Modelka Jana Kokavcová: Návrhov od chlapov je dosť

Klienti v modelingu si môžu vybrať, koho chcú, a keď dievča nevyhovie, na jej miesto čakajú tisícky ďalších. Preto niektorí vyžadujú aj „iné kvality", tvrdí v rozhovore pre SME.sk úspešná modelka v Miláne Jana Kokavcová.

Keď som sem šiel, premýšľal som, či niekoho bude zaujímať aj rozhovor alebo väčšine postačia fotky.

No, snáď si to prečítajú, z fotografií sa o mojej práci a o mne veľa nedozvedia. (smiech)

Kým malí chlapci sa obvykle hrávajú a autíčkami, dievčatá lákajú skôr bábiky či šminkovanie. Je kdesi tam pôvod vášho záujmu o modeling?

Určite, predvádzala som sa odmalička. Líčila som sa, mala k dispozícii mamine veci, predvádzala sa, skúšala oblečenie... Zrejme v tom zohrali svoju rolu aj gény, lebo mama vždy vyzerala veľmi dobre a rada sa aj parádila.

V desiatich ste šli na kurz detských modeliek. Nie je to priskoro?

Pôvodne som mala chodiť na tanečnú, ale práve v ten deň sa rozhodlo, že daný kurz neotvoria. Ponúkli nám modeling a hoci som nevedela, o čo vlastne ide, prihlásila som sa. Netrvalo dlho a zistila som, že presne toto ma baví.

Nie je však samo osebe zvrhlé, že malé deti niekto učí skrášľovať sa, aby sa na ne iní mohli pozerať? Na kult krásy je to príliš nízky vek.

Vôbec nie, šlo vyslovene o kurz detí, čiže žiadne maľovanie, skrášľovanie, poznámky k tomu, ako má vyzerať telo, a podobne. Nebol to biznis, v podstate sme len cvičili, tancovali, učili sa poriadne chodiť. Neskôr som to ocenila, lebo mnohé vysoké dievčatá chodia zhrbené, čo je prekážkou v tom, aby uspeli. Mne to dalo veľa. Učili sme sa tam slušne správať, ale aj cudzie jazyky. Našou úlohou bolo predvádzať kolekcie detského oblečenia, na tom nevidím nič zlé. Všetci sme to brali ako zábavu, ako obyčajnú hru.

Štrnásťročné dievčatá v modelingu sú ako odtrhnuté z reťaze

Mamina vám zomrela, keď ste mali len osem alebo deväť rokov. Ako na modeling pozeral otec?

Dobre, tešil sa, že sa niečomu venujem a baví ma to, inak by som bola v podstate len doma. Predtým som síce chodila na basketbal, ale odišla som, lebo vraj som slabá a chudá. Skúšala som aj tenis, ale nič moc, takže ma chytil až modeling. Detstvo ako také som mala pekné, ale trochu ťažké, práve vďaka tomu, že som stratila maminu. Otec sa však dokázal postarať o mňa aj o sestru, bol skvelý, vychoval nás tak, ako bolo treba. Som rada, že ho máme.

V štrnástich vás ale nepustil do zahraničia, hoci ste mali pracovné ponuky.

S organizátorkou kurzu spolupracovali rôzne agentúry, jedna si ma vybrala, nafotila, poslala materiály do zahraničia, bola som na fototestoch v Bratislave a nakoniec mi ponúkli, že môžem ísť do Ázie a Hamburgu. Otec však urobil dobre, nikam ma nepustil. Bál sa o mňa, veď to je prirodzené, bola som príliš mladá, čakala ma škola. Dnes veľmi oceňujem, že som bola doma a trochu dozrela. Vtedy som však veľmi chcela vycestovať a je to pochopiteľné. Dieťa totiž ešte nevie, čo je dobré a čo zlé.

Agentúry však na to neberú ohľad, niektorí rodičia tiež nie, vidia len peniaze. Skúste vysvetliť, čo potom tie mladé dievčatá čaká.

Môžem to povedať presne, sama som v milánskom apartmáne bývala so štrnásťročným dievčaťom. Zodpovedne hovorím - je to jedna veľká katastrofa.

Prečo?

Lebo to dieťa je ako odtrhnuté z reťaze. Jasné, nedá sa zovšeobecňovať, pretože poznám aj iné mladé a tie sa správali úplne inak, všetko závisí od ich vyspelosti. V globále však platí, že dieťa je dieťa a nemôžeme od neho čakať správanie sa ako od dospelých. Jedna mladá dievčina k nám prišla z Česka, neovládala poriadne cudzí jazyk, čo ju úžasne znevýhodňovalo. To však bolo len prvé negatívum. Druhé spočívalo v tom, že kým doma by rodičia dohliadli, aby bola povedzme o deviatej večer v posteli, v Miláne si mohla robiť, čo chcela. Pokojne sa vrátiť do apartmánu aj nadránom. V takom veku to naozaj nie je práve najbezpečnejšie. Platí to najmä pre Miláno, taká Ázia je na tom oveľa lepšie.

Sme lákadlo pre zákazníkov v kluboch, nie spoločníčky

To ani na také mladé modelky nikto nedohliada?

Ako v ktorej agentúre, serióznejšie si mladé dievčatá ubytúvajú priamo v ich priestoroch, staršie bývajú v apartmánoch, rozmiestnených v rôznych častiach Milána. Platí, že večierka pre mladé je okolo dvadsiatej tretej hodine. Lenže jedno je plán, iné realita, pretože modelky sa každý deň zúčastňujú rôznych párty.

Akých?

Na starosti nás majú takzvaní „píári". Tú sú ľudia, ktorí večer modelky vyzdvihnú a odvezú na večere do rôznych podnikov, kde sa konajú párty, pričom za to inkasujú peniaze.

Načo je to dobré?

Ide o spôsob zabezpečovania reklamy pre prestížne kluby v Miláne. Za každú modelku, ktorú tam „píár" dovezie, dostane istú sumu. Funguje to na princípe, že majiteľ podniku chce mať v boxoch pekné modelky, aby mu lákali ďalších zákazníkov.

Predpokladám, že tie modelky sú tam len ako lákadlo a nedeje sa nič viac.

To určite nie, nerobíme žiadne spoločníčky, chodíme sa tam len zabávať, pričom tak pritiahneme aj iných návštevníkov z mesta. Nejde o nejaké podradné kluby, ale o známe značky, pričom modelingové agentúry s nimi majú uzavreté zmluvy.

Dievčatá za to nedostávajú nič?

Peniaze nie, majú zadarmo večere a drinky. To je jediný bonus. A práve v tom spočíva nebezpečenstvo pre modelky v detskom veku, pretože chodenie na párty a popíjanie v takom veku asi nie je celkom v poriadku.

Nikto nedohliada na to, aby maloleté dievčatá nepili?

Nedá sa to zabezpečiť, funguje to len na princípe samoregulácie. Dievča, ktoré sa opije a ráno príde neskoro do práce, dostane veľkú pokutu, ide o stovky eur. Mladá si teda musí rozmyslieť, či si vypije a príde domov o štvrtej ráno a potom zaspí do práce, alebo sa vráti triezva, aby ráno všetko stihla, a navyše nemala kruhy pod očami, lebo s nimi prísť tiež nemôže.

Lenže hovoríme o štrnásťročných deťoch, od ktorých len ťažko žiadať chápanie pojmu zodpovednosť.

Preto tvrdím, že všetko záleží na výchove rodičov. Ak tomu svoju dcéru nenaučia, nie je dobré, aby ju púšťali do veľkého sveta, lebo tam okrem pozitív čakajú aj veľké nástrahy. Čudovali by ste sa, koľko štrnásťročných šikovných a múdrych dievčat poznám. Pôsobia ako dospelé, iné zase ako odtrhnuté z reťaze.

Vy by ste svoju dcéru takto pustili?

Určite nie. V takom veku by bol pre ňu modeling tabu. Nemyslím si, že je správne, aby štrnásťročné deti žili bez dozoru rodičov a pohybovali sa v biznise úplne osamotené. Iste, dievčaťu to môže veľa dať, mnoho sa naučí, skôr dospeje, dobre si zarobí, ale negatíva prevažujú. Žiadna o nič nepríde, keď sa všetky tie veci začne učiť o pár rokov neskôr. A je tam ešte jedna vec, ktorá sa bežne stáva, a dievčatám spôsobuje traumy.

Aká?

Mnohé dostanú v štrnástich prácu, trebárs aj tie najlepšie zákazky, dobre zarábajú, zrazu však majú osemnásť a s modelingom musia skončiť.

Prečo?

Lebo sa im zmení postava, jednoducho dospejú. Tieto veci sú individuálne. Rovná a štíhla dievčina sa môže zrazu zaokrúhliť, narastú jej prsia, celá sa zmení a už nemusí byť pre agentúry zaujímavá.

Úplné vyžly neuspejú, o anorektičky v Miláne nestoja

Skúste vymenovať základné kritériá, ktoré musia dievčatá spĺňať.

Určite by mali byť samostatné a vedieť sa o seba postarať, inak ich to zomelie. Ďalšou požiadavkou je spoľahlivosť. Ak totiž sklamete, končíte.

Myslel som skôr výzor. Dohliada sa aj na miery?

Na tie ideálne 90-60-90 v podstate ani nie, v tomto sa modeling líši od rôznych súťaží typu Miss, veľa záleží aj na samotnej krajine. V Miláne a Paríži by mali byť prsia maximálne číslo 2, pás do 62, boky do 90, najviac 92 centimetrov, ale to už je problém. Inými slovami, modelka môže mať aj menšie miery, ako sú ideálne. Stačí však zájsť do Juhoafrickej republiky a všetko je inak. Tamojšie ideálne miery pre modeling sú 95-65-95. Majú radšej plnšie dievčatá, v Európe skôr chudé.

Nezvádza to k anorexii?

Úplné vyžly neuspejú, v mojej agentúre je väčšina dievčat chudých tak normálne, žiadne anorektičky.

Čo výška?

Pre Miláno od minimálne 177 do maximálne 182 centimetrov. V Japonsku je to však veľa, tam akceptujú len dievčatá do 177 centimetrov.

Jazyk?

Nevyhnutné sú aspoň základy angličtiny. Keď vám klient povie, aby ste si dali vlasy do vrkoča, prešli sa a niečo povedali, pričom mu nerozumiete, ťažko s vami bude pracovať.

Do Milána treba prísť už so správnou chôdzou?

Jednoznačne, tam nikto nemá čas učiť niekoho základy. Všetko vás musí naučiť materská agentúra.

Čo všetko vás naučila?

Oboznámila ma s krajinou, do ktorej som mala ísť, so všetkými podmienkami, ktoré si stanovila agentúra v zahraničí, so zmluvou, aby som detailne poznala všetky body, proste so všetkým. Dôležitý je aj podpis rodičov, pokiaľ dievča nie je plnoleté.

Ako správne chodiť „modelkovsky"? Dievčatá na ulici tak nechodia.

Musíte mať v sebe trochu exhibicionizmu, tá chôdza je naozaj trochu iná. Nechcem, aby to vyznelo vulgárne, ale musíte sa vedieť predať, pôsobiť zvodne. Neustále treba mať na pamäti, že sa neprechádzate kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí si potenciálne kúpia oblečenie, ktoré predvádzate. Niektoré dievčatá robia chybu, myslia si, že prezentujú len seba, lebo sú najkrajšie a podobne, ale tak to nefunguje. K tej chôdzi - treba ju len cvičiť, dá sa to naučiť. Upozorňujem však, že nie každá agentúra žiada, aby dievčatá kládli nohy akoby „po priamke", niektoré preferujú iný štýl, takže ani tu sa to nedá zovšeobecniť. Dizajnér alebo školiteľ vám presne povie, čo robiť, aby to vyhovovalo.

Modelkou v časopise môže byť každá, chyby aj tak vyretušujú

Čo kozmetické chyby? Akné, celulitída, materské znamienka, nedostatok svalstva a podobne. Sú to veci, ktoré modelku diskvalifikujú?

Určite áno, ale záleží na druhu práce. Ak nejde o predvádzanie oblečenia na mólach, ale o fotenie do katalógov či časopisov, môžete dostať zákazku, pretože tam všetky chyby vyretušujú. Všetko je umelé, modelkou v časopise môže byť dnes naozaj skoro každá žena.

Photoshop robí divy.

(smiech) Presne tak. Videla som už dokonca aj tučnejšie dievčatá, ktoré po úprave v počítači vyzerali úplne skvele. Všeobecne však platí, že treba dbať na kvalitu pleti, v tomto vie celkom dobre poradiť aj samotná agentúra. Tá odporučí aj strih a farbu vlasov, prakticky všetko, dievčatám dokonca poskytuje zdarma vstupy do posilňovne.

Keď mladé dievča dostane ponuku práce v zahraničí, je šťastné a teší sa. Nezrazí ho potom realita na kolená?

Obvykle áno, nejedna dievčina horko zaplače, videla som už naozaj všeličo. Najskôr totiž vycestujete na tri týždne, a ak si vás počas toho času nikto nevyberie, idete domov, teoreticky aj s dlhmi. Ja som mala tiež veľké očakávania, bola v eufórii, v Miláne si ma však najskôr pomerali, odfotili, nakrútili na video, skritizovali, čo sa len dalo, takže do apartmánu som šla úplne hotová.

Biznis je krutý.

Preto je mimoriadne dôležité, aby dievča vedelo prijať kritiku. V modelingu nie je žiadna empatia, klienti vám všetko povedia na rovinu a je im jedno, či sa vás to dotkne. Majú pravdu, pretože oni sú tí, ktorí platia, takže prejdú len tie najlepšie. Nechcú dievčatá uraziť, ale v ponúkajú sa ich tisícky, takže nemajú čas riešiť vaše mindráky. Pokiaľ si modelka vtedy otvorí ústa a bude ich presviedčať o opaku, robí to zbytočne, skôr si ubližuje do budúcnosti. Oni nestoja o to, aby ste ich poúčali, ako to majú robiť, sú to profesionáli. Keď mi povedali, že mám zmeniť farbu vlasov, nemohla som nič iné, len prikývnuť, hoci som ju mala takú kvôli inej práci. Nie modelka, ale oni presne vedia, čo v Miláne letí. Je to biznis, v ktorom sa pohybuje priveľa firiem na to, aby si niektorá dovolila uhnúť len kvôli tomu, že modelke sa nepáčia jej návrhy.

Päťdesiat percent zárobku ide agentúre, zvyšok modelke

Módne prehliadky sa volajú aj runway. O čo konkrétne ide?

Runway sú klasické módne prehliadky, kde sedia diváci a modelky predvádzajú rôzne oblečenie. Ešte predtým však býva takzvaný fitting. To je zase normálna skúška oblečenia.

Modelka teda nevie vopred, ktoré šaty bude predvádzať?

Nie, dozvie sa to až na mieste, a ak sa jej model nepáči, má smolu. (smiech) Každý večer dostane mailom správu, v ktorej má uvedený zoznam castingov na ďalší deň. Agentúra totiž presne vie, kde aký typ dievčat klienti požadujú. Ak teda o mne vedia, že som taká a taká vysoká bruneta s modrými očami, z toho im vyplynie, kam ma treba poslať. Ja sa na tie castingy pripravím, prídem na ne a buď si ma vyberú, alebo nie. Ak nie, som bez práce. S optimizmom a mapou v ruke musím pokračovať ďalej.

Ak vás vyberú, idete na prehliadku. Čo sa deje po nich?

Párty, na ktorú by som mala ísť aspoň zo slušnosti.

Keď som videl niektoré prehliadky v televízii, nechápal som, načo vyrábajú tie extravagantné modely, aj tak ich nikto nemôže nikam nosiť.

V zahraničí sú mnohí návrhári doslova umelci, a tak pripravujú aj modely, ktoré slúžia len na prezentáciu toho, čo všetko dokážu. Na Slovensku to ešte nie je zaužívané. Existujú napríklad modely, ktoré skvele vyzerajú, ale nedá sa v nich ani sadnúť.

Ostatné veci si niekto kúpi?

Na módne prehliadky pod názvom fashion show chodia aj známe celebrity, napríklad Beckhamovci. Po nich sa konajú takzvané prezentácie, čo sú prehliadky určené pre menší okruh ľudí, ako bol na fashion show, prípadne showroom, kde predvádzame oblečenie len pre konkrétneho klienta, ktorý má záujem o kúpu tovaru buď do svojho obchodu, alebo pre manželku. Sám si vyberie aj modelku, ktorá mu jednotlivé modely predvedie. Keď sa mu páčia, nakúpi, ak nie, tak smola.

Koľko tie modely stoja?

Opasok trebárs 300 eur, ale to je len cena priamo od dizajnéra, v obchode je to drahšie. Šaty stoja tisíce až desaťtisíce eur, všetko závisí od značky.

Koľko castingov máte denne?

Aj šesť, vždy na rôznych miestach v celom Miláne. Prídete tam, spomedzi iks dievčat si vyberú tie, ktoré ich zaujímajú, a dajú im skúšať jednotlivé kusy oblečenia. Všetky modely sú šité na konkrétne miery a buď vám sadnú, alebo nie. Ak je všetko v poriadku, pošlú ma domov a agentúre oznámia, že som uspela a v takom a takom termíne bude prehliadka. Agentúra dohodne platové podmienky a kto dá viac, k tomu ma pošlú. Pokiaľ sa tie práce neprelínajú, môžem robiť aj pre desiatich klientov. Prerozdelenie peňazí je nasledovné: 40 percent zahraničnej agentúre, 10 mojej domácej agentúre, 50 percent pre modelku.

Odmietnuť fotenie v spodnej bielizni? To si nemôžem dovoliť

Ako sa presúvate za castingmi? Vozí vás agentúra?

Nie. Je záležitosťou modelky, ako sa tam dostane, obvykle používame metro a klasickú hromadnú dopravu. Môžem si síce objednať aj šoféra z agentúry, ale ten stojí 80 eur na deň a to nie je málo. Vreckové pre dievča je totiž len 50 eur týždenne. Z tej sumy musíte v Miláne vyžiť, čo nie je žiadna sranda, len rožok stojí 65 centov, pollitrovka minerálky euro, verejná doprava tri eurá na deň. Plat beriete len vtedy, keď pracujete, nie za behanie po castingoch.

50 eur týždenne je cca šesťtisíc korún mesačne. Nič moc.

Iste, preto som spomínala, že dievčatá, ktoré neuspejú, sa môžu domov vrátiť aj s dlhmi alebo s nulou na konte. Mne dal otec na prvú cestu tuším 200 eur, každú stredu som čakala, kedy dostanem vreckové. Túto sumu, letenky, ale aj peniaze za ubytovanie vám agentúra nakoniec strhne z platu. Keď idem domov, dostanem kompletné vyúčtovanie, v ktorom vidím všetky svoje príjmy aj náklady.

Je veľa dievčat, ktoré neuspejú, teda strávia v Miláne tri týždne a bez práce sa vrátia domov?

Áno, pretože kríza sa prejavila aj v tomto biznise. Túto sezónu má prácu pomerne málo dievčat, ja som ju dostala až po dvoch týždňoch, takže mi nebolo všetko jedno. Dokonca ani najlepší dizajnéri už nechceli na móla svetoznáme modelky, lebo by museli platiť príliš veľký cash.

Čo ak od vás chcú, aby ste predvádzali spodnú bielizeň alebo oblečenie, ktoré sa vám zdá príliš priesvitné? Môžete odmietnuť?

To si nemôžem dovoliť. V zmluve mám jasne uvedené podmienky, s ktorými som vopred súhlasila. Pýtali sa ma, či mi nebude prekážať také a také fotenie alebo trebárs glamour.

Glamour?

Fotografie, na ktorých som vyzlečená, ale v podstate nič mi nevidno, pretože príslušné partie sú zakryté. Príklad: mám na sebe džínsy, som hore bez a prsia mám zakryté rukami. Glamour by som nazvala asi jemnou erotikou, hoci to asi nie je úplne výstižné. S tým som súhlasila v zmluve, a tak nie je o čom. Napríklad s aktmi som nesúhlasila, takže ma do nich nikto nebude tlačiť. Každá modelka si musí na začiatku povedať, čo akceptuje a čo nie, lebo potom je už neskoro.

Môžete dievča žiadať výmenu fotografa, ak ju ten pôvodný obťažoval?

Samozrejme, aj sa to rešpektuje. Svojej agentúre treba vždy nahlásiť všetky veci, aby mohla reagovať. Zažila som, keď jeden booker (človek z agentúry, ktorý modelkám dohadzuje prácu, pozn. autora) obťažoval niekoľko modeliek. Vtedy to treba oznámiť a situáciu riešiť. Bohužiaľ, mnohé dievčatá to radšej akceptujú a dúfajú, že potom dostanú lepšiu prácu.

Priateľstvá neexistujú, len intrigy, podrazy a ohovárania

A sme pri promiskuite. Platí téza, že medzi modelkami a klientmi je vysoká?

Poviem to takto - modeling občas nie je čistý biznis, ale to môžem povedať aj o herectve či politike. Všetko závisí od toho, kam si tých ľudí pustíte. Ja na také veci nemám žalúdok. Návrhov od chlapov a rôznych príležitostí, keď si môžete takto polepšiť, je dosť. Ponuky máte tak od klientov, ako aj od ľudí v agentúrach. Žiadne dievča to však nemusí tolerovať. Dnes však modeling nevyzerá ako za slávnych čias Adriany Sklenaříkovej alebo Daniely Peštovej, keď šlo len o kvalitu, krásu a podobne. Primárne ide len a len o peniaze.

Čím to je spôsobené?

Obrovskou ponukou pekných dievčat. Čím väčšia konkurencia, tým neférovejšie metódy. Klienti si môžu vybrať, koho chcú, a keď jedna nevyhovie, na jej miesto čakajú tisícky ďalších. Preto niektorí vyžadujú aj „iné kvality".

Vaša hranica je kde?

Poslala by som takého človeka do čerta, o tom nepochybujem. Poznám Slovenku, ktorá dostala podobné ponuky a prijala ich, dokonca sa tým ani netají, nerobilo jej to žiadny problém. Nebudem ju však menovať. Všetci laici vidia za modelingom len krásu, ružový svet, nikto nepozná drinu, ktorá s tým je spojená. Treba povedať, že promiskuita v tejto brandži síce existuje a nie je jej málo, ale nie je výhradne doménou modeliek. V iných oblastiach sú ľudia absolútne verní? Určite nie.

Ako vplýva táto práca na partnerské vzťahy?

Máloktoré dievča v modelingu má stály vzťah, nemôže to fungovať, veď stále cestujete. Ktorý vzťah vydrží, keď ste od seba ďaleko a vidíte sa len občas? Stávajú sa síce aj také prípady, ale je ich málo. Ja som tiež mala vzťah viac ako dva roky a nakoniec sme sa rozišli. Nedalo sa inak, ťažko niektorý partner akceptuje, keď ste stále vo svete.

Čo vzťahy medzi dievčatami? Odtrhnutie od rodín a cudzia krajina sú veci, ktoré by ich mali spájať.

Kdeže, v modelingu absolútne žiadne priateľstvá neexistujú, jedine občasné výnimky. Všade si musíte dávať riadny pozor na ústa, aby ste nepovedali niečo, čo potom iné dievča zneužije. Dominujú intrigy, ohováranie, podrazy. Všetko funguje na jednorazových účelových kamarátstvach, ktoré sa skončia rýchlejšie, ako začali. Hovoriť môžete len neutrálne, určite žiadnemu dievčaťu neodporúčam zdôverovať sa niekomu so súkromím, lebo na druhý deň to vedia všetci. Na prvý pohľad sa všetci správajú milo, ale je to pretvárka, inak by ste spolu nevydržali v jednom apartmáne. Nájdu sa však aj výnimky, spoznala som úžasné dievča z Ukrajiny, dodnes komunikujeme a stretávame sa, hoci každá sme na inom mieste.

Koľko dievčat býva pokope?

To je rôzne, niekedy sú len tri, inokedy ich je aj viac, povedzme šesť alebo osem. Ťažké je vychádzať s Ruskami, Poľky či Rumunky sú zase veľmi zlaté, ale tiež to môžeme definovať len ako individuálne prípady, ktoré poznám.

Ako sa dá potom žiť, keď všade okolo vás je pretvárka?

Normálne. Celý deň dosť tvrdo pracujete, večer si dáte drink a potom na izbe unavený zaspíte. Ja si robím, čo chcem, málo sa stretávam s inými modelkami, mám priateľov skôr z iných oblastí, tých z modelingu by som spočítala na prstoch jednej ruky. Pokiaľ máte prácu, veľa voľného času neostáva, mala som zákazky, keď som makala od pondelka do nedele od rána do neskorého večera. Potom nemáte čas premýšľať nad inými vecami, navyše v práci máte zabezpečené občerstvenie aj stravu.

Aj alkohol?

V práci určite nie, vtedy nikto nepije, občas sa mi stalo, že keď sme skončili celodennú robotu, večer sme si pripili šampanským.

Dostávate veľa ponúk na sobáš?

(smiech) Žiadosť o ruku som dostala len raz, od môjho bývalého priateľa, takže nič moc. Modeliek je tam veľa, šialená konkurencia, takže chlapi sa môžu kochať od rána do večera. Skúste MHD v Miláne a uvidíte.

Aj chudnutie musí mať svoje hranice, nestravujem sa diétne

Ako je to s vašou stravou?

Musím sa strážiť, ale nejde o nič hrozné, stravujem sa normálne, hoci sa snažím zdravo. Nič netreba preháňať. Mala som aj zákazku, kde ma požiadali, aby som štyri kilogramy pribrala, agentúra mi vtedy povedala, že sa to pri tých podmienkach oplatí. Pribrala som síce len dva, ale nakoniec ma vzali. Týždeň nato prišla iná zákazka, kde zase požadovali, aby som zhodila, takže občas sa musíte prispôsobovať s váhou aj v kratších časových intervaloch.

Čo jedávate?

Nikdy som nejedla mäso, len ryby. Alkohol mi nechýba, takže ten málokedy, najradšej mám ovocie, trebárs hrozno.

Skúsme konkrétny deň. Čo si dávate na raňajky?

Vždy premývané ovsené vločky za desať korún, do toho ovocie, oriešky a probiotický jogurt. Dávam si aj dvojité dávky, lebo mi to strašne chutí. Kedysi som ráno nejedávala, dnes viem, ako je to dôležité pre energiu a štart do nového dňa.

Desiata?

Ovocie alebo sójová tyčinka. (smiech)

Ok, zatiaľ ste nič nejedli, poďme na obed.

Ale veď z tých vločiek sa dá nasýtiť, vážne. Na obed musím mať polievku, čo je v Miláne problém, lebo tam ju snáď nikto nejedáva. Odkázaná som na vrecúškové, prinesené zo Slovenska. K tomu si dám rybu so zeleninou, trebárs tuniaka, niekedy ryžu či varené zemiaky. Na olovrant celozrnné hrianky, na nich olivový olej, mozarellu a paradajku.

Večera?

Snažím sa jesť maximálne do siedmej večer, potom už nie. Včera som mala napríklad plesňový syr a nakrájanú paradajku. Keď si pozriete celý deň, určite nemôžete povedať, že sa stravujem diétne. Takto to robím už dva roky a cítim sa výborne.

Akú máte výšku?

180 centimetrov, 55 kilogramov.

Kde sú čokolády, čipsy, pukance?

Raz za čas si ich dám, veď som človek. (smiech) Nepotrebujem to však každý deň. Viem, kam asi mierite. Či to modelky s chudnutím nepreháňajú. Iste, mali sme tam aj dievčatá, ktoré vôbec nechceli jesť, lebo si veľmi pripustili, že im v agentúre kázali zhodiť. To už nie je cesta, aj chudnutie musí mať svoje hranice.

Preto sa pýtam, mnohé dievčatá potom končia ako anorektičky alebo bulimičky. Vy sa dokážete na seba pozrieť v zrkadle a povedať, že „áno, moja postava už nemá chybu?"

Nielen, v pohode dokážem rozpoznať aj to, keď už tú hranicu prešvihnem a som príliš chudá. Často sa mi stáva, že schudnem práve v Miláne, pretože sú tam obrovské stresy a tlaky. Aktuálne som so sebou spokojná, určite si nevyčítam kilo alebo dve navyše. Závisí to od psychiky. Jednej dievčine povedali, že má 92 centimetrov v bokoch a musí schudnúť na 90. Trávila som s ňou celé dni, nútila ju jesť, ale nepomáhalo to. Nakoniec si na večeru dávala žuvačku.

Inteligentné dievča.

Malo štrnásť rokov. Aj som jej párkrát vynadala, aby s tým prestala, lebo si úplne pokazí žalúdok.

To agentúra nemá človeka, ktorý by tieto veci korigoval, aby nevznikali ľudské trosky?

V agentúre povedali, aby som jej dohovorila. Vysvetlila som im, že to musia spraviť oni, lebo oveľa viac zaberie, keď jej slová „nie si tučná" povie fotograf, nie kolegyňa. Najskôr jej kážu schudnúť, ona má stresy a nakoniec ju mám strážiť ja? To nejde. Dievčatá okolo dvadsiatky už sú zväčša zrelšie, takže im s tým „nejedením" nešibe. Anorektičky v Miláne aj tak nechcú.

Mnoho žien sa stresuje aj pre celulitídu, vyhadzujú šialené peniaze na krémy, ktoré aj tak nepomôžu.

Krémy v tomto naozaj nepomôžu, ale, samozrejme, existuje pomoc v kozmetických centrách. Najlepšie však aj tak zaberá jediná vec - šport. Ja napríklad rada behám, najradšej do kopca. Fitnes príliš nemusím, radšej som niekde vonku, preferujem tenis. Vďaka tomu som celulitídu nikdy nemala. Musím si zaklopať.

Z drog letí extáza, bežne fičia aj jointy

Aj na Slovensku boli prípady, keď ľudia z modelingových agentúr zneužívali dievčatá na iné veci, ako oficiálne deklarovali, v tejto brandži nie sú výnimkou ani drogy. Aká je vaša skúsenosť?

S tvrdými drogami som sa nestretla, v lepších milánskych podnikoch letí extáza. Keď idú dievčatá na žúr, dostanú takzvaný ticket, ktorý slúži aj ako konzumné. Drink si potom môžu vyzdvihnúť samy, prípadne poň ide „píár". Vtedy je isté riziko, že im tam niečo namiešajú. Stalo sa, že dievčatá sa napili a skákali potom ako „gumkáči". Je to o ostražitosti, ja si chodím po nápoje vždy sama a mám istotu, že mi do nich nikto nič nedá.

Vy ste drogy skúšali?

Nikdy. „Gumkáčom" síce občas bývam, ale to mám v povahe, nepotrebujem doping. (smiech)

Čo marihuana?

Jointy medzi dievčatami fičia bežne, poznám jednu modelku, ktorá s tým mala veľký problém. Dohovárala som jej, nepomohlo, tak som informovala agentúru a tá na dievčinu reagovala dosť zle. Keďže sa tam hovoria veci na rovinu, nebolo jej to dvakrát príjemné. V takých prípadoch majú modelky na výber - buď s tým skončia, alebo môžu ísť rovno domov. S tvrdšími drogami som sa nestretla, naša agentúra je v tomto seriózna. Za iné, pochopiteľne, neručím, v každej brandži sú aj čierne ovce.

Kedy sa modelka stáva topmodelkou?

Asi keď dostáva najviac a najlepšie zákazky, keď obsadzuje titulky prestížnych časopisov. Tam ešte zďaleka nie som. V dnešnej dobe sa dá ťažko povedať, kedy je modelka topmodelkou, lebo ich je naozaj veľa, len nie sú u nás až také známe, ako za čias Sklenaříkovej či Peštovej.

Dá sa ňou stať aj „vyspaním sa" so správnym človekom?

Sú aj takí ľudia, deje sa to, ale považujem to za zlú cestu.

Stretávate sa s ľuďmi ako trebárs Naomi Campbell?

Občas na castingoch. Keď sme boli u Armaniho, čakalo v rade 150 dievčat, vybraných z asi tisíc. Ona nemusela čakať, šla popri nás rovno dovnútra.

Ako sa správala?

Ako hviezda, s nami sa nerozprávala. Ťažko jej to vyčítať, už niečo dosiahla, má svoju úroveň, je na inom leveli ako my. Mnohé dievčatá v rade ju za to aj ohovárali, ale mne to prišlo čudné. Má na to, tak čo? Nečakala som, že príde ku mne a budeme debatovať.

Príjmy modeliek? V eurách od päť do 10 tisíc mesačne

Nie je čudné, čo s človekom dokážu robiť peniaze? Ona má za sebou divokejšie excesy.

V dnešnej dobe peniaze zmenia úplne každého. V kombinácii s úspechom to inak nejde.

Menia aj vás?

Určite, minimálne v tom, že keď nakupujem v obchode, už nepočítam, koľko konkrétne mám v peňaženke, nepozerám príliš na ceny. Pravdou je, že výška konta neznamená, že teraz chodím len do luxusných butikov, to určite nie. Mám svoje obľúbené značky, ale väčšinu peňazí míňam na cestovanie. Chcem totiž poznať svet. Ak som niečo určite nezmenila, tak životné hodnoty. Mnohí by sa čudovali, ako málo dávam na kozmetiku. Keď ráno vstanem a mám kruhy pod očami, použijem uhorku a hotovo. (smiech)

Koľko zarábajú modelky vašej úrovne?

To nemôžem povedať, len to, že 50 percent ide agentúram.

Netreba presnú sumu, stačí informácia, či ide o tisícky alebo desaťtisíce eur.

Je to individuálne, lebo môžem dostať prácu na dva dni, ale aj na tri týždne v kuse.

Ak máte prácu počas celej sezóny?

Od päť do 10 tisíc eur mesačne. Z toho si však vykrývame všetky náklady, mne napríklad strhávajú 26 eur za noc za malý apartmán, v ktorom žije šesť dievčat.

Čo voľný čas?

Ak práve nebeháme po castingoch alebo nemáme prácu, je viac možností. Niektoré modelky hýria, iné sa kultúrne vyžívajú, ďalšie cvičia v posilňovni. Je to ich vec, pokiaľ prídu ráno bez kruhov pod očami. Najradšej chodíme na Duomo, kde sedíme na slnečnej teraske a popíjame taliansku kávičku.

Keď vás fotia, koľko to zaberá času?

To je rôzne. Ak ide o editoriál do časopisu, pracujeme celý deň. Najskôr sa všetko skúša, oťukáva, naštylizujú nás, hrajú sa s nami vizážisti, až potom môžeme ísť fotiť. Vtedy už musím byť trochu aj herečka, aby som predviedla to, čo sa odo mňa očakáva. Keď mi povedia, že sa mám tváriť zvodne, tak musím. Bez ohľadu na náladu.

Ako sa tvári zvodne?

To tu mám teraz predvádzať? (smiech)

Koľko ľudí je prítomných na pľaci?

Vizážista, človek, ktorý upravuje vlasy, a fotograf, ktorý má obvykle nejakého asistenta.

Občas sa cítim ako tovar, preto študujem na vysokej škole

Mnohí si myslia, že modelky sú hlúpe a také... jednoduchšie. Aká je realita?

Neviem, prečo sa to hovorí, rovnako nerozumiem, prečo modeling niektorí označujú za špinavý biznis. Myslím si, že tak, ako nájdete hlúpe modelky, nájdete aj hlúpych hercov, spevákov, ale aj novinárov.

O tom niet pochýb.

Nikto teda nemôže zovšeobecňovať. Máme inteligentné dievčatá, sú tam aj jednoduchšie, ale tak je to v každej práci. Ľudia si o našej práci vytvárajú mýty len na základe toho, že predvádzame seba, nie svoje vedomosti v hlave, ale modeling je proste o vizáži, oblečení a podobne, na tom nikto nič nezmení. Často ide len o závisť, že sa v tejto práci vyskytujú samé pekné dievčatá, nikto nevidí, čo tá baba musí dokázať, aby dosiahla úspech. Ide sama do cudzieho sveta, musí zvládnuť iný jazyk, kultúru, nemá tam žiadnu oporu, celý deň behá, a aj tak to nakoniec nemusí vyjsť. Je na človeku, či sa stane vo svojej práci promiskuitným, či začne piť, drogovať a podobne, s modelingom to nemá nič spoločné, tieto veci sa dejú všade, stačí sa pozrieť do akejkoľvek firmy s viac zamestnancami.

Na Slovensku nie ste príliš známa. Neprekáža vám to?

Ani náhodou, nechcem, aby ma ľudia spoznávali na ulici. Na Slovensku sme v tomto čudní, panuje tu dosť veľká závisť, v zahraničí je to profesionálnejšie.

Necítite sa ako tovar? Jediné, čo sa u modeliek hodnotí, je vizáž a to, či im riadne sadne oblečenie. Nie je to ponižujúce?

Ponižujúce to nie je, ale občas sa ako tovar cítim. Veď aj preto študujem na vysokej škole. Modeling nie je to, čo ma bude živiť dlhé roky, takže musím mať aj iné možnosti, teraz to stále beriem najmä ako hobby.

Neviem si predstaviť, ako modelka, zarábajúca tisíce eur, po skončení vysokej školy pôjde učiť na prvý stupeň základnej školy za peniaze, ktoré tu dávame pedagógom.

To je naozaj otázka, fakt netuším. Niekedy sa nestíham tým paradoxom čudovať. Jeden večer som na obrovskej párty v Miláne s bielymi kobercami, na druhý v škole praxujem s malými žiačikmi v Banskej Bystrici. Sama seba sa pýtam, čo je lepšie. V modelingu viac zarobím, práca s deťmi ma zase viac napĺňa. Uvidíme. Sú to dva svety, ktoré je nemožné spojiť.

Tehotenstvo rovná sa sankcie za neodrobené veci podľa zmluvy

Trúfate si doma v Banskej Bystrici ísť vysypať smeti v teplákoch?

Samozrejme, žiadny problém. Čo je na tom?

Nič, len svojho času nejaká herečka také ženy kritizovala. Koľko času trávite ráno pred zrkadlom?

15 minút. Umyjem si zuby, opláchnem tvár, použijem výživný krém, dám tónovací make-up, špirálu a lesk. To je všetko, čo by som tam viac robila? Som za prirodzenú krásu, nepotrebujem sa líčiť dve hodiny.

Kam všade ste sa vďaka modelingu dostali?

Pracovala som v Nemecku, Rakúsku a Taliansku, vďaka zarobeným peniažkom som navštívila aj Kaliforniu, San Diego, San Francisco, Santa Barbaru, Los Angeles, Arizonu, Utah, Grand Canyon, Las Vegas či Mexiko. Teraz začínam pracovať pre novú materskú agentúru v Bratislave s názvom FANCY models, mám ponuky do Juhoafrickej republiky a Ázie. Keď idete do novej krajiny, vždy je to risk, lebo vás tam nikto nepozná. Nie všetko, čo vyzerá lákavo, je aj výhodné.

Čo by sa stalo, keby ste otehotneli?

Nič. (smiech) Vychádza sa z dĺžky zmluvy. Ak ju máte povedzme na rok a v rámci neho isté akcie z nejakého dôvodu neodrobíte, čakajú vás sankcie, ktoré sa dajú ľahko vyčísliť. Nikto však nepodpisuje zmluvu s tým, že ide otehotnieť, na to som aj tak príliš mladá. Poznám dievčatá, ktoré tým prešli a dnes sú už späť v modelingu.

Rozhovor bol autorizovaný, Jana Kokavcová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.