Prečo to dieťa zase neposlúcha?

Keď sa jej narodil druhý syn, mala pocit, že jej staršieho potomka po návrate z pôrodnice asi vymenili. Z rozkošného a večne usmiateho päťročného anjelika sa stal odporný a zúrivý čert, ktorého sa bála ponechať samého s mladším súrodencom, pretože vždy sa niečo „náhodne“ pritrafilo. Tu škrabanec na rúčke, tam krém vytlačený na vláskoch. V okamihu, keď našla malé bábätko takmer pridusené vankúšom, nesmierne sa zľakla. Urobila ako matka niekde chybu?

Dieťa je malý človek a ako také sa potrebuje cítiť rovnako významne ako dospelí. Hľadá svoje miesto a hodnotu v rodine už od útleho veku. Ak jeho činy a výkony ostávajú nepovšimnuté a bez odozvy, stráca istotu. Výsledkom je človiečik, ktoré neposlúcha, je agresívne, či ubližuje iným. Rodičia sú zúfalí, učitelia sa pravidelne sťažujú a ako dieťa rastie, nesie sa s ním povesť problémistu. Čo s ním? Ponechať ho osudu a spoľahnúť sa na osud alebo zvrátiť nevyhnutnú budúcnosť v nápravno-výchovnom ústave a čosi preto urobiť, kým sa dá?

Poznanie dôvodu, prečo dieťa koná tak ako koná, umožňuje voliť cestu, ako jeho správanie ovplyvniť. Čo býva najčastejšou motiváciou problémových detí?

1. Získanie pozornosti – dieťa si povie, že síce nie je ničím výnimočné, ale ak spôsobí okolo seba rozruch, všimnú si ho. Prejavuje sa to tým, že robí hluk, predvádza sa, robí drobné nezbednosti, šaškuje či je hyperaktívne. Na upozornenie dospelého na krátku dobu s týmto divadlo prestane, avšak pri najbližšej príležitosti sa z neho opäť stáva otravné dieťa, ktoré lezie všetkým na nervy.
   
   AKO NA NEHO? Našťastie jeho konanie zvyčajne nevedie k tomu, aby ubližovalo iným, takže tu pomôže zásadne ignorovať neželané prejavy a naopak podporovať čokoľvek, čo je na jeho správaní pozitívne. V tomto prípade často pomôže urobiť capa záhradníkom, napríklad zveriť mu starostlivosť o zviera, súrodenca či kolektív spolužiakov.
2. Získanie moci – malý čert vie, že síce nebude víťazom, ale zároveň ho nikto neporazí. Nechce sa podvoliť silnejšiemu a nebude robiť to, čo sa od neho vyžaduje. Jeho prejavy sú agresívne, býva drzý či panovačný, klame a svoj hnev neovláda. Ani po zásahu autority sa jeho nevhodné správanie nemení, práve naopka, môže sa zhoršiť a stupňovať.
   
   AKO NA NEHO? Nebojujte s ním, pripustite si hranice svojho ovplyvňovania a nenúťte ho k spolupráci. Preukážte mu rešpekt a snažte sa byť pre neho vzorom, ktorý môže napodobniť. Nájdite možnosť, ako mu pomôcť cítiť sa dôležito pozitívnym spôsobom, napríklad viesť nejakú aktivitu, naučiť spolužiaka či súrodenca nejakej zručnosti a aj tu platí, oceňovať jeho podiel na pozitívnom výsledku. Ide však o dlhodobejšiu úlohu a vyžaduje to od dospelého veľa sebazaprenia a trpezlivosti.
3. Odplata – má pocit, že na ňom nikomu nezáleží a tak sa mstí, pretože sa cíti zranený nezáujmom. Sú to deti zákerné, násilné, občas až brutálne, ktoré urážajú silnejších, či bijú slabších. Na tresty zo strany ostatných reagujú zosilnením násilia, ich odplata sa rozširuje na akúkoľvek situáciu či osobu. Bohužiaľ, týmto deťom chýba práve láska rodičov, a tak sa „výchovy“ ujíma zvyčajne niekto iný (starí rodičia, vychovávatelia, pestúni).
   
   AKO NA NEHO? Takéto dieťa zväčša neverí, že ho niekto môže milovať či uznať. Dospelý môže hľadať to, čím si ho môže získať. Môže ho požiadať o pomoc, o niečo užitočné napríklad špeciálne pre vás. Dajte mu najavo, že vám na ňom záleží. Spôsob komunikácie s takým dieťaťom je veľmi citlivá záležitosť, môže vás totiž skúšať, aby si potvrdilo, že sa o neho naozaj nik nezaujíma a aj váš záujem je len jednorazová záležitosť. Priamy prístup v štýle „zdá sa mi, že ma chceš zraniť a je mi to ľúto, ale ja ťa zraňovať nechcem“ sa v niektorých prípadoch javí ako cekom účinný.
4. Získanie pokoja – takéto deti sa na prvý pohľad nejavia ako problémové. Sú zvyčajne nesebavedomé a majú pocit, že nič nedokážu a tak radšej nerobia vôbec nič. Predpokladajú pritom, že ich dospelí potom nechajú na pokoji. Sú apatické, pasívne, radi sa izolujú a nereagujú na podnety dospelých. Tí často považujú také dieťa za zasnené či dokonca hlúpe.
   
   AKO NA NEHO? Postavte v jeho prípade latku náročnosti tak nízko, aby dieťa nezlyhalo a vyzdvihnite každý, aj malý úspech. Nie je však dobré robiť priveľký rozruch, aby sa nezľaklo, že nedokáže naplniť očakávanie dospelých.

Treba si uvedomiť jedno - dieťa sa samo nezmení, pokým si neuvedomí, že jeho správanie vedie k ťažkostiam. Nechajte ho v tom chvíľu plávať, neriešte za neho všetky výčiny, ale dajte mu najavo, že aj napriek tomu si ho vážite a ceníte. Ak určíte jednoznačnú hranicu, treba trvať na jej dodržiavaní. Dieťa má vedieť, čo sa stane, ak poruší pravidlo alebo ak si splní povinnosti. Rodič má byť zase dôsledný, teda naplniť trest či poskytnúť sľúbenú odmenu. Práve on je vzorom pre potomka v tom, ako sa drží slovo a môže to isté žiadať od dieťaťa

Autor: Adriana Markovičová