Matematická olympiáda je zo školských olympiád najstaršia, onedlho bude mať šesťdesiatku. Ako sa ju celé tie roky darilo udržať pri živote?
„Je to zásluhou nezištnej práce veľkého množstva ľudí. Boli obdobia, keď išlo aj o samotnú existenciu olympiády, a nemôžeme si byť istí, že občas také niečo hroziť nebude. Na vrcholnej úrovni sa však rozrástla na obrovskú celosvetovú súťaž, počet zúčastnených krajín sa blíži ku stovke. Je teda určitá nádej, že pri celosvetovom raste záujmu o matematiku ani na Slovensku táto najstaršia intelektuálna súťaž nezanikne.“
Zmenilo sa nejako výraznejšie jej zameranie?
„Ani nie. Jej hlavnou úlohou je objaviť a potom pestovať talenty, pokiaľ možno až po najvyššiu úroveň. Preto sa však značne rozrástla, lebo ak by sme chceli začínať až so stredoškolákmi, ich pozornosť by už takmer bez výnimky bola upriamená iným smerom.“
Učí sa matematika na našich základných a stredných školách dobre?
„Myslím, že vcelku sa učí dobre. Sú však veľké kvalitatívne rozdiely. Množina učiteľov matematiky je veľká, odpor rodičov k tvrdej práci svojich ratolestí tiež čoraz väčší a prístup riaditeľov k tejto problematike je – veľmi jemne povedané – rôzny.“
Školská reforma počet hodín matematiky znížila. Čo vy na to?
„Môžem zodpovedne vyhlásiť, že matematické kompetencie podstatnej časti našich žiakov budú časom výrazne slabšie a to vďaka školskej reforme. Takmer na všetkých školách počet hodín výučby matematiky klesá o 30 percent. Naplno sa to prejaví asi tak o 12 rokov.“
Dá sa hovoriť o nejakých stabilných liahňach matematických olympionikov?
„Áno, boli to však takmer bez výnimky gymnáziá s rozšíreným vyučovaním matematiky: v Bratislave najmä Gymnázium Grösslingová a Jura Hronca, v Košiciach Gymnázium Poštová a Alejová, v Banskej Bystrici Tajovského, čiastočne Gymnázium Komárno. Žiaľ, upadlo Gymnázium Veľká Okružná v Žiline, kde voľakedy chodili aj talenty z celej Oravy a Kysúc, ale rodičia už majú menej peňazí na internát. Na dosiahnutie vrcholovej úrovne treba predovšetkým talent žiaka, takže to bolo neraz roztrúsené po celom Slovensku. V posledných rokoch sa veľmi dobre prezentovalo napríklad Gymnázium Lučenec a susedné Fiľakovo.“
Prečo je medzi matematickými olympionikmi pomerne málo dievčat?
„Neviem. Isté je, že jediným kritériom výberu sú vedomosti. Ja som však ten posledný, kto by si myslel, že dievčatá toho vedia menej. Ich intelekt sa však častejšie prejavuje mimo matematiky.“
Na medzinárodných olympiádach už dlho víťazia Čína či Kórea. Učí sa tam matematika inak, alebo sa inak pracuje s talentmi?
„Presnejšie Čína, Rusko, USA a tiež Vietnam, Kórea, Irán, India. Ide väčšinou o mimoriadne ľudnaté krajiny a ak sa tam začnú o talenty starať, musia ich zákonite objaviť viac. Ak sa chudobnejší Číňan, Ind, Iránec, Vietnamec chce uplatniť, pri domácej konkurencii, nemá inú možnosť ako drieť - to je veľmi dôležitá zložka pre každé talentované dieťa nielen v matematike. A niektoré krajiny majú obrovskú matematickú tradíciu - Rusko, USA, Maďarsko, Poľsko. V Rumunsku a v Bulharsku sa z toho robila takmer národná prestíž a podľa toho vyzerala aj tvrdá príprava, voľakedy dokonca na rok sústreďovali talenty na jednom mieste.“
Aké je naše medzinárodné postavenie?
„Medzinárodná matematická olympiáda je súťaž jednotlivcov, poradie družstiev vzniká len obyčajným sčítaním ich výsledkov. V konkurencii vyše 90 štátov obvykle končíme na 20. až 40. mieste. Takéto porovnávanie je však neraz klamlivé a v žiadnom prípade neposkytuje celkový obraz o stave vyučovania matematiky. Medzinárodné družstvo je len špička ľadovca, a tá sa môže výrazne líšiť od priemeru.“