Talenty potrebujú na stimuláciu súťaže

BRATISLAVA. Do vedomostných olympiád a súťaží sa každoročne v školských kolách zapája na základných školách takmer stotisíc detí. Ďalší sa pridávajú na stredných školách. Najväčší záujem je o olympiády z matematiky, biológie a geografie.

Na medzinárodných olympiádach sú dlhodobo najúspešnejší chemici, ktorí za posledných desať rokov získali 39 medailí, z toho 5 zlatých. Matematici od osamostatnenia sa Slovenska získali spolu 71 medailí.

Jozefína Jambrichová, vedúca oddelenia podpory talentov IUVENTA - Slovenského inštitútu mládeže v Bratislave, hovorí, že úspechy prišli aj preto, lebo súťaže sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. „Olympiády a ich úlohy sú, samozrejme, náročnejšie ako učivo, ale je to výzva pre talenty.“

Vojtech Bálint, ktorý je od roku 2001 predsedom Slovenskej komisie matematickej olympiády, povedal, že v našom školstve nemáme problém s nedostatkom talentov, aj keď je stále podvyživené.

„Ozajstný problém nastáva, keď talenty začnú pracovať a poberať mzdu. Značné percento odišlo pracovať do zahraničia,“ povedal. „Keby sa vrátili domov všetci vedci, ktorí absolvovali svoje štúdiá u nás doma, ale pracujú na zahraničných univerzitách, rating našich univerzít by výrazne stúpol.“

Aj preto je presvedčený, že súťaže pre talenty treba pripravovať.

Bývalí súťažiaci pokračujú

Mnohí z bývalých stredoškolákov, ktorí okúsili účasť na vedomostných olympiádach, s odstupom rokov priznávajú, že súťaže určili ich profesionálnu orientáciu a naštartovali budúcu kariéru.

Stanislav Kedžuch, ktorý si kedysi priniesol dve strieborné a jednu bronzovú medailu z chemickej olympiády v Moskve, Montreale a v Melbourne a dnes je výskumným pracovníkom Ústavu anorganickej chémie SAV, pokračuje ako lektor a autor úloh chemickej olympiády. Organizuje aj korešpondenčné semináre, ktoré majú okrem prehĺbenia vedomostí študentov tiež motivovať k ďalšiemu štúdiu.

Aj René Matlovič, súčasný rektor Prešovskej univerzity v Prešove, sa ako študent dvakrát zúčastnil geografickej olympiády. Geografiu neskôr vyštudoval a dnes je členom hodnotiacej komisie olympiády.

Vladimír Sabol z Gymnázia L. Stöckela v Bardejove hovorí, že výsledkom úspešnej spolupráce učiteľa a žiakov je spokojný žiak.

„Patrím medzi šťastlivcov, ktorý od roku 1990 vychoval 13 celoslovenských víťazov geologickej olympiády. Poznanie, že šiesti žiaci-olympionici si vybrali pre štúdium na vysokej škole geografiu ako vedný odbor, že úspešný olympionik dnes pôsobí ako diplomatický atašé, že ďalší olympionici sú úspešní lekári, právnici, ekonómovia, je odmenou za vynaložené úsilie.“

Hlásia sa zvedaví

Zdenka Jeneiová, ktorá na bratislavskej Základnej škole na Pankúchovej ulici učí dejepis a občiansku výchovu, hovorí, že pripraviť žiakov na olympiádu z dejepisu, to aj robota pre rodičov. Uspieť totiž môže iba ten, kto si do hlavy naukladá z dejepisu veľa vedomostí, ale len s učebnicou si nevystačí.

„Na olympiády sa zvyčajne hlásia typy žiakov, ktorí sú pripravení na hodiny, a najmä počas nich učiteľovi kladú otázky. Také, ktoré ostatným deťom nenapadnú. Prihlasujú sa však aj deti, ktoré k riešeniu projektov dokážu pristúpiť úplne inak ako bežní žiaci,“ hovorí Jeneiová.

Denis Karas je ôsmak a Karol Andrášik siedmak. Obaja podľa učiteľky patria k tým, ktorých učenie zaujíma, záleží im na tom, aby niečo vyhrali. Obaja sa zúčastnili dejepisnej aj geografickej olympiády.

„Dnes je to v školách tak, že dobrí žiaci sa ťahajú medzi ročníkmi. Tí lepší totiž slabších v triedach nezaujímajú. Toto spôsobil odliv detí do osemročných gymnázií,“ povedala Jeneiová.

Niekoľko zaujímavostí z histórie

Do 17 predmetových olympiád a postupových súťaží sa môžu zapájať žiaci základných a stredných škôl. Najväčší záujem majú o matematickú, biologickú a geografickú olympiádu. Dlhodobo najúspešnejší sú na medzinárodných olympiádach mladí chemici.

Pred 57 rokmi vznikla ako prvá matematická olympiáda. Pri jej zrode v Československu stáli vynikajúci český a slovenskí matematici Eduard Čech a Jur Hronec, ktorý bol až do roku 1959 podpredsedom Ústredného výboru matematickej olympiády. Keď bol pre školský rok 1951/1952 vyhlásený jej prvý ročník, vydalo vtedajšie Ministerstvo školstva, vied a umení ČSR jej prvý organizačný poriadok, ktorý poukazoval predovšetkým na praktický a výchovný význam matematiky pre mládež.

Najmladšie vznikli teraz

Tento rok vznikli dve nové olympiády - dejepisná a zo slovenského jazyka a literatúry. Zámerom olympiády zo slovenského jazyka a literatúry je nielen overiť si vedomosti žiakov základných a stredných škôl, ale stredoškoláci súťažia aj v rétorike.

Vznik dejepisnej olympiády podnietili učitelia dejepisu, ktorí sa cítili dotknutí, že ešte nemá svoju olympiádu. Vychádzalo sa z modelu geografickej olympiády. Na základných školách súťaž pozostáva iba z testov, stredoškoláci obhajujú aj prácu. Môžu si vybrať ľubovoľnú tému z regionálnych dejín alebo niečo, čo ich zaujme. Prvé celoštátne kolo bude koncom apríla v Martine.