Ak budete len v tichosti sedieť za svojím pracovným stolom, nikto si vás nevšimne.
Niektorí ľudia dokážu aj svoj najmenší výkon vychváliť do nebies. Vytvoria dojem, že ich to stálo kopu síl a že sú pre firmu absolútne nenahraditeľní. Iní sa zasa nevedia pochváliť ani skutočne dôležitými pracovnými výsledkami a stále sa pohybujú kdesi v sivej mase nenápadných zamestnancov. Určite je každému jasné, ktorí z nich sú úspešnejší. Často totiž za seba nehovorí len samotná práca, ale aj spôsob, ako ju vieme prezentovať druhým.
„Žijeme v období, keď predaj zohráva významnú úlohu. Môžete vlastniť najlepší produkt, ale ak ho nebudete vedieť predať, je vám na nič. A to isté platí aj o vlastnej práci. Niektorí ľudia vykrikujú do sveta, koľko jej majú a čo všetko urobili, no sú to len prázdne slová. Ak však viete skĺbiť kvalitu práce s dobrým predajom a zviditeľnením, budujete si značku svojho mena,“ vraví odborná konzultantka Ivana Miklovič.
Je pravda, že nie každý sa narodil ako dokonalý rečník a rozprávať o pracovných výsledkoch či o návrhoch, tak aby zaujali, môže byť pre niekoho náročnejšie. Ale ani to nemusí byť neprekonateľný problém. Ak chceme niekoho získať pre našu vec, stačí v podstate jediné. Odprezentovať mu ju z jeho uhla pohľadu, vysvetliť, čo ňou daný človek, šéf alebo firma získa, prečo by to preňho malo byť zaujímavé. A nemusí ísť len o finančný prospech. Stačí vo formuláciách svojich viet použiť spojenia – ... znamená to pre vás..., ...je to pre vás dôležité, lebo..., ...a takto získate, dosiahnete..., ...umožní vám... a podobne. Dôležité je presvedčiť druhých, že im prezentujeme naozaj podnetné a potrebné veci. Potom máme vyhrané.
Povedzme to ostatným
Svoje úspechy si netreba nechávať len pre seba. Ak sa nám podarilo niečo zvládnuť, nemali by sme sa báť či hanbiť porozprávať sa s inými, koľko síl nás to stálo a čo sme sa pri práci naučili. „Ak vás pochválili klienti či iné oddelenia, povedzte o ich hodnotení ostatným, ktorí by o tom mali vedieť. Veď vašimi kvalitami budujete meno celého tímu. Urobte im skrátka reklamu,“ dodáva Miklovič.
Dôležité je však poznať mieru. Nemali by sme sa chváliť až príliš, lebo napokon môžeme pôsobiť povýšenecky či smiešne. Vopred by sme si tiež mali premyslieť, ako budeme komunikovať so šéfom. Zľahčovanie svojej práce a vety typu „to nič nebolo“ nie sú namieste.
Najšťastnejší však nie je ani opačný extrém. Šéf predsa nepotrebuje vedieť o každom našom pracovnom kroku. „Zamestnanci idú často do detailov. Dôležité je uvedomiť si, že šéf sa stretáva s množstvom informácií a viac-menej nepotrebuje vedieť, ktorú bunku v exceli ste s ktorou sčítali, aby ste dostali výsledok. Väčšinou ho zaujíma záver, súvislosti medzi informáciami a najmä, čo to znamená pre ďalšie smerovanie firmy,“ vraví Miklovič.
Čo vlastne chceme?
Jedným z veľkých problémov, ktoré súvisia so slabou sebaprezentáciou, je fakt, že si väčšinou sami nevieme poriadne uvedomiť svoju cenu. „Často sa na školeniach stane, že účastníci po modelových situáciách nevedia povedať, čo sa im vydarilo,“ vraví odborníčka. Poznať svoje prednosti, kvality a dávať si pozor na slabé stránky je pritom základom úspešnej práce i kariérneho postupu. Ak napríklad vieme, že sme dobrí v prezentáciách, môžeme to využiť. Na druhej strane musíme na sebe zapracovať v oblasti, kde máme slabiny.
„Často stačí zmeniť uhol pohľadu. Ak vám napríklad iní vyčítajú, že si vždy idete vlastnou cestou, možno medzi vaše silné stránky patrí nekonformnosť, tvorivosť a samostatnosť. Alebo dokážete vidieť možnosti tam, kde ich iní nevidia. Premeňte teda vaše slabé stránky na prednosti,“ radí Ivana Miklovič. Hlavný problém však často spočíva kdesi inde. Možno to znie čudne, ale ľudia málokedy vedia, čo vlastne chcú. Samotné „chcem sa mať dobre“ je veľmi široký pojem. Treba si najskôr uvedomiť, ako sa k vnútornej spokojnosti môžeme a chceme dopracovať. Potom už len musíme podnikať kroky k splneniu cieľa.
Aby sme boli schopní dosiahnuť to, po čom túžime nielen v súkromí, ale aj v práci, potrebujeme mať zdravú dávku sebavedomia a s ňou spojenú asertivitu. „Podnetom k veľkému záujmu o asertivitu bolo hnutie v USA, ktoré rozprúdil Andrew Salter. Prebehlo pod názvom: „Nehovor áno, keď myslíš nie“. A práve o to ide, žiť v súlade so sebou samým. Ak nám je niečo nepríjemné a zvážime, že nechceme skrývať svoje pocity, je dôležité dať naše stanovisko najavo.
Napríklad nie vždy môže zamestnanec povedať šéfovi, že nepríde cez víkend zadarmo sťahovať firmu, ak ho o to požiada. Môže však poznamenať, že mu to narúša pripravené plány a navrhnúť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom, ak sa dohodnú. Už len tým, že máme možnosť vyjadriť svoje pocity, sa cítime lepšie,“ vraví odborníčka.
Niekedy je ťažšie klásť na prvé miesto vlastné potreby, no ak sa potrebujeme viac presadiť, jedine to nám môže pomôcť. Zároveň si však musíme uvedomiť, že nie všetci nám budú v živote tlieskať a čím skôr sa s tým zmierime, tým skôr budeme vnútorne spokojní. Začneme kráčať cestou, ktorá vyhovuje nám. A o to azda v živote ide, dostiahnuť spokojnosť vo vlastnom vnútri.
Presvedčte ostatných, že za niečo stojíte
Ak vás pochválil klient alebo kolegovia, povedzte o tom svojmu šéfovi. Urobte si reklamu.
Svoje úspechy nezľahčujte. Mohlo by sa potom zdať, že vlastne nič nerobíte.
Zamyslite sa nad tým, v čom všetkom ste dobrí a kde by ste mohli uplatniť svoje kvality.
Vyjasnite si, čo vlastne chcete dosiahnuť. Kto nevie, kam mieri, nikam sa nedostane.
Nebojte sa povedať, čo si myslíte. Robte to však diplomaticky a s citom.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
