš taliansky priateľ Lazzaro je tiež mamičkin maznáčik?

Pravda je, že s mamou bývajú veľmi blízko seba a sú vždy pripravení jeden druhému pomôcť. Na jeho obhajobu musím však povedať, že na rozdiel od typických talianskych mužov nie je egoista a myslí aj na druhých. Keď prídem unavená z roboty, často ma doma čaká šalátik s pohárikom dobrého vína. Toľko pozornosti od Taliana sa dočká len máloktorá žena.

Takže za Slováka by ste ho nevymenili?

V konečnom dôsledku vždy záleží na konkrétnej osobe a nie na tom, či je niekto Talian, alebo Slovák. Roky robím v módnej brandži, luxus je všade okolo mňa a možno práve preto po ňom v súkromnom živote vôbec netúžim. Pre mňa je dôležité, aby ma človek, ktorého mám vedľa seba, objal, keď ma niečo trápi, aby som cítila jeho prítomnosť a záujem.

Aj preto žijem v Reggio Emilia, ktoré je vzdialené asi stopäťdesiat kilometrov od Milána, kam za robotou len dochádzam. Teším sa, že môj osobný život je na míle vzdialený od toho pracovného, že si idem dať raňajky do baru s ľuďmi, čo sú mojimi naozajstnými priateľmi a bavíme sa o úplne obyčajných veciach. V Reggio Emilia je navyše už osemnásť rokov vydatá moja staršia sestra, takže osamelá sa naozaj necítim.

Kariéru modelky ste zavesili na klinec a začali ste sa živiť ako vizážistka, kaderníčka a neskôr ako stylistka. Jednou z vašich prvých významných pracovných ponúk bola koordinácia vizážisticko-imidžovej kampane prezidentskej kandidátky Magdy Vášáryovej. Naozaj hviezdny začiatok...

V roku 1999 som zhodou okolností pracovala na Slovensku pre kozmetickú značku Avon. Ľudia z vedenia ma odporučili, aby som sa pani Vášáryovej starala o mejkap a vlasy. Nakoniec som ju nielen líčila a česala, ale aj obliekala. S pomocou talianskych priateľov som pre ňu zabezpečila oblečenie značky Max Mara, čo v tom čase expandovala do Čiech a na Slovensko a brala našu spoluprácu ako skvelú príležitosť na zviditeľnenie. Kampaň sa skončila, ale pre Max Maru pracujem dodnes.

Vizážistka, kaderníčka, stylistka – to je dosť široký pracovný záber. Kde ste sa všetky tieto profesie naučili?

V Paríži, ešte keď som robila modelku, som získala potrebné zručnosti v líčení. Čo sa týka vlasov, rok som praxovala v kaderníckom salóne Zeo Baldi, ktorý reprezentuje značku L‘Oréal v Taliansku. Na začiatku som umývala tácky po farbách, postupne som sa dostala k farbeniu a strihaniu. Mejkap a úpravu vlasov ovládam približne na rovnakej úrovni, ale v stylingu sa stále ešte vzdelávam a zdokonaľujem.

Čo je náplňou práce módnej stylistky?

Na Slovensku stylistka najčastejšie pracuje pre módne časopisy. Oblečenie si vypožičiava z obchodov alebo od módnych návrhárov a ich kombináciou vytvorí približne šesť až osem modelov pre módny editoriál. Talianska stylistka pracuje hlavne pre módne firmy. Tie navrhnú a ušijú sezónne kolekcie, rozdelia ich podľa farieb alebo podľa toho, do akých obchodov či pre aký okruh zákazníkov sú určené, a tým sa ich práca končí. Vtedy prichádza na rad ona, aby jednotlivé kusy oblečenia a vhodné doplnky skombinovala podľa svojich vlastných kreatívnych predstáv. Cieľom je, aby vytvorený styling čo najviac zaujal a jednotlivé kúsky oblečenia sa dobre predali.

Spomenuli ste, že ako stylistka sa ešte máte čo učiť. Môžete to konkretizovať?

Zatiaľ zbieram skúsenosti hlavne pri reklamných kampaniach L‘Oréalu. Aby jednotlivé účesy čo najviac vynikli, dotváram ich pomocou zaujímavého mejkapu a oblečenia. Mojím snom je pracovať pre veľké firmy, vymýšľať vlastný styling pre top kampane značiek Louis Vuitton, Jil Sander alebo Prada. Ak sa mi to nepodarí, zúročím svoje vedomosti vo vlastnom salóne.

V rámci osobného poradenstva?

