SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Stane sa naše etno módou?

Útulné etno obchodíky sú roztrúsené po celom svete, aj časť našej mládeže sa oblieka do batikovaných blúzok. Nenosia na sebe doplnky z Detvy či Heľpy, ale z Indie a Afriky. Má šancu sa raz vo svetovej móde presadiť aj slovenský ľudový dizajn?

Útulné etno obchodíky sú roztrúsené po celom svete, aj časť našej mládeže sa oblieka do batikovaných blúzok. Nenosia na sebe doplnky z Detvy či Heľpy, ale z Indie a Afriky. Má šancu sa raz vo svetovej móde presadiť aj slovenský ľudový dizajn?

Máte doma kroj? V ÚĽUV-e , kde ponúkajú výrobky špičkovej kvality preverené výtvarnou komisiou, nakupujú najviac turisti a folklórne skupiny. Cenovo dostupnejší, avšak už s rôznorodou kvalitou bývajú neznačkoví výrobcovia. Pre koho sa však ešte dnes kroje vlastne robia?

Kroje aj do Dublinu


„Je to pekná a radostná robota,“ hovorí Jan Kucbeľová, ktorá vyrába kroje už takmer dvadsať rokov. O zákazky vraj nemá núdzu, už len preto, že žije v Detve, kde držia kroj stále vo veľkej úcte. Nevesty si ho obliekajú počas svojej vykrúcanky po polnoci, Detvania však chodia krojovaní aj na sviatok Božieho tela, či pri betlehemskom koledovaní na Vianoce.

SMV-0425-034C-Bunad.jpgJej klientelu však tvoria aj rôzni zberatelia či vysokopostavení ľudia, pre ktorých je kroj vecou hrdosti a prestíže. Občas vyrába jej firma aj štátne dary na reprezentačné príležitosti, štylizované scénické kostýmy sú zas určené pre folklórne súbory doma, ale aj v zahraničí. „Nie sú to len emigranti spred sto rokov, ale aj z poslednej vlny. Práve robíme kroje do Dublinu, šili sme už aj do Londýna,“ hovorí. Zo zahraničia sa ozývajú aj mladuchy, ktoré sa chcú vydávať v kroji.

Výroba krojov je však mimoriadne prácna. V Detve už vyšívajú len ženy nad šesťdesiat rokov, ktoré pri tejto piplačke strávia niekoľko hodín denne a zarobia si len niekoľko sto eur mesačne. Mladá generácia sa, hoci sa aj niečo priučí v školách s regionálnou výchovou, náročným technikám, akou je aj detvianska technika krivej ihly, skôr vyhýba. Niektoré postupy už neovláda vôbec nikto. ÚĽUV síce organizuje dielne tradičných remesiel, na ktorých sa zúčastňuje ročne niekoľko stoviek ľudí, tradičné remeslo sa však stane niečím viac ako pekným hobby len nemnohých.

„Je len otázkou času, kedy nebude mať kto kroje vyšívať,“ obáva sa Kucbeľová. „Kto si bude chcieť kúpiť kroj v budúcnosti, bude si musieť zaň priplatiť oveľa viac ako dnes,“ predpovedá. Niektorí výrobcovia krojov už siahajú po počítačových náhradách výšiviek, ktoré robí stroj podľa zoskenovaného obrázku. „Je to však úpadkový variant kroja, úplná katastrofa,“ zdôrazňuje.

Zachránia to módni dizajnéri?


„Úpadkové“ počítačové technológie však majú „povolené“ používať módni návrhári, ktorí sa dávajú ľudovou tvorbou inšpirovať. Mladá dizajnérka Ľubica Poncik sa vracia jednoduchým spôsobom k tomu, čo bolo kedysi prácne. Používa aj techniku sublimačnej potlače, pri ktorej sa vzor pochádzajúci z nejakej ľudovej výšivky vytlačí na špeciálny papier špeciálnymi farbami. Potom sa za pomoci tepla aplikuje do štruktúry látky. S modernými víziami však spája aj tradičné techniky ako háčkovanie, írsku čipku či paličkovanie. Nerobí to vo veľkých počtoch, ale individuálne modely na mieru zákazníčok.

SMV-0425-034C-orez-hlavna.jpg„Priťahuje ma robiť pre dnešnú ženu, ktorá sa chce cítiť výnimočná, a súčasne ju hreje pocit vlastného pôvodu,“ hovorí Poncik. O jej vzory vychádzajúce z kovových výšiviek z okolia Trnavy prejavujú záujem aj Talianky. Podľa nej sa môžu dizajnéri nechať dedičstvom našich predkov donekonečna inšpirovať v tvaroch i štruktúrach. Mnohí to aj robia. Aj slávna módna návrhárka Vivienne Westwoodová si zo Slovenska na pamiatku odnášala ľudový čepiec a „lajblík“.

V ÚĽUV-e sa napríklad pred tromi rokmi konala pod názvom Folk & Fashion výstava ateliéru odevného dizajnu VŠVU v Bratislave, v rámci ktorej riešili ľudové prvky vtedajší študenti, dnes už známi dizajnéri ako Boris Hanečka, Andrea Paldan či Mária Štraneková.

Všetko už raz bolo


Etnologička Zuzana Profantová pripomína, že na Slovensku máme nesmierne rozmanitú a ojedinelú tradičnú výtvarnú kultúru. Spomína, že v šesťdesiatych rokoch sa ľudové prvky v móde využívali. Vyšívané halenky, rôzne vestičky a odevné súčasti z modrotlače nosili dievčatá k džínsam. Veľká kapsa z hovädzej alebo bravčovej kože s ornamentálnym dekórom nebola výnimkou. „Etno motívy súviseli nielen s hnutím hippies, ale aj s Pražskou jarou. Všetci sme sa stotožňovali s Dubčekovou novou politikou a chceli sme byť národní,“ spomína Profantová.

V tých rokoch začali vznikať aj dodnes obľúbené slovenské reštaurácie. V kroji či aspoň v niektorých jeho súčiastkach býval oblečený aj personál. „To môžeme dodnes vidieť aj v súkromných podnikoch v Slovenskom a Chorvátskom Grobe, kde sa chodí na tradičnú jesennú husacinu,“ hovorí.

Na uliciach a v bytoch však dnes skôr narazíme na africké či indické etno ako na slovenský folklór. Hoci mnohé umelecké výrobky ÚĽUV-u sa prispôsobujú duchu doby, dopyt po nich klesá.

„My sa tak globalizujeme, že všetko berieme zo Západu a z Ameriky. Je zriedkavé nájsť dievča s vlastným štýlom, ktorý je výrazom osobnosti. To platí aj pre interiéry, ktoré podliehajú ikeovej uniformite,“ myslí si Profantová.

SMV-0425-034C-tkacske-stavy-sirka.jpgRiaditeľ ÚĽUV-u Milan Beljak si myslí, že by sme sa mali najprv naučiť identifikovať sa s vlastnou krajinou, aby ÚĽUV nebol rezerváciou Slovenska, ale Slovenskom.

Dizajnéri pracujúci pod touto značkou dokázali roky kreovať produkty, ktoré zľudoveli a stali sa takou samozrejmou súčasťou nášho dedičstva ako bábika zo šúpolia. Dnes už nikto netuší, že často išlo len o využitie tradičnej techniky, nie o tradičný výrobok v priamom zmysle slova.

Má však nejaký dizajnový prvok inšpirovaný slovenským ľudovým umením šancu stať sa celosvetovou módou? „Muselo by sa to vyrábať v Číne,“ smeje sa Bejlak. My neobchodujeme s priemyselným tovarom, ale s ľudovým umením, pri obchode s umením nemá zmysel hovoriť o kvantite. Kvalitného umenia máme ako šafranu a nemienime ním zaplaviť svet. Svet ho môže k nám chodiť obdivovať,“ myslí si Beljak.

Obliecť si kroj je sviatok
SMV-0425-034C-Ostruna_03.jpgNiektoré národy majú k svojmu kroju oveľa vrúcnejší vzťah ako Slováci. V Lotyšsku sa každoročne koná akási folklórna spartakiáda, Deň ústavy je vlastne dňom ich národných tradícií, keď si ženy zdobia hlavy vencami. „Na štadión sa v ten deň dostanete, len keď ste VIP,“ opisuje riaditeľ ÚĽUV-u Milan Beljak svoj zážitok z predstavenia. V krojoch sú nielen účinkujúci, ale i diváci vrátane prezidenta republiky.

Národný kilt prevetrávajú Škóti pri sviatočných príležitostiach, na svadbách, ba aj pri stretnutiach diplomatov. Aj Nóri slávia v krojoch svoj Národný deň 17. mája. Tradíciu vraj začalo dvanásť nórskych žien, rok na to sa pridali, neskôr na kroj nahovorili aj chlapov. Dnes „bunad“ vlastní až 60 percent Nórov, pochopiteľne, skôr žien ako mužov, mnohým v skrini visia aj viaceré kusy. Bunad umelo vytvorili na začiatku dvadsiateho storočia s cieľom uchovať ľudový spôsob obliekania na sviatočné príležitosti. Nosia ho členovia kráľovskej rodiny, nórski partneri nášho ÚĽUV-u pred týmto sviatkom popredajú všetky svoje zásoby, je to jediný lukratívny artikel ich siete.

Ani v Rakúsku, obzvlášť v Tirolsku, nie je oblečenie v tradičnom odeve žiadnou raritou, či už ide o ženský dirndl, alebo súkenné šaty s kovovými gombíkmi v tvare plesnivca, čipku na bielej blúzke alebo opasok s vybíjanými gombíkmi. Tradičná farebnosť na mužskom odeve je zelená, sivá, prípadné hnedá, známy je lemovaný kabátik z kože alebo sveter s gombíkmi z jeleních parohov. „Rakúšanom závidím ich vzťah k ľudovému odevu, hoci to, čo u nich nosia, nie je autentický kroj, ale jeho komerčná, folklorizovaná verzia,“ dodáva Profantová.

Vzťah ku kroji si však zachovali aj niektoré lokality u nás. Sú obce, kde si na výročné sviatky obliekajú kroje aj mladé dievčatá, keď idú do kostola. Obliekanie do krojov sa uchovalo napríklad v Lendaku, Smoleniciach, na Horehroní od Polomky cez Šumiac až po Telgárt.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  4. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  5. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  6. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  7. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  8. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  9. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  10. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 29 540
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 26 910
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 023
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 487
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 477
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 073
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 512
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 461
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 329
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 971
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Joe Biden zložil prezidentskú prísahu.

Koronavírus na Slovensku: Slovensko má zmluvy na vakcíny pre 85 percent dospelej populácie (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 228-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 737 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) počas oznámenia o zmluvách na viac ako štyri milióny nových vakcín pre Slovensko.
Milan Dubec, CEO v spoločnosti Reinoo.
Ilustračné foto

Neprehliadnite tiež

Vaše oblečenie môže znečisťovať aj Arktídu. Ako tomu pri praní zabrániť?

Tipy, ako obmedziť uvoľňovanie mikroplastov pri praní.

Ilustračné foto.

Desať fašiangových receptov na šišky a fánky

Fašiangy sú, čo sa jedál týka, obdobím smažených sladkostí.

SERIÁL O NEKONVENČNÝCH LÁSKACH

Jefferson napísal, že všetci ľudia sú si rovní a so svojou otrokyňou mal deti

Je to príbeh lásky alebo zotročenia?

Z filmu Jefferson v Paríži, 1995