Kam sa podeli „klasické korčule“?

Pamätníci si možno spomínajú na osobné skúsenosti s dvojradovými korčulami v detstve. V prípade, že išlo o také, ktoré sa len remienkami upínali na topánku, mohli byť aj dosť frustrujúce - kolieska boli malé, tvrdé, rovných plôch bolo v minulosti oveľa menej ako dnes a o umelých klziskách a parketoch sa nám mohlo len snívať. Pohyb bol teda krušný, ak nie nemožný.

Naozajstné korčule s plnými, farebnými kolieskami, napevno prichytené o pekné a solídne topánky, sme mohli obdivovať len vo filmoch, napríklad Xanadu.

Evolúcia káže, že vyhrávajú rýchlejšie dravce. A tak dvojradové korčule vytlačili jednoradové in-line, ktoré sú naozaj rýchlejšie, lebo kladú menší odpor. Keď sa pozriete do katalógov významných firiem, „dvojradovky“ (po anglicky quad skates, po česky trekové brusle, v korčuliarskom slangu quady) tam ťažko nenájdete. To však neznamená, že vyhynuli. Prežili vďaka inému triku evolúcie, a tým je špecializácia.Prvýkrát sa vraj kolieskové korčule objavili v roku 1743 na londýnskej šou. Meno ich vynálezcu sa však stratilo v histórii a ani nevieme, ako vyzerali.V roku 1760 predviedol v Británii svoje korčule belgický vynálezca Joseph Merlin, ale išlo o jednoradové korčule. Merlin ich rád predvádzal v spoločnosti. Boli primitívne a neumožňovali prakticky žiaden pohyb okrem priameho valivého vpred. Raz to nezvládol a rozbil veľmi drahé zrkadlo. Odvtedy sa o korčule prestal zaujímať.Prvé dvojradové korčule uviedol v roku 1863 James Plimpton, obchodník z Massachusetts. Umožňovali rezať zákruty a mali veľký úspech. Bol to práve Plimton, kto otvoril v Newporte prvý korčuliarsky klub, teda verejnú plochu na korčuľovanie. Stala sa miestom nielen športu, ale aj komunikácie a miestom predvádzania sa.V roku 1876 si britský konštruktér William Brown nechal patentovať korčule, kde kolieska boli na spoločnej oske. Ich dizajn sa už približoval tomu, na ktorý sme zvyknutí. V tom istom roku pribudla brzda na prednej strane, čo podstatne zvýšilo bezpečnosť a umožnilo dokonalé manévrovanie.Začiatkom minulého storočia začali byť kolieskové korčule veľkou módou. V roku 1913 sa uzákonili pravidlá hokeja na kolieskových korčuliach. Na korčuliach sa hralo pólo, objavilo sa aj krasokorčuľovanie. Dôkazom je film Charlieho Chaplina The Rink z roku 1916, kde predvádza impozantné kreácie – Chaplin bol zanieteným kolieskovým korčuliarom. Dvadsiate roky boli prvým veľkým obdobím rozmachu kolieskových korčúľ. Záujem o tento zdravý pohyb neustával. V USA vzniklo v roku 1937 združenie na podporu jazdy na kolieskových korčuliach RSROA (Roller Skating Rink Operators Association).Korčule sa objavili na nohách hrdinov romantických filmov na čele s dielkom Xanadu.V roku 1979 vyšli bratia Scott a Brennan Olsonovci s novým typom in-line korčúľ. V roku 1983 Scott Olson založil firmu Rollerblade, ktorej produkty začali napodobňovať ďalšie spoločnosti. V osemdesiatych rokoch sa masová popularita dvojradových korčúľ skončila.

Stabilita na quadoch

Svetobežníčka Lenka Buchcárová je Slovenka, momentálne študuje v Česku francúžštinu a ekonómiu. V korčuliarskom svete je celebritou. Venuje sa freestyle slalomu na korčuliach, v ktorom sa pravidelne umiestňuje v medzinárodných súťažiach po celej Európe, ale aj tancu na kolieskových korčuliach.

„Slalom jazdím na in-line, ale na tanec používam výlučne dvojradové korčule, lebo sú oveľa stabilnejšie. Vo svete som videla na nich jazdiť aj freestylových jazdcov.“ Dvojradové korčule sú podľa Buchcárovej výborné aj na disciplínu high jump, teda vysoké výskoky. „Používa ich napríklad francúzsky šampión Hakim a takýto profesionál vie, čo robí.“ Na kolieskových korčuliach sa hrá aj hokej a to s oboma typmi – podľa toho sa volá buď quad hockey alebo inline hockey. Na Slovensku sa hráva len v inline verzii. Kultúra dvojitých korčúľ u nás vlastne nikdy neexistovala.

„Pred revolúciou sa kvalitné korčule zohnať nedali a keď prišla po revolúcii móda aj k nám, už leteli inlajny. Ja som veľký propagátor dvojradových korčúľ, ale veľa ľudí som teda počas niekoľkých rokov mojej kariéry na ne nenahovorila.“

Let’s dance

Lenka Buchcárová približuje rôzne tanečné disciplíny, ktoré sa jazdia na korčuliach, samozrejme, dvojradových. „Jam skating je hlavne americká záležitosť, je to tanec veľmi blízky break dance, robia sa rôzne akrobatické figúry. Na klasické párové krasokorčuľovanie sa podobá artistic dancing.“

Lenka tancuje v štýle freestyle. Takáto disciplína sa v Európe robí výlučne na báze exhibícií, súťaže s hodnotením poroty nie sú až na malé výnimky žiadne. Existujú aj tanečné skupiny. „Na Slovensku aj v Česku je však problém zohnať viacero ľudí, ktorí vedia korčuľovať a zároveň aj tancovať.“

Skupinové vystúpenia robí napríklad český tanečník Jan Loukota, ktorý tiež nedá dopustiť na dvojradové korčule. „Sú stabilnejšie do strán a pohodlnejšie sa s nimi točí.“ Zároveň zdôrazňuje, že tanec na korčuliach je veľmi zdravý, nenamáha telo a pomáha zoštíhľovať problematické partie a preto je určený aj pre amatérov. Dvojradové korčule dnes vyrábajú hlavne špecializovaní výrobcovia a dajú sa kúpiť napríklad cez internetové obchody.

Disko, korčuľuj pri mne blízko

Skutočným kultúrnym fenoménom, spájaným s dvojradovými kolieskovými korčuľami sú takzvané roller disco. Svoj rozkvet zažívali v 70. rokoch, v časoch klasickej disko horúčky. Takéto diskotéky fungujú vo svete dodnes.

„Napríklad len v Londýne ich je niekoľko,“ hovorí Lenka Buchcárová. Ľudia prídu, požičajú si korčule a jazdia v rytme hudby, kto vie, tancuje. Sú tam inštruktori, ktorí pomáhajú nováčikom, zdravotná pomoc. V týchto kluboch je zákaz zakázané žuvať žuvačky – tie by mohli skomplikovať premávku. „Zaujímavé je, že v niektorých v poslednom čase zakázali hrať hip-hop, lebo vraj táto hudba priláka agresívnych návštevníkov,“ smeje sa Lenka. „Takže tam väčšinou púšťajú disko, funk a house.“

V zahraničí sa veľa jazdí aj v parkoch, hlavne v Amerike, odkiaľ tieto trendy prúdia. Pod holým nebom sa organizujú aj masové nočné diskotéky, ktoré už, samozrejme, nie sú viazané na typ korčúľ. Každý jazdí a tancuje na tom, čo má. „Atmosféra takýchto stretnutí je veľmi príjemná, ale u nás to takto nefunguje a ani nemôže fungovať, lebo v parkoch nie sú na to vhodné rovné plochy.“

Dvojradové korčule sú retro, nostalgický artefakt, ale žijú. Nebola to len športová pomôcka. Podobne ako skateboard, priniesli svoju kultúru, ktorá stojí za pripomenutie.

História dvojradových korčúľ

Autor: Marián Jaslovský /VÍKEND