V zahraničí je veľmi moderné chodiť nakupovať s „Personal Shopper“, teda s osobou, ktorá radí, za aké oblečenie, doplnky a topánky sa oplatí utratiť peniaze. To však nestačí. Rovnako dôležité je vedieť jednotlivé kúsky skombinovať tak, aby človek nebol od hlavy po päty oblečený v značkách, ale aby mal „outfit“ aj nápad a šmrnc. Túto službu, v kombinácii so starostlivosťou o vlasy a pleť, by som chcela v príjemnom prostredí svojho salónu ponúkať aj ja.

Móda vás živí, ale ruku na srdce - neprisudzuje sa jej niekedy väčší význam než má?

Už z toho, že bývam v Reggio Emila a nie v Miláne alebo v Ríme a že striktne oddeľujem pracovný život od súkromného, je zrejmé, že mám iné priority. Módou žijem, som v nej doma, ale odtiaľ-potiaľ. Dnes je trh s oblečením a doplnkami úplne presýtený. Keď som robila modelku, luxus bol vzácnosťou. Aj návrhárov a značiek bolo tak akurát.

Pamätáte sa na obdobie, keď Patrick Demarchelier alebo Helmut Newton fotili topmodelky Lindu Evangelistu, Cindy Crawford, Claudiu Schiffer, Naomi Campbell či Nadju Auermann? V dnešných časoch už módne prehliadky a pózovanie fotografom nie sú o „glamoure“, pripomínajú skôr pásovú výrobu.

Čo si najradšej obliekate vy, keď pracujete?

Nenakupujem veľa. Mám len to, čo naozaj potrebujem. Páči sa mi línia Max Mara Sportmax alebo Weekend. Nenosím ani šperky, ani hodinky. Najradšej mám topánky značky Prada s rovnou podrážkou, ktoré sú veľmi pohodlné. Musím sa cítiť čo najkomfortnejšie, lebo so sebou často vláčim tašky s oblečením, ktoré vážia aj tridsať kilogramov.

Vizážista má vo svojom kozmetickom kufríku líčidlá, štetce, kliešte na mihalnice... Aj stylisti so sebou nosia tašku s pomôckami, bez ktorých sa nezaobídu. Čo obsahuje tá vaša?

Sekundové lepidlo, ihly a nite viacerých farieb. Nemôžem si vynachváliť štipce, ktoré sa používajú na papier. Používam ich hlavne na jemné oblečenie, lebo na rozdiel od zatváracích alebo obyčajných špendlíkov na ňom nezanechávajú dierky.

Prezradíte nám, kde sa dajú v Taliansku nakúpiť najnovšie trendové kúsky za rozumné ceny?

Kto nechce veľa míňať, môže sa inšpirovať vo výkladoch najvychytenejších módnych butikov vo Florencii, v Miláne alebo v Ríme a kúpiť si niečo podobné za menej peňazí alebo si počkať na zľavy.

Napríklad v Miláne sú letné výpredaje v značkových obchodoch koncom júla, prvé augustové dni a potom až začiatkom septembra, keď sa Milánčania vracajú z dovoleniek. V zime sa výpredaje začínajú po Novom roku a trvajú až do polky februára.

Najlepší výber nájdete na Via Montenapoleone a Via Spiga. V móde sú značky Alexander McQueen, Comme des Garçons, Kansai Yamamoto, Jil Sander, Marc Jacobs, Bottega Veneta, Hermés, Rick Owens, Etro a Prada.

Michaela Jurčová (31) vyštudovala jazyky na gymnáziu Ivana Horváta v Bratislave. V rokoch 1992 - 1998 pracovala ako modelka v svetoznámych agentúrach ako Elite Paris, Milano, Taiwan, Praha, Wien.... Koncom tohto obdobia spolupracovala s parížskym tímom Lamb Taylor ako „makeupartist –assistent“. V roku 1999 koordinovala vizážisticko-imidžovú kampaň prezidentskej kandidátky Magdy Vášáryovej. O rok neskôr získala trvalý pobyt v talianskom meste Reggio Emilia. Vtedy sa začala jej spolupráca s kaderníckym salónom Zeo Baldi, kde navštevovala špecializované kurzy na pozíciu školiteľa techniky Zeo Baldi pre L‘Oréal. V súčasnosti je školiteľkou tejto techniky aj v salónoch Pierot na Slovensku. V roku 2004 si založila živnosť New Face by Jurcova Michaela a od toho istého roku je zodpovedná za tím vizážistov a kaderníkov talianskej firmy Max Mara. Okrem toho spolupracuje s mnohými fotografickými štúdiami, reklamnými agentúrami a poskytuje stylingové poradenstvo pre rôzne odevné značky.