Školská kronika ­- výpoveď o dobe

Školské kroniky sa považujú za pamätné knihy, do ktorých sa zaznamenávajú významné udalosti zo života škôl. Hoci dnes im už zákon neprikazuje viesť si kroniku, mnohé školy v ich písaní pokračujú. Iné uprednostnili modernejšie nosiče.

V Múzeu školstva a pedagogiky majú aj kroniku Štátnej meštianskej školy v Spišskom Podhradí. Prvý zápis v nej bol urobený v školskom roku 1938/1939. Má 600 strán.(Zdroj: SME - PAVOL FUNTÁL)

BRATISLAVA. Menšie školy, najmä na základnom stupni, si stále chránia svoje školské kroniky, a pokračujú v tejto tradícii, inde si už vystačia s internetovou stránkou školy či bulletinmi pri jej okrúhlych výročiach.

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie prikladá školským kronikám veľký význam. Svojim cirkevným školám cez školský úrad zaslala metodické pokyny, ako majú kroniky viesť a riaditeľom prikázala, aby sa o to postarali.

Aj kedysi museli školy viesť kroniky povinne, vyhláškou im to v roku 1921 určilo ministerstvo školstva a národnej osvety. Kroniky mali historický, dokumentačný a kultúrno-osvetový význam.

Aj o topiacej sa žiačke

Anketa
Zachovávate vo vašej škole tradíciu školských kroník, spýtali sme sa niektorých riaditeľov.
MÁRIA BEZÁKOVÁ,
Základná škola Škultétyho ulica, Topoľčany

Máme dokonca štyri kroniky. Jedna je
zameraná na školské akcie, významné podujatia a zachytáva úspechy žiakov školy. Druhú vedú v školskom klube detí, treťou je kronika školskej knižnice a čitárne. Štvrtá je špecifická, je to kronika Hevi klubu Kvapky, ktorý na našej škole funguje už druhý rok. Kroniky vedú učitelia, vychováteľky, a tú v čitárni vediem aj ja. Myslím si, že viesť kroniky treba
a je to aj umelecká práca.

MÁRIA GRAFOVÁ,
Základná škola Liptovská Štiavnica
Školské kroniky sa u nás vedú od
prvej zmienky o škole. Najstaršia teda vznikla ešte v roku 1605, tú už ale v škole nemáme, lebo v roku 1945 ju zničili fašisti. Vtedajší riaditeľ zachytil podstatné údaje podľa obecnej kroniky, a túto školskú kroniku vedieme v našej málo triedke poctivo ďalej. Zaznamenávame všetky udalosti školy. Okrem toho robíme už tretí rok aj digitálnu kroniku z najvýznam nejších udalostí.
HELENA PAŠIAKOVÁ,
Evanjelické gymnázium Tisovec
Naše evanjelické gymnázium vzniklo v roku 1992. Históriu školy už nezaznamenávame v klasickej školskej kronike, ale na nových médiách.

Tradíciu školských kroník priam pestuje Jana Pivková, riaditeľka Základnej školy v Liptovskom Jáne. Kroniku považuje za niečo osobité, z čoho budú môcť čerpať nasledovníci.

„Máme už tri kroniky, prvá je ešte spred roka 1953, keď bola postavená budova školy, od tohto roku píšeme už do druhej. Zápisy robili väčšinou riaditelia, ja som navrhla našim pedagógom, aby tam každý aspoň raz zvečnil svoj rukopis, nech ostane na nás pamiatka,“ hovorí Pivková. „Tí, ktorí nás predišli, tam majú veľmi pekné zápisky, príhody, udalosti. Čo sa muselo, čo sa robilo, kto prepadol, v ktorej rodine nedodržiavali dostatočnú hygienu, čo vyparatili žiaci učiteľom, aký socialistický záväzok kto splnil. Ako spadla žiačka do prudkej Štiavnice a pán učiteľ ju pod mostom chytil a zachránil.“

Dnes do kroniky píšu aj pedagogické a nepedagogické štatistiky, aj to, ako sa menia učitelia v zbore, deti v škole, kto prospel, či mal opravnú skúšku, kam odišli deviataci. Zaznamenali tiež, čo priniesol nový školský zákon, ako vychádzajú s obcou a sponzormi, kto im pomohol vymeniť okná na budove, ako sa pedagógovia vzdelávajú, kto študuje angličtinu, kto informatiku či nové formy vyučovania. V starej kronike sú aj fotografie, dnes ich napaľujú na CD.

V dobrom treba pokračovať

Aj Michal Jancura, riaditeľ Základnej školy na Mlynskej ulici v Stropkove povedal, že kroniku v škole majú. „Ja mám rád, keď sa dobré veci zachovávajú.“

Anna Vodová, riaditeľka Gymnázia v Pezinku hovorí, že v školskej kronike pokračujú, tá prvá pochádza ešte z roku 1953. „Keď príde významná návšteva a napíše venovanie, je to také krajšie.“ Do kroniky vkladajú všetky dôležité udalosti a školské akcie. Píšu ju striedavo riaditeľka a zástupkyne.

Bratislavské Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej ulici vedie kroniky už vyše päťdesiat rokov. „Určite v nich budeme pokračovať, písané kroniky majú niečo do seba, ich autentickosť sme už veľakrát využili. Nedávno sme v tej z roku 1968 napríklad našli udalosť, o ktorej sa nevedelo a nehovorilo. Aj na našej škole bol žiak, ktorý sa ako Ján Palach na protest proti sovietskej okupácii v Bratislave upálil,“ povedala riaditeľka Gabriela Dorňáková.

V Základnej škole v Lukáčovciach prvú kroniku začal písať v roku 1948 riaditeľ školy Valent Mifkovič.

Dana Kollárová, jej dnešná riaditeľka povedala, že aj ona pokračuje v tejto tradícii. V kronike sa uvádzajú aj činnosti, ktoré súvisia s opravami, rekonštrukciou budovy a s úpravou areálu školy. „I mne dala kronika zaujímavé informácie, ktoré som mohla využiť v riadiacej práci.“ povedala Kollárová.

Papier vytláča internet

Ďalšie náhodne oslovené školy si už kroniky nepíšu. Miroslav Kocián, riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Drietome povedal, že sa spoliehajú na elektronické médiá. Ich hlavnou kronikou a zároveň občasníkom je webová stránka školy, osobitne jej obrazová galéria. Funkciu kroniky plnia každoročné správy o výchovno-vzdelávacej činnosti.

Gymnázium v Dubnici nad Váhom s klasickou kronikou skončilo niekedy v osemdesiatych rokoch. Riaditeľka Adriana Vančová povedala, že istýčas sa síce zaoberali myšlienkou oživiť ju, ale potom akosi od toho upustili.

Škola má všetky udalosti, úspechy aj fotoalbum zverejnené na svojej webovej stránke.

Medzi mladými pedagógmi už niet nadšencov, ktorí by sa touto činnosťou dobrovoľne zaoberali, povedala riaditeľka Obchodnej akadémie na Lúčnej ulici v Lučenci Katarína Benčíková. „Posledných desať rokov máme všetko na webovej stránke.“

Riaditeľa Strednej odbornej školy zdravotníckej v Trnave Alberta Smolku otázka o školskej kronike zaskočila. „Viete, že ani netuším, či ju slovenčinárka vedie? Nezrušili sme ju, mala by existovať.“ Nakoniec sa ukázalo, že kroniku nahradila pred dvomi rokmi webová stránka.

V kronike je aj návšteva školskej inšpekcie

Prvý zápis v kronike Strednej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši je z 19. decembra 1975. Škola si vtedy pripomínala dvadsiate piate výročie vzniku.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Som rád, že vďaka kronike máme zmapované dejiny školy a významné udalosti v jej živote,“ hovorí riaditeľ Strednej odbornej školy stavebnej v Liptovskom Mikuláši Štefan Meľuch.

Takmer rok je kronikárkou učiteľka odborných predmetov Jana Ursínyová. Pokračuje v práci kolegyne, ktorá zo školy odišla.

V prvej z troch častí kroniky, ktorá má doteraz viac ako 400 strán, sú hlavnou témou oslavy dvadsiatych piatych narodenín školy. Nasleduje jej podrobná história.

„Máme zachytené všetky podstatné udalosti v škole. Niekedy pri listovaní v kronike človeka chytí aj kus nostalgie,“ s úsmevom hovorí kronikárka.

V prvej kronike sú aj podrobné informácie o oslavách 1. mája, návštevách družobných miest, zahraničnej praxi či športových aktivitách za bývalého režimu. Samozrejmosťou je socialistické oslovenie súdruh či súdružka.

To, že kronika prežila až do dnešných dní, pripisuje Ursínyová zanietenosti ľudí, ktorí ju pripravovali.

Sama je už dvadsať rokov aj kronikárkou Klubu slovenských turistov Jasná. Práca na kronike podľa nej nie je ťažká, baví ju. „Len je niekedy problém rýchlo získať potrebné informácie.“

V kronike sú zaznamenané aj tri zmeny názvu školy. O tom, že je pripravovaná naozaj zodpovedne a detailne, svedčí aj informácia o nedávnej návšteve školskej inšpekcie. Nechýba množstvo fotografií či maturitné oznámenia žiakov.

„Pri tvorbe kroniky mi pomáha aj internetová stránka školy. Žiaci na ňu pridávajú fotografie zo spoločných akcií, ktoré potom zaznamenám v kronike,“ povedala Ursínyová.

Michal Paška
Pamäť školy treba uchovať

O školských knižniciach hovoríme s DANIELOU VANĚKOVOU, riaditeľkou Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave.


Ako vznikla myšlienka písať školské kroniky?

„Prvé zmienky o školských kronikách pochádzajú zo 17. storočia. Vtedy mali podobu niektorých vecí hodných zaznamenania. Za prvej Československej republiky dokonca zákon určoval mestám a obciam písať kroniky. Paralelne s touto myšlienkou vznikla aj povinnosť viesť školskú kroniku. Školám to určovala vyhláška. Ako a kto ju má písať, riešil metodický pokyn.“

Ktoré zápisy sa zachovali?

„Takéto zápisy zaviedol napríklad v Banskej Bystrici J. Duchoň, ktorý začal zaznamenávať významné udalosti zo života školy do školskej matriky. V roku 1741 zaviedol Matej Bel Školský denník. Od roku 1741 viedlo takzvané Bratstvo gemerských rektorov a učiteľov kroniku pod názvom Album. Učitelia v gymnáziách viedli poznámkové knihy a chronologicky zachytávali život školy. Bol to taký obraz o živote školy, o jej problémoch, o učiteľskom zbore. V 19. storočí mali stredné školy povinnosť vydávať výročné správy. “

Ako výročné správy museli vyzerať?

„Mali presnú štruktúru. Musel tam byť okrem iného zachytený školský rok, učiteľský zbor, počty žiakov, tried, učebný plán, ale aj vedecká štúdia niektorého z členov učiteľského zboru. Boli tam zachytené aj rôzne sociálne akcie, ako ošacovacie k Vianociam, ktoré mali pomáhať chudobnejším študentom, a zároveň vytvárať medzi nimi istú spolupatričnosť. Potom to boli kultúrne podujatia, najmä divadelné predstavenia, ktoré mali veľkú tradíciu a prinášali škole finančný zisk. Často išlo o udalosť so širokou publicitou a podporou predstaviteľov mesta, bola to skrátka významná kultúrno-spoločenská udalosť.“

O čom vypovedali neskoršie kroniky?

„Sú to vlastne pamätníky konkrétnej školy. Je v nich zachytený historický vývoj školy a potom chronologicky, po školských rokoch, učiteľský zbor, žiaci a priebeh významnejších udalostí za desať mesiacov. Sú zaujímavé tým, že sú výpoveďou doby ústami a perom učiteľa, ktorý ich písal. Jazyk a obsah kroniky závisel od jeho schopností, niektorý používal kvetnatú výpoveď, veľakrát sú tam vnesené aj vlastné zaujímavé postrehy, sťažnosti, s čím sa škola borila, v čom sa jej darilo.“

Kroniky ale museli mať aj svoju úpravu.

„Áno, vidíme to napríklad na písme, bolo krásne až vyčačkané. Čím ideme bližšie k súčasnosti, objavujú sa záznamy kde-tu písané aj na stroji. No stále prevláda ručný zápis.“

Sú postavené aj na vyjadrovacích prostriedkoch?

„Áno, stretávame sa v nich s typickými výrazmi, napríklad deti v minulosti učiteľov zdravili Pochválen buď Ježiš Kristus, Na stráž či Česť práci. Čiže aj slovník je výpoveďou o tej-ktorej dobe.“

Školy mali aj ďalšiu povinnosť, museli viesť pionierske kroniky.

„Pribudla im v období po roku 1948, s nástupom socializmu. Bola to idelogická časť života vtesnaná do iskričkových, pionierskych a zväzáckych organizácií, ktoré museli v školách fungovať. V nich sa zachytával život detí organizovaných v rôznych športových, kultúrnych, vzdelávacích či turistických krúžkoch. Niektoré zápisy boli strohé, iné plné zážitkov, normálne, ale i frázovité.“

Majú kroniky opodstatnenie aj v dnešnej dobe?

„Určite, a vieme, že väčšina škôl v písaní kroník pokračuje. Napríklad na kremnickom gymnáziu prerušili genézu písania výročných správ a samotná riaditeľka priznala, že jej to chýba. Zistila, že pamäť školy treba zachovávať.“

(or)
Zo zachovanej školskej kroniky Podhoria

Karolína Brustleová bola prvou učiteľkou v obci Podhorie. Z jej pera pochádza aj školská kronika, ktorú písala až do roku 1932.

S Božou pomocou začnem spisovať, lebo len Boh mi môže zdaru dať. Tak začala učiteľka Brustleová (na snímke) písať školskú kroniku v obci Podhorie v Žilinskom kraji.

Takto opisuje začiatky svojho učiteľovania: „1. decembra 1903 sa otvára v obci prvá riadna škola so 46 každodennými a 20 opakovacími žiakmi. Predtým vyučovali jednotliví gazdovia v ich izbe čítať, trochu písať a málo náboženstva. Písať sa učili len chlapci. O úplnej znalosti čítania a písania nemohlo byť ani slychu, lebo v jari do školy viac nechodili a druhú zimu už vystali zo školy.“

Počet vyučovacích hodín bol 30 hodín týždenne. Začiatok školského roku bol obyčajne 1. novembra, výučba trvala sedem mesiacov.

Dnes tu už základná škola nie je, deti chodia do Lietavy.

(or)

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 696
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 328
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 271
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 015
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 046
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 899
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 779
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 489
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 459
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 424

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja zdolal Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Nevedno, s čím Kažimíra vyprevadil Sulík

Kažimír buduje na ilúzii, že brzda je iba poistka.

Neprehliadnite tiež

Ako dopriať telu láskyplnú starostlivosť a nadviazať s ním vzťah

V kolobehu rôznorodých podnetov človek ľahko stráca kontakt sám so sebou.

Spánok v podprsenke – áno či nie?

Odporcovia z radov odborníkov argumentujú negatívnym dopadom na zdravie.

Módu na Brit Awards ovládla stávka na istotu, hviezdy zabudli experimentovať

Speváčky, hudobníčky a modelky sa na odovzdávaní cien najlepšej britskej hudby odeli najmä do tmavších farieb.

Modelka visela z mrakodrapu bez istenia, skončila na polícii

Ruská hviezda z Instagramu Viki Odintcova v Dubaji predviedla extrémny kúsok pre efektné fotografie, argumentovala tým, že chcela poukázať na zlú zabezpečenosť budovy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop