Stretnú sa dvaja muži a ten prvý hovorí: "Tá moja svokra, to je anjel."
Druhý na to: "To máš šťastie, tá moja ešte žije."Vravíte, že z fleku poznáte ďalších dvadsať podobných vtipov? Prečo sa práve svokry spolu s blondínami a policajtmi vyskytujú v našej „ľudovej“ slovesnosti akosi častejšie? Žeby sa z každej ženy sobášom jej detí automaticky stávala protivná ježibaba, ktorej jediným životným cieľom je deptať zákonitého partnera svojho potomka?
Zatiaľ svokrou nie som, ale podľa všetkého ňou raz budem. Mám si chystať metlu a učiť sa lietať alebo sa dá tomuto osudu vyhnúť? A pritom je to také jednoduché. Pravidlo nerobiť nikomu nič, čo by som nechcela, aby robil mne, je veľmi dobrou pomôckou na prekonanie zlej povesti svokier. Žena, ktorá dostala v balení k manželovi aj „zlú“ svokru, by nemala podľahnúť pomstychtivosti. Ak vás láka pripomenúť nevestičke, že vy ste museli vygruntovať celý byt, aby vás mužova matka neohovorila, tak si radšej zahryznite do jazyka a prehliadnite neutretý prach na obrazovke televízora. Naopak, dobré príklady svokier (áno, aj také sú) by mali byť hlavnou témou príjemne stráveného večera pri vínku s mladou rodinkou.
Tá moja je napríklad skvelá. Odvážim sa povedať, že dokonca lepšia ako jej syn. Preto som si z nej vzala príklad a ponúkam pár rád pre rovesníčky, ktoré majú do statusu svokry ešte pár rokov.
- Svoju nevestu či zaťa musíte akceptovať.
Niekedy je to malina s sadnete si na prvý pohľad. Čo v prípade, ak ste si pre svojho syna predstavovali príjemnú a milú dievčinu so zmyslom pre rodinu (presne takú ako Anička od susedov) a on vám zatiaľ dovlečie arogantnú rozvedenú fiflenu s polmetrovými umelými mihalnicami a prstami žltými od cigariet? Ja viem, ťažko sa prehĺta slina, keď vidíte, ako sa vaše dietko rúti do istej záhuby, ale prikladať olej do ohňa poznámkou, že si mohol vybrať lepšie, vám nepomôže. On možno na to isté časom príde i sám, a bez vašej „pomoci“ toto poznanie príde určite aj rýchlejšie. A možno sa z nej časom vykľuje aj celkom milá osôbka... - Pýtajte sa.
To, že máte za sebou trochu viac rokov života neznamená, že vlastníte patent na rozum. Ak chcete kúpiť vnúčatám pod stromček Lego, radšej sa opýtajte. Ak chcete prísť v nedeľu na návštevu, opýtajte sa. Možno dostanete odmietavú odpoveď, vtedy sa neurážajte.
A naopak, aj vy máte právo povedať nie, ak ide o situácie, ktoré sa vás týkajú a zasahujú do vášho života. Veľmi rada postrážite vnuka, ale tento víkend máte posedenie s kolegyňami a vy tam chcete byť.
Ak si obidve strany zvyknú na to, že otázka, súhlas alebo odmietnutie nie sú prejavom zvedavosti, odporu či pomsty, bude sa všetkým dýchať slobodnejšie. - Nevyžiadaná pomoc sa nevracia.
Ja viem, nechceli ste zle. Chceli ste pomôcť, keď ste videli, že si nevesta po návrate z pôrodnice nevie rady. Upratali ste preto celý jej byt a poprehadzovali nábytok, lebo však postieľka musí stáť pri manželskej posteli, aby to ona mala v noci k plačúcemu dieťaťu bližšie. Takáto „pomoc“ sa bude vždy druhej strane javiť ako forma kontroly. Domácnosť mladej rodiny nie je vašou domácnosťou a tiež by sa vám nepáčilo, keby ste prišli domov z liečenia a našli izby vymaľované zelenou farbou, ktorá podľa vašich mladých upokojuje, no vy ju neznášate. Ani oni vám predsa nechceli zle.
Tuším sa už opakujem, ale opäť platí: Pýtajte sa a neurážajte sa. - Partnerský vzťah má vždy prednosť pred rodičovským vzťahom.
Nestavajte svoje deti pred rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že si majú vybrať medzi vami a svojím partnerom. Vy ste rodič, ktorý ich síce vychoval a vaše deti sú povinné sa o vás postarať v starobe, ale to, že sa cítite osamelá, je váš problém. Žobranie o každodenné návštevy so slovami „ja tu môžem aj umrieť a nikto si ma nevšimne“ je pre vás predsa ponižujúce. Deti nezodpovedajú za váš spôsob života a už vôbec nie na úkor celistvosti svojho rodinného hniezda. Iné je to v prípade, že z objektívnych dôvodov nie ste schopná sa o seba postarať, ale ak ste sa pri výchove svojich detí vážne neprevinili, urobia tak dobrovoľne a s láskou. - Naučte sa žiadať o pomoc.
Vaše deti nie sú jasnovidci a sami sa dovtípia málokedy (najmä u mužského pohlavia tento šiesty zmysel absolútne chýba). A tak namiesto toho, aby ste chodili okolo a vzdychali, ako je vám ťažko, požiadajte rovno o odvoz k lekárovi. Nie je nič horšie, ako keď sa s vami svokra nerozpráva a až po mesiaci vysvitne, že ste si nevšimli jej kvapkajúci vodovodný kohútik. - Nehovorte, čo oni robia zle, hovorte, aké sú vaše pocity.
Toto je tak či tak veľmi citlivá téma. Nepáči sa vám, že nevesta sa chystá do práce, hoci malý má sotva rok? Ide o vec, ktorá vám nedá spávať, lebo si myslíte, že to malé škvŕňa potrebuje matku a nie viac peňazí? Skúste sa najprv zamyslieť nad tým, čo konkrétne vám na tom prekáža. Možno prídete na to, že ste kedysi podobnú vec nemohli urobiť, hoci ste chceli a teraz sa vo vás ozvala akási závisť. Alebo máte hrôzu z chorôb, ktoré sa v jasliach dajú nachytať. Ide však o vaše pocity, nie o objektívny pohľad na vec. Ak už teda chcete, hovorte skôr o tom, ako to vnímate vy, nie o tom, ako by to podľa vás malo vyzerať.
A ešte jedno upozornenie – nech vás všetci svätí ochraňujú pred vetou „Čo by na to povedali ľudia?“ - Oslovenie.
Áno, tento problém sa na prvý pohľad javí ako nepodstatný. Avšak spomínate si, aký hlúpy pocit vás ovládol pri zoznámení sa so svojou budúcou svokrou, keď už bola ruka takmer v rukáve? Slovo mama vám akosi neliezlo do úst a ponuka tykania vo vás vyvolala ešte väčšiu hrôzu ako list z daňového úradu. Tu treba akceptovať čokoľvek, čo je ako-tak prijateľné pre obe strany. Sympatickým kompromisom je ponuka oslovovať svokru krstným menom, táto možnosť je vhodná pri vykaní i tykaní. V každom prípade nič netreba siliť, čas ukáže, čo je pre vzťah svokry a nevesty či zaťa najlepšie.
Viem, na kvalitný vzťah musia byť dvaja. Možno to nepôjde, možno si vaše dieťa naozaj nevybralo dobre. Nuž, vy ste ho vypustili do sveta ako dospelého človeka a nemôžete za neho preberať zodpovednosť. Vy žijete ďalej svoj život a nemôžete chcieť, aby sa ostatní správali podľa vášho želania.
Autor: Adriana Markovičová