Svet nemá byť ružovo-modrý, ale pestrofarebný

Bratislava. Myslí si to Monika Bosá z občianskeho združenia EsFem, ktoré sa zaoberá problematikou rodovej rovnosti. Ako uviedla pre TASR, "svet nemá byť ružovo-modrý, ale pestrofarebný".

To, že v médiách, marketingu a reklame pretrvávajú rodové predsudky a rodová stereotypizácia ako rigidné presvedčenia o "údajne vhodnom a primeranom správaní sa mužov a žien a ich vhodných a primeraných vlastnostiach a ďalších psychických či sociálnych kvalitách", konštatuje aj nedávno vládou SR schválená Stratégia rodovej rovnosti na roky 2009-13. Dokonca upozorňuje na to, že tieto oblasti zohrávajú neprehliadnuteľnú úlohu pri produkovaní rodových nerovností a konštruovaní rodovo stereotypných spoločenských noriem.

"V printových médiách sa ženy vyskytujú vzadu, teda nepatrí to do tých tzv. vážnych tém. Väčšinou tvoria obsah príloh a podobne," vysvetlila Bosá s tým, že ženské telá bývajú využívané aj na reklamné účely - ako sexualizované objekty na podporu predaja. "A to aj v prípade takých výrobkov, ktoré vôbec nesúvisia so ženským telom, alebo je tam telo absolútne neadekvátne použité, čo sa podľa etických zásad reklamy neodporúča," doplnila.

Rodové stereotypy sa podľa nej chtiac či nechtiac pretavujú aj do obsahu článkov v periodikách. Tvrdí, že novinári "takmer konštantne a štandardne" využívajú podsúvanie rolí ženám, napríklad pri rozhovoroch s tými úspešnými. "Keď sú muži rozvedení, buď sa to nekomentuje, alebo sa to berie ako samozrejmosť. Žien sa naopak pýtajú, či je ich kariéra zodpovedná za rozvod. Ak nie sú rozvedené alebo nemajú narušený vzťah, redaktori sa ich často pýtajú, čo na to manžel, či s tým súhlasí, dokonca či im to dovolí," priblížila Bosá. Rodové stereotypy sa prejavujú aj v politických kampaniach, dodala. "Berie sa to tak, že ženy majú byť tie, čo "skultúrňujú" parlamentné prostredie namiesto toho, aby tam naozaj robili politiku."

Podľa nej sa rôznorodosť dá zladiť. "Tá životná realita je úplne iná než sú stereotypy, no ich tlak je v tom, že vytvárajú pocit viny alebo zabraňujú motivácii," vysvetlila. Pri rodovo citlivom prístupe však treba brať do úvahy aj pozíciu mužov, aj tí sú totiž v nejakých oblastiach znevýhodňovaní, doplnila Bosá. "Vo verejnej sfére, povedzme na pracovnom trhu a v odmeňovaní za prácu, sú znevýhodnené ženy, no v privátnej sfére môže byť situácia iná. Kontrola dodržiavania stereotypného správania je v prípade mužov intenzívnejšia. Zjednodušene povedané - ženy môžu nosiť nohavice, chlapi sukňu nikdy."

Stereotypy fungujú tak, že akoby vytláčajú mužov zo sféry privátnej a zároveň ženy z tej verejnej. Oba tieto priestory by sa teda mali otvoriť pre obe pohlavia, uzavrela Bosá.

Podľa psychologičky Jany Porubcovej je rodová citlivosť závislá od doby, kam sa spoločnosť posunula. Konfrontácia už nie je na každom spoločenskom poli a v prípade rodových stereotypov nemožno paušalizovať. Podľa nej to ukázali aj nedávne prezidentské voľby, keď sa argumentácia kandidátov Ivana Gašparoviča a Ivety Radičovej sústredila na schopnosti a súboj nemal rodový charakter.

Porubcová dodala, že stereotypy existujú, no zároveň postupne dochádza k búraniu mnohých z nich. Ako príklad uviedla mužov starajúcich sa o dieťa, pred desiatimi rokmi by takáto rola pôsobila zvláštnejšie ako dnes. Upozornila však, že myslenie mužov a žien je odlišné prirodzeným spôsobom - ženské je emocionálne podladené a pragmatické, zatiaľ čo muži uvažujú zväčša racionálne a striedmo. To sa premieta aj do ich rolí v živote.