Nezvyčajná ostýchavosť alebo naopak, neustále spomínanie niektorého z rovesníkov (či rovesníčok) signalizuje rodičom, že ich malá ratolesť možno prežíva prvú lásku. Malý zaľúbenec ešte nedorástol do školských lavíc, no jeho city musíme brať vážne. "Už deti v predškolskom veku sa dokážu zaľúbiť a prejavovať rôzne city, ktoré sa až napadne podobajú na prejavy lásky tých starších. Niektorí rodičia sa u svojich potomkov s niečím podobným nikdy nestretnú. To však neznamená, že ich dieťa v sebe niečo podobne neskrýva," hovorí psychológ Dr. Maroš Majko.
Rodičia nevedia, ako na prvú lásku malého škôlkára či školáčika reagovať. Zväčša už zabudli, že posmešky dospelých im v detstve neboli po chuti a dnes berú prvú lásku svojho potomka rovnako ľahkovážne, ako to robili ich rodičia. Ľahkovážnosť či dokonca výsmech je najhoršia reakcia, akú si môže rodič vybrať. "Dieťa sa cíti nepochopené a sklamané. Má pocit, že jeho city nikto neberie vážne. To ho môže veľmi bolieť. Stratená dôvera sa v mnohých prípadoch už nevráti a dieťa bude aj v budúcnosti tajiť to, čo ho trápi a čo práve prežíva," vysvetľuje dôsledky nesprávnych rodičovských reakcií psychológ.
Ak dieťa zistí, že rodič jeho prvú lásku berie vážne, porastie aj dôvera dieťaťa voči rodičovi. Naučí sa o svojich pocitoch rozprávať, nebude mať pocit, že láska je niečo, čo treba pred ostatnými tajiť. "Dieťa, ktoré ma dôveru k rodičom, sa samé od seba zdôverí s tým, čo prežíva. Rodičia majú možnosť zároveň dieťa usmerniť a poučiť. Zasahovať do prežívania lások svojich detí je nutné až vtedy, ak dieťa situáciu nedokáže zvládnuť a výrazne zasahuje do jeho života," myslí si psychológ.
Prvá láska v detskom veku je krásnou súčasťou detstva a častokrát zostáva milou spomienkou na celý život. Prvé detské lásky sú veľmi dôležité, dieťa sa pri nich učí novým rozmerom vzťahu dvoch ľudí, napodobňuje odpozorované správanie svojich rodičov či ďalších dospelých vo svojom okolí. Napokon, prvá láska je najlepším tréningom, ako reagovať či prejavovať svoje city v budúcnosti